Ministerská matematika

Ministerstvo zdravotníctva malo v tomto programovom období k dispozícii historickú alokáciu 190 mil. eur, pričom minister absolvoval len jedno stretnutie s vedeckou obcou a Vedeckou radou a aj to len kvôli Kotlárovi a svojim vlastným politickým cieľom. Tak ako aj jeho predchodcovia, ani on nepochopil, že táto oblasť je základným pilierom moderného a transformujúceho sa zdravotníctva v prospech vysoko kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti.  

Keď ministerstvo 16. 12. 2024 vyhlásilo výzvu „Od myšlienky k produktu“ s prísľubom vyhodnotenia do 80 pracovných dní, slovenskí vedci naivne verili, že základná matematika nie je problém. Omyl! Ignoruje vedcov - ktorí mu pripravili koncepciu a priority v rámci domény a vedeckej rady.

Od júnového uzavretia výzvy (3. 6. 2025, oficiálne oznámené 16. 6. 2025, prvé kolo výzvy uzatvorené už 16. 2. 2025) ubehlo už vyše 150 pracovných dní. Takže 80 pracovných dní = 150 + pracovných dní (ministerská matematika). Viete, koľko to je kalendárnych dní? Nuž, môžeme spokojne hovoriť takto ... pred viac ako rokom, keď bola vyhlásená výzva....

Sorry, nechceme počuť, aké je to náročné vyhodnotiť, prepáčte, my nemáme IQ tekvice. A tiež nás nebavia politické reči o tom, že neexistuje absorpčná kapacita prijímateľov čerpať eurofondy.

Povedzme si to presne tak, ako to je: manažérska neschopnosť vyhodnotiť jednu výzvu. Na Slovensku nič neobvyklé. Ale pochopme: prečo sa ponáhľať s tými 50 miliónmi eur na biomedicínsky výskum, keď môžu tie peniaze odpočívať v kvantovej superpozícii? Možno existujú, možno nie – kým niekto nevymyslí, kto ich môže dostať, nikto sa nemôže sťažovať, že ich nedostal! A ako dlho sa budú kontrolovať a hodnotiť nedávno vyhlásené výzvy... do roka a do dňa?

Zabudnuté možnosti alebo premárnené príležitosti

Nie je to však všetko. Málokto vie, že MZ SR má možnosť poskytovať dotácie na výskum a vývoj. Ja som to zažila dvakrát. Raz, ešte ako mladému vedcovi, sa mi podarilo takýto grant získať; druhýkrát som zažila, že sa výzva vyhlásila, vyhodnotila a napriek nemiliónovým sumám prináša do klinickej praxe zaujímavé výsledky. Viete, koľko bolo na takúto výzvu potrebných financií? Cca 1 mil. na rok/ 3 mil. na 3 roky. Bohužiaľ, sa zdá, že 3 milióny je niečo, čo tento rezort považuje za takmer nezlučiteľné so životom. Ja to považujem za premárnenú príležitosť. Možno, keby sa viac kontrolovalo verejné obstarávanie v štátnych nemocniciach, tak by sa tie 3 milióny na tieto výzvy našli. Ja som ich našla ani nie za hodinu. Ale to si nechám na ďalší komentár.

Paradoxom je, že minister nevyužil ani obrovskú príležitosť, akou je napríklad program Misia Zdravie, ktorý pripravili najväčší slovenskí odborníci na to, aby naštartovala reformy v onkológii, neurológii a kardiológii, práve vďaka vede a inováciám. Inováciám, ktoré by mohli priniesť jednoznačné a kvantifikovateľné, merateľné zmeny na úrovni týchto troch skupín závažných ochorení. Tu neplatí, že kto je prvý v rebríčkoch, vyhráva. Matematika jasne hovorí, že kto je prvý, prehráva a hovoria o tom nielen ukazovatele zdravia, ale aj všetky finančné ukazovatele s tým spojené.

Znak vedeckej excelentnosti

Slovensko dlhodobo zaostáva v podpore výskumu a inovácií. Analýza Európskej komisie (podľa údajov Eurostatu a OECD) zaradila Slovensko medzi krajiny s najslabším inovačným prostredím. Odborníci dôrazne upozorňujú, že „agenda inovácií nie je slovenskou prioritou“ a toto všeobecné zanedbávanie sa prenáša aj do zdravotníctva: chýbajú systematické investície do biomedicínskeho výskumu, v nových nemocničných infraštruktúrach sa na výskum nemyslí a mladí lekári, vedci či vývojári aj z týchto dôvodov často hľadajú uplatnenie v zahraničí.

Nič nevystihne vzťah ministerstva k výskumu a inováciám lepšie ako fakt, že na nás celý rok vyskakoval v priamom prenose pán splnomocnenec Kotlár. Prečo by sme mali rozhodovať na základe vedeckej excelentnosti, keď môžeme rozhodovať podľa... čoho vlastne? Loajality? Farby kravaty?  

To je presne ten druh „podpory vedy“, ktorý Slovensko posúva vpred. Do minulosti. Inovácia nie je ako dobré víno – čím dlhšie leží v byrokratickom sude alebo čaká na výzvu, v ktorej získa pár eur na posun vpred, tým menej je životaschopná. Lenže ministerstvo v minulom roku nepodporilo slovenské zdravotnícke a biomedicínske inovácie vôbec. Rozpočet by to nezvládol? Hmm.

A keby ste chceli vedieť, či je Schrödingerova mačka živá alebo mŕtva, stačí sa opýtať ktoréhokoľvek z tých vedcov, čo čakajú na vyhodnotenie výzvy. Ale najprv by ste im museli dať vedieť, že na ňu ešte nikto nezabudol.

3. Riešim všetko, len na podstatu problému som akosi zabudol

Zatiaľ čo sa celý civilizovaný svet posúva k preventívnej medicíne, personalizovanej starostlivosti a posilneniu ambulantného sektora, naše zdravotníctvo sa v roku 2025 rozhodlo pre inovatívnu stratégiu: ignorovať primárnu starostlivosť, zdaniť Coca-Colu a vytvárať stratégie bez KPI a finančnej podpory. Brilantné!  

Dáta uvádzané v Country Health Profile 2025; Slovakia nie sú síce úplne najčerstvejšie, ale napriek tomu sa dočítame, že na Slovensku je takmer dvojnásobná úmrtnosť oproti priemeru EÚ.

Realita prevencie

Ľudia nám tu stále umierajú na ochorenia, ktorým sa dá predísť alebo ktoré sa dajú vyliečiť, keby sme mali aspoň nejaký plán, čo s tým. Ale prečo sa zaoberať takými detailmi, keď môžeme stavať nové, najmä utajované nemocničné komplexy a kupovať ďalšie predražené prístroje.

3 % rozpočtu na prevenciu. To je, ako keby sme hasili požiar vedrom vody. Iba približne jedna tretina oprávnených dospelých absolvovala v roku 2024 preventívnu prehliadku; podobne sme na tom aj so skríningom rakoviny krčka maternice, rakoviny prsníka a rakoviny hrubého čreva. To znamená, že dve tretiny populácie čakajú, kým sa niečo pokazí, a potom idú na pohotovosť alebo do nemocnice s pokročilým štádiom choroby. Efektívne! Ekonomické! Zdravé!

Pseudoriešenia

Riešenia? Minimálne. Evidujem výzvu na zriadenie nových ambulancií. Skvelé! Ale boli všetky ambulancie naozaj nové? Naozaj? Nevidela som vyhodnotenie – o koľko sa zvýšil počet ambulantných lekárov, v akých odbornostiach, v akých krajoch, koľko majú pacientov, ako sú spokojní? Stačil by nejaký dotazníkový prieskum.

Podpora digitalizácie? Telemedicína? Objednávací systém? Elektronické čakačky? Dalo by sa o tom diskutovať, ale stratégia digitalizácieje v hmlovom opare najmä pre chýbajúce akčné plány k jednotlivým bodom a škoda na túto tému vôbec míňať energiu. V prevencii a skríningoch by digitalizácia nesmierne pomohla. Môžeme si povedať: ‚Ok, snáď bude nejaké národné skríningové centrum,‘ ale to nám problém nerieši....

Zaočkovanosť? Stačí sa pozrieť na postupne klesajúci stav zaočkovanosti aj pri štandardných očkovaniach a neutíchajúcu angažovanosť hlavného antivaxera. BTW, už sme pripravení na dvojvakcínu chrípka-covid? Na vakcíny sme zase čakali, a to aj priebežne. Pochvala je za HPV, tomu sa celkom darí.

Obezita rastie? Zdaníme Coca-Colu! Fajčíme? Zdaníme cigarety a nikotínové vrecúška! Problém vyriešený, nie? Pri tomto nápade mi normálne doma zasvietila žiarovka :-D.

Poplatky u lekára? Ak nemám na poplatok, tak mi poradí ChatGPT alebo niekto na diskusnom fóre. Tí z fachu sa na tom môžu pobaviť, keby to nebolo smutno-smiešne, čo dokážu niekedy ľudia urobiť a vyskúšať, a lekárne sú nadšené z nákupu širokého spektra rôznych výživových doplnkov na „prevenciu“, ktoré človek často ani nepotrebuje.

A zvýšenie zdravotných odvodov? Tak to bola čerešnička na torte. Napriek tomu, že formálne ide o zdravotný odvod, tieto financie nejdú do zdravotných poisťovní, ale priamo do štátneho rozpočtu a nejdú na zlepšenie zdravotníckeho systému, ale na konsolidáciu verejných financií. Tu sa pýta krásna otázka: „A komu tím prospějete, co?“.

Čo bolo potrebné si uvedomiť?

Všeobecní lekári a ambulantní špecialisti, vrátane ich sesterského personálu, sú prvou líniou obrany zdravotného systému. Oni zachytávajú problémy včas, diagnostikujú, koordinujú liečbu a pomáhajú znižovať zbytočné hospitalizácie. Základná rovnica by mala platiť: fungujúci komunitný a ambulantný sektor = menej pacientov v nemocniciach = nižšie náklady = zdravšia spoločnosť. Má to len jeden problém: stratégia v oblasti prevencie a primárnej starostlivosti sa nedá robiť tak, ako bola a je robená. Tí, čo sú v prvej línii, už na to nestačia. Do edukácie a preventívnych aktivít je potrebné aktívne angažovať tretí sektor, komunity, paradigmaticky zmeniť prístup a pohľad na túto problematiku.

Zaspali sme dobu, snažíme sa to naštartovať švajčiarskymi fondmi a ja tomu držím palce, ale zatiaľ je výsledok taký, aký je - táto príležitosť ostáva stále nevyužitá. Ak za „quick win“ považujeme katalóg zdravotných výkonov, to nestačí. Keď ignorujete komunitu, ktorá dlhodobo pomáha systému zdola, výsledky sú predvídateľné. Pacienti prestali dôverovať systému, lebo vidia, že v podstate nič nefunguje. Ani ambulantný systém, ani nemocnice. Pacient je stratený a cíti sa, akoby bol aj on sám niekde v alternatívnom svete.

Ako ďalej v roku 2026

Medicína má jeden základný princíp: nájsť a liečiť príčinu, nie symptóm. Naše zdravotníctvo robilo v minulom roku presný opak. Minister sa z ničoho nepoučil, len pokračuje v stopách svojich predchodcov a mlží. Výsledkom sú štatistiky nespokojných občanov, štatistiky počtov ľudí, ktorí sú zbytočne chorí a zbytočne zomierajú, trestné oznámenia, kauzy a kauzičky.

Máme nedostatok zdravotníkov, veľa z nich je unavených, trpí syndrómom vyhorenia alebo inými poruchami duševného zdravia. Systém sa stáva neudržateľným. A my sa tu na to stále pozeráme a počúvame populistické gestá. Možno by nebolo naškodu priznať, že niečo aktuálne vedenie rezortu nerobí dobre. Ale to by bola nevyužitá príležitosť ukázať, že politická arogancia je silnejšia než fakty, konštruktívna diskusia, vedecké dáta a transparentnosť.

Takže ja si dopijem svoju zdanenú Coca-Colu a idem sa venovať zmysluplným veciam. Verím, že systém sa dá zmeniť aj zdola a je tu naozaj mnoho skvelých ľudí, ktorí majú stále snahu zdravotníctvo zmeniť. A aj keď to ide pomaly a ťažko, treba sa zamerať na to, čo má zmysel, a nemíňať energiu a čas na politickú pretvárku. Radšej idem premieňať príležitosti na riešenia.