Aj Martin Smatana, zdravotnícky analytik, na sociálnej sieti pripomenul, že „stále nie je schválená vyhláška o programovom rozpočte. Tá stanovuje sumu, ktorú musia poisťovne rozdeliť medzi jednotlivé typy starostlivosti, a to pre každú poisťovňu“.

Smatana taktiež píše, že „nad rámec toho ešte ministerstvo určí pomer medzi jednotlivými nemocnicami, čiže koľko % z tej sumy má ísť do ANS, AŠN a koľko do nemocníc, ktoré nie sú v ani jednej sieti. Robí to preto, lebo tohtoročné navýšenie je len čisté vykrytie ekonomicky oprávnených nákladoch, čiže miezd, či energií a musí tam byť jasné zadanie zo strany regulátora, aby sa nestalo že každá ZP si to spraví po svojom a výsledné číslo nebude sedieť“.

{{odporucane}}

Toto číslo podľa analytika ani delenie stále nie je finálne „vonku“. „Nakoľko navýšenie miezd, čo je primárny driver výdavkov v nemocniciach na tento rok, narástol od začiatku roka, ZP museli pristúpiť k navýšeniu platieb. Dočasne – ako preddavky – kým MZ SR nezverejní vyhlášku a neurčí finálne a záväzne podiely medzi ANS, AŠN a ostatnými,“ reagoval Smatana.

Väčšie kytice do štátnej poisťovne

Na včerajšom brífingu však zástupca Lekárskeho odborového združenia Miroslav Mendel naznačil možné korumpovanie štátnej poisťovne riaditeľmi súkromných nemocníc.

„Možno je to nejaká neschopnosť tých riaditeľov, že nevedia tie peniaze dostať. Možnože títo riaditelia (pozn. súkromných zdravotníckych zariadení) chodia s väčšími kyticami na to do tej poisťovne (pozn. Všeobecná zdravotná poisťovňa),“ povedal Mendel.

A následne ku korumpovaniu nabádal riaditeľov štátnych nemocníc.

„Ale to nám treba povedať, nie je problém, aby sme tlmočili našim riaditeľom, aby chodili s kyticami, keď je to len o tom. Alebo o čom? Kde je ten problém?,“ povedal Mendel.

Oslovili sme preto Úrad špeciálnej prokuratúry SR s otázkami, či považuje takéto vyjadrenia v poriadku, či pôsobí, že zástupca LOZ navádza na korumpovanie riaditeľov nemocníc, zároveň či nejde o trestný čin. A taktiež sme sa pýtali, či sa bude uvedeným zaoberať.

„Predmetnými vyjadreniami, ktoré zazneli v uvedenom rozhovore sa Úrad špeciálnej prokuratúry SR nebude zaoberať ex offo (bez doručenia trestného oznámenia) z dôvodu, že ich nie je možné považovať za relevantný podklad pre začatie trestného konania pre podozrenie z korupčného trestného činu,“ uvádza vo svojom stanovisku Úrad špeciálnej prokuratúry SR.

Podľa úradu „vyjadrenie zástupcu LOZ na základe kontextu, v akom podľa vami prezentovanej otázky odznelo, nie je možné považovať ani za návod na korupčné správanie a ani za oznámenie relevantnej informácie o korupčnom konaní.“

Úrad vo svojom stanovisku dodal, „vo všeobecnosti, v prípade podania trestného oznámenia na Úrad špeciálnej prokuratúry SR alebo políciu, ktoré by smerovalo voči korupčnému trestnému činu, sa takýmto trestným oznámením budú orgány činné v trestnom konaní zaoberať tak, ako pri ostatných obdobných trestných oznámeniach.“

O reakciu sme požiadali aj Transparency International Slovensko a Nadáciu Zastavme korupciu.