Kto bude liečiť starnúcu populáciu a kto to bude platiť? Pomôcť môžu aj zamestnávatelia flexibilnejšou prácou
Firmy sa musia prispôsobiť starnúcim zamestnanom, umožniť flexibilnejšie úväzky a zamerať sa aj na zdravie pracovníkov.
Silná generácia tzv. Husákových detí, teda ľudí narodených prevažne v prvej polovici 70. rokov, pôjde onedlho do dôchodku. Starnutie pracovnej sily tak nie je téma budúcnosti, ale realita dneška. Starší ľudia majú prirodzene viac zdravotných problémov. Keďže pracujúcich ľudí, ktorí platia odvody, bude menej a chorých ľudí viac, nápor na zdravotnícky aj sociálny systém bude len rásť. „Štát to nezaplatí, pretože štát môže dať len to, čo najskôr niekomu vezme,“ zhodnotil generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár. Starnutie pracovnej sily si vyžiada zmeny aj u zamestnávateľov.
Z dát poisťovne vyplýva, že náklady na zdravotnú starostlivosť prudko rastú po päťdesiatke a dramaticky po šesťdesiatom roku života. Najvyššie sú ľudí nad 80 rokov. U poistencov Unionu v roku 2025 priemerné ročné náklady vynaložené poisťovňou dosiahli viac ako 3 600 eur na jedného poistenca.
Náklady na starostlivosť rastú s vekom
Na Slovensku mnohí ľudia chodia k lekárovi aj s banalitami a tak zaťažujú systém. Počet zbytočných návštev sa znížil napríklad zavedením elektronického receptu. Nezanedbateľnou súčasťou problému je to, že starnú aj lekári a zdravotníci, ktorí pri odchode do dôchodku neraz nemajú adekvátnu náhradu.
Náklady na starostlivosť o starších ľudí sú násobne vyššie, keďže títo ľudia viac trpia chronickými ochoreniami. Veľmi časté diagnózy vo vyššom veku sú cukrovka, kardiovaskulárne choroby alebo neurologické problémy. Najmä ak pacient nedodržiava odporúčania lekára, poisťovne musia na liečbu vynaložiť veľké sumy. „Ľudia sa o seba veľmi nestarajú a dochádza k dekompenzácii diabetu alebo k chronickému srdcovému zlyhávaniu. Táto diagnóza je v strednej Európe častejšia ako v iných krajinách,“ upozornil Špaňár.
Doplnil, že s vekom výrazne pribúda návštev špecialistov a neskôr dramaticky rastie aj počet hospitalizácií. U poistencov nad 70 rokov dominujú náklady na hospitalizácie. A to pri akútnych zhoršeniach stavu, ale aj dlhodobej starostlivosti, keď sa už človek o seba nedokáže postarať sám.
„Kým priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o poistenca vo veku okolo 40 rokov dosahujú približne 930 eur, u šesťdesiatnikov sú viac než dvojnásobné a u sedemdesiatnikov presahujú priemerne 3 200 eur. Najväčšia časť výdavkov pritom vzniká v posledných rokoch života,“ vysvetľuje Špaňár z Union zdravotnej poisťovne. Dáta zároveň ukazujú prudký nárast počtu návštev u lekára s pribúdajúcim vekom. Kým ľudia do 45 rokov absolvujú v priemere tri návštevy u obvodného lekára a päť u špecialistu ročne, po päťdesiatke sa ich počet zdvojnásobuje. Po šesťdesiat päťke potrebujeme až 12 návštev u špecialistu a štyri u obvodného lekára ročne. No a 80 ročný poistenec potrebuje 18 návštev u lekára a ďalších 11 výkonov telemedicíny. Počet osemdesiatnikov by sa mal za 10 rokov zdvojnásobiť. Vytvorí to nápor práve na viac dlhodobých lôžok.
Štát nemá iné peniaze, len tie od aktívnych občanov
„Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené,“ vysvetľuje analytik INESS Martin Vlachynský.
{{suvisiace}}
Situáciu komplikuje aj nedostatok zdravotníckeho personálu. V dôchodkovom veku je podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou až 47 % lekárov. Priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku je 57 rokov a pediatrov 60 rokov. U špecialistov je situácia podobná.
Do roku 2030 sa oproti roku 2021 zvýši počet osôb vo veku 70+ na jedného lekára o 10 osôb (nárast o približne 33 %) a na jednu zdravotnú sestru o 11 osôb (nárast o takmer 58 %). Zároveň sa zhoršuje pomer zdravotníkov k staršej populácii, čo zvyšuje tlak na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch mimo veľkých miest.
„Slovensko má mediánový vek 43 rokov, pričom ešte v roku 2010 to bolo 36 rokov. Starnutie a nízky prirodzený prírastok však nie sú problémom len na Slovensku, ale na celom svete,“ pripomenul Vlachynský. Kľúčové nielen pre zdravie ľudí, ale aj pre stabilitu systému sú tak prevencia a včasné zásahy.
Zodpovednosť za zvládnutie tejto situácie však podľa odborníkov neleží len na štáte. „Často sa pýtame, či sa má o starnúcich zamestnancov postarať štát. Lenže štát nemá svoje vlastné peniaze – zdravotníctvo financujeme všetci. Ak budeme čakať, že riešenie príde zhora, systém sa zmení sám, a to spôsobom, ktorý nebude príjemný pre nikoho,“ varuje Špaňár z poisťovne Union.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Navýšenie zdrojov nestačí
Agentúra Focus pre Union zrealizovala prieskum, v ktorom sa ľudí pýtali, či za uplynulých 12 mesiacov potrebovali termín na vyšetrenie u lekára a či sa im ho podarilo získať. Z tých, ktorí termín potrebovali, ho 11%, teda asi každý desiaty človek nedostal. Podľa iného dávnejšieho prieskumu by si 25 až 27 % ľudí bolo ochotných za skorší termín či iné výhody priplatiť.
V súčasnosti je podľa analytika problém s výberom a manažovaním poplatkov ten, že oficiálne sa za zdravotnú starostlivosť platiť nesmie, ale existuje istá „šedá zóna“. Poskytovatelia vyberajú poplatky za manažment pacienta alebo majú vo svojich cenníkoch rôzne kreatívne nazvané položky. Legislatíva týkajúca sa výberu poplatkov je nejasná. Tlak dopytu po zdravotnej starostlivosti však bude narastať a Vlachynský je presvedčený, že budú vznikať nové cesty a riešenia, ako ju zaplatiť.
Ako sme informovali v článku Vyriešia nedostupnosť starostlivosti župné ambulancie? Chceme ich spravodlivé financovanie, volajú kraje, v mnohých regiónoch už dnes chýbajú lekári rôznych odborností. Preto bude nutné do budúcnosti zreformovať spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Možnosti verejného zdravotného systému dosahujú svoje limity minimálne čo sa týka financií. Zdravotné odvody boli zvýšené už dvakrát, zaťaženie miezd je obrovské a ďalší priestor naň nie je. Navyšovanie platby za poistenca štátu do budúcnosti vidím veľmi limitovane. Zostáva len možnosť, že tú dieru budú zapĺňať súkromné zdroje,“ podotkol Martin Vlachynský z INESS.
„Otázne je, či budeme vidieť viac platieb out of pocket, teda vyslovene poplatky, alebo sa bude rozvíjať nejaký ekosystém komplexnejších služieb. Pravdepodobne veľkú časť chýbajúcich zdrojov v systéme nahradia zamestnávatelia, ktorí budú v rámci benefitov poskytovať služby svojim zamestnancom. Alebo sa možno rozšíri pripoistenie, no netrúfam si to odhadnúť. Možno to upravia v legislatíve alebo nejako uhrajú dostratena. Každopádne by to sťažilo fungovanie polikliník, ktoré v súčasnosti vyberajú tie poplatky za tzv. manažment pacienta. Nemám pocit, že by zo strany ministerstva existovala nejaká vízia, ako má systém vyzerať, čo by malo byť zakázané a čo povolené,“ uvažuje analytik.
Zdravotníctvu podľa neho nebude stačiť len navýšenie zdrojov. „Nemusíme dosiahnuť viac ošetrených pacientov, ak nebudeme zvyšovať efektivitu. Poskytovateľov treba motivovať dobrými podmienkami k vyššej efektivite, nech sa zvýši kapacita systému. Ambulancie by sa mali spájať, napríklad v poliklinike mať spoločnú recepciu, administratívnu silu, niekoho, kto dvíha telefón a robí objednávky a tak ďalej,“ tvrdí Vlachynský.
Ako sa prispôsobiť starnúcim zamestnancom?
Zuzana Kaňuchová z Alma Career Slovakia predstavila dáta z pracovného portálu Profesia.sk o realite pracovného trhu. Podľa životopisov na portáli stúpa počet starších záujemcov o prácu. Diverzita v pracovných kolektívoch je potrebná kvôli mentoringu a odovzdávaniu vedomostí a skúseností od starších kolegov mladším. Tí mladší zase môžu pomáhať starším s technológiami, prichádzajúcimi do pracovného procesu.
{{odporucane}}
Podľa Zuzany Kaňuchovej už dnes firmy čelia realite starnúcej pracovnej sily a ignorovanie tejto témy sa im môže rýchlo vypomstiť. „Firmy si už dnes nemôžu dovoliť prichádzať o skúsených ľudí len preto, že nevedia prispôsobiť pracovné prostredie ich meniacim sa potrebám. Zdravé starnutie zamestnancov má priamy vplyv na fluktuáciu, absencie aj výkon,“ dopĺňa Kaňuchová.
Firmy, ktoré si uvedomujú potreby zamestnancov, im ponúkajú benefity zamerané na zdravie. Veľa sa v súčasnosti hovorí o tom, že treba zaviesť flexibilné pracovné úväzky, prácu z domu a ďalšie zlepšenia pre starnúcich zamestnancov. Môžu nimi byť aj preventívne prehliadky priamo v officoch, ktoré pomáhajú aj zamestnávateľom, lebo vďaka nim ľudia nemusia dlho sedieť v čakárni, ale môžu v tom čase pracovať. Zdravé starnutie podľa Kaňuchovej nie je o drahých benefitoch, ale o zdravom rozume a včasných opatreniach. Ide o podporu duševného zdravia, prevenciu, ergonomické pracovné prostredie, flexibilné úväzky či ochotu manažérov vnímať vekovú rozmanitosť ako konkurenčnú výhodu, nie ako problém. Je jasné, že ak sa téma zdravia starnúcich zamestnancov nezačne systematicky riešiť už dnes, Slovensko bude čeliť dvojitému tlaku – rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť a zároveň nedostatku ľudí, ktorí by systém udržali v chode.
Prevencia je lacnejšia ako liečba, ale mnohí ľudia na ňu nedbajú, pretože jej efekt nevidno hneď. Aby v budúcnosti môže ušetrila peniaze, je kľúčové jej správne nastavenie. Dnešný model preventívnych prehliadok má podľa Špaňára výrazné nedostatky, napríklad vykonávanie rovnakých vyšetrení všetkým pacientom, keď mnohí sú pritom aj v starostlivosti špecialistov. Teda vyšetrenie sa im robí duplicitne a zdroje sa strácajú. Niektoré vyšetrenia sú u mladých zdravých ľudí zbytočné a v iných krajinách sa nevykonávajú. Úprava preventívnych prehliadok si však bude vyžadovať riadnu diskusiu. Nejde len o lekárske prehliadky, ale aj o zdravú životosprávu. Veľmi negatívne na zdravie a kvalitu života vplývajú napríklad obezita, nedostatok pohybu a alkoholizmus, ktoré spôsobujú ďalšie zdravotné problémy. Veľa sa o tom hovorí, ale podľa odborníkov neexistujú systematické opatrenia, ako stav zlepšovať.
