Komentár Šimon Jeseňáka: Plán obnovy - všetky nemocnice sú si rovné, no niektoré sú rovnejšie
Ihneď po tom, čo Európska komisia prišla z obnovy, začali jednotlivé členské štáty kresliť scenára ako alokované finančné prostriedky investujú. Slovensko, a iste i ďalšie štáty riešili ako finančné prostriedky vôbec minú. Slovo efektívne alebo investovanie sa zo slovenského slovníka, ktorý je používaný pri pláne obnovy v zdravotníctve, vytratilo v princípe ihneď.
Osemnásť mesiacov trvala snaha o legitimovanie štátnej diskriminácie
Rok a pol sme premrhali diskusiou o tom, či budú môcť finančné prostriedky z plánu obnovy čerpať všetky nemocnice alebo na nich dosiahnu len tie štátne. Tlak etatistov prezlečených za stredopravé strany na to, aby financie mohli čerpať výhradne štátne nemocnice, bol značný a nebyť toho, že sa Asociácia nemocníc Slovenska obrátila priamo na Európsku komisiu, tak by sa sen etatistov zmenil na realitu.
{{suvisiace}}
01.07. 2022 vláda rozhodla, že z financií z plánu obnovy postavíme nemocnicu Rázsochy a nemocnicu v Martine. Vláda sa neobťažovala zaoberať vysvetlením, prečo budeme stavať práve tieto dve nemocnice, no racionalita a analýzy musia ísť zvyčajne bokom v prípade, ak akúkoľvek stavbu označíme pojmami národná alebo výstavbu označíme za národný záujem. Nuž a ak nestačí ani to, tak si vlády zvyknú svoje uletené predstavy vpísať aj do Programového vyhlásenia vlády.
Bublina spľaskla, nafúkneme novú
Po menej ako roku sa ukázalo, že tieto projekty nie sú realizovateľné. V prípade nemocnice Rázsochy v princípe celý sektor upozorňoval na to, že neexistuje ani len teoretická šanca, že by sa tak veľká nemocnica stihla postaviť do konca druhého kvartálu 2026. Najväčším nepriateľom etatistov je ich (ne)schopnosť manažovať, hoc aspoň staničný bufet.
Posledným politikom, ktorý ešte koncom mája vajatal o tom, že v súvislosti s Rázsochami ide všetko podľa plánu a všetko stíhame, bol Eduard Heger. Ten sa následne v súvislosti s oznamom, že napriek jeho viere v svetlé zajtrajšky a výstavbu nemocnice Rázsochy zaskvel výrokom, „bol to dobrý plán, ale nie všetko sa podarí podľa plánu“.
Martinskej nemocnici – rovnako štátnej - sa pre zmenu do súťaže o zhotoviteľa stavby neprihlásil nikto kvôli časovej tiesni i kvôli podhodnotenej výške alokovaných prostriedkov, ktoré boli určené na výstavbu nemocnice v Martine vo full-fit-out profile.
{{odporucane}}
Oba projekty štátnych nemocníc teda zlyhali. Vláda SR sa preto rozhodla, že uvoľnené finančné prostriedky presunie na rekonštrukcie alebo výstavbu iných nemocníc resp. pavilónov nemocníc. Vzhľadom na to, že sa ani jedna zo štátnych nemocníc nestihne postaviť podľa plánu, dalo by sa očakávať, že budú môcť uvoľnené finančné prostriedky čerpať všetky nemocnice bez ohľadu na vlastnícku štruktúru. Vzhľadom na časovú tieseň by bolo rovnako logické, ak by vláda vypočula apel Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá vyzýva vládu, aby pri prerozdelení peňazí z plánu obnovy prihliadala na skutočnú realizovateľnosť projektov, nie na vlastníka.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Programové vyhlásenie vlády vs. realita
Perličkou je, že v Programovom vyhlásení vlády Ľudovíta Ódora je stať o tom, že kľúčovým kritériom toho, ktoré nemocnice budeme z plánu obnovy financovať, je realizovateľnosť projektov.
Presná citácia znie nasledovne: „Zrealizujeme procesy pre udržateľnosť kľúčových projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v zdravotníctve. Zameriame sa najmä na reálne nastavenie projektov nemocníc a záchrannej zdravotnej služby. Najdôležitejším kritériom bude realizovateľnosť a preto pripravíme alternatívne využívanie zdrojov, ak budú jednotlivé projekty vykazovať vysoké riziko nesplnenia hlavných míľnikov“.
Pasáž o tom, že by sme mali financie z plánu obnovy minúť na základe vlastníckej štruktúry nemocníc sa v PVV nenachádza.
Kľúč, akým sa finančné prostriedky rozložia, je však v dokonalom rozpore s elementárnym kontaktom s realitou ako i v rozpore so skúsenosťami, ktoré má štát s výstavbou nemocníc. Všetky uvoľnené finančné prostriedky, ktoré mali putovať na štátne nemocnice Rázsochy a Martin, pôjdu opäť výhradne na štátne nemocnice. Pre etatistov je totiž akékoľvek zlyhanie štátu príležitosťou presadzovať viac štátnych riešení.
Fetiš etatistov
Na vine pri Rázsochách (v omnoho menšej miere pri Martine) je podľa centrálnych plánovačov, ktorých inklinácia k štátnym riešeniam hraničí s fetišizmom, ktokoľvek len nie štát a politici, ktorí za každú cenu pretláčali projekt Rázsoch a to napriek tomu, že bol od úplného začiatku nerealizovateľný.
Druhú šancu tak dostanú výhradne štátne nemocnice v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici (Sever a Juh), Detská fakultná nemocnica v Košiciach či Národný ústav detských chorôb v Bratislave. Rovnako nemocnica v Martine. Zvyšné nemocnice na tieto finančné prostriedky nedosiahnu, zrejme preto, že klienti nemocníc, ktoré nevlastní štát, sú klientmi druhej kategórie.
Aktualizácia: vláda sa napokon rozhodla, že sa pokúsi postaviť nemocnice v Banskej Bystrici a Martine. Obe v profile shell&core.
