Komentár Martina Vlachynského: Viac peňazí áno, viac odvodov nie
Mohol by som tu skončiť s konštatovaním, že zdvíhať daňovo-odvodové zaťaženie v čase, keď z mikulášskeho vreca sypem 13. dôchodky, dotácie na hypotéky, energie a dokonca aj letecké linky, je pľuvanec do tváre všetkých občanov. Ale to by bol príliš krátky komentár.
Martin Smatana mi na svojom blogu už uľahčil prácu, keď popísal všetky fiškálne náležitosti tohto kroku. V princípe s ním súhlasím v tom, že zdravotníctvo bude žiadať viac peňazí. Presnejšie, dopyt ľudí po väčšom množstve zdravotných služieb bude žiadať viac zdrojov v zdravotníctve. Venovali sme sa tomu napríklad v nedávnej publikácii Drahá budúcnosť zdravia.
{{suvisiace}}
Problém je, že navyšovanie zdrojov prichádza tradične bez akejkoľvek naviazanosti na kvalitu alebo kvantitu. Zamestnanec či živnostník nevedia, čo dostanú sa vyššie „poistné“. To, že sa tak deje cez navyšovanie poistného, je problémom v probléme. Ak navyšovať, tak cez vyššie platby za poistencov štátu. A to z dvoch dôvodov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Prvým je to, že zvýšenie platby z rozpočtu by nútilo vládu utriediť si priority. Chcem dotovať hypotéky, alebo zvýšiť zdroje v zdravotníctve? Kde nie sú priority, tam je populizmus. Vláda takto hodila celý problém na zamestnávateľov a zamestnancov (inteligentní ľudia snáď chápu, že „odvod zamestnávateľa“ je len účtovná fikcia) a má voľnejšie ruky k plytvaniu na kupovanie voličov.
Druhým dôvodom je priepastný rozdiel medzi platbami za poistencov štátu a platbami zamestnancov a živnostníkov. Technokrat by namietal, že je to jedno, na konci dňa záleží na celkovej sume. To však nie je pravda. Máme síce konkurenčný poistný systém, no ten využíva len zlomok výhod konkurencie.
{{odporucane}}
Neexistuje a ani nemôže existovať konkurencia v cenách a v produktoch. Bráni tomu náš systém financovania, v ktorom daň voláme „poistka“. Zbližovanie „cien poistenia“ pre ekonomicky aktívnych a poistencov štátu by umožnilo v budúcnosti uvažovať nad reformou celého systému smerom k nominálnemu poistnému, aké funguje v Holandsku.
A to sa vôbec nebavíme o ďalších možnostiach vstupu nových zdrojov do zdravotníctva, ako je spoluúčasť pacienta, pripoistenie, či privatizácia VšZP.
K novej ministerke som bol pred mesiacom opatrne optimistický. Zvyšovanie odvodov som nevidel ani v predvolebnom programe, ani v PVV. Môžeme len hádať, či to bol jej nápad, alebo je len vykonávateľka, no píšem si čierny bod.
