Komentár Martina Vlachynského: Dá sa liečiť zdravie peniazmi?
Výskum nám ukazuje, že tento názov Jakubiskovho filmu je sebanaplňujúci. Bohatí ľudia majú v priemere dlhší a zdravší život ako chudobnejší.
Napríklad po dosiahnutí míľnika 40 rokov veku môžu americkí muži na vrchole príjmového rozdelenia očakávať, že budú žiť takmer o 15 rokov dlhšie ako ich kolegovia na konci príjmového rozdelenia; tento rozdiel je približne 10 rokov v prípade žien.
Nemalo by to byť nijako prekvapujúce. Vyšší príjem znamená prístup k lepšej výžive, hygiene či zdravotníckym službám. No vzťah medzi príjmom a zdravím je delikátny a pri náhodnom zvýšení príjmu nemusí vôbec vzniknúť.
{{suvisiace}}
Aspoň to ukazuje čerstvá štúdia šestice autorov vydaná pod hlavičkou amerického National Bureau of Economic Research (NBER). Na výskum použili program nepodmieneného príjmu, ktorý rozbehli neziskové organizácie v Texase a v Illinois. Bola vybratá vzorka 3 000 ľudí do 40 rokov tak, aby reprezentovala rôzne etnické aj príjmové skupiny.
Následne boli rozdelení na dve skupiny. Jedna s 1 000 účastníkmi dostávala 3 roky sumu 1 000 dolárov mesačne. Zvyšní v rovnakom období dostávali 50 dolárov mesačne. Následne bolo monitorované ich zdravie (vrátane mentálneho) pomocou dotazníkov, ale aj vzoriek krvi.
Výsledky sú podľa autorov jasné: „Výsledky experimentu naznačujú, že zníženie chudoby prostredníctvom peňažných transferov nebolo účinné pri zlepšovaní výsledkov v oblasti zdravia pre nami skúmanú vzorku a časový rámec. Vidíme nulový efekt na rôzne ukazovatele v oblasti telesného zdravia a naše odhady vylučujú aj veľmi malé zlepšenie telesného zdravia.“
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
{{odporucane}}
V prípade mentálneho zdravia prišlo k dočasnému zlepšeniu výsledkov, ktoré však zmizli zhruba po roku trvania experimentu napriek pokračujúcim transferom. Transfery dokonca ani neviedli k zlepšenému prístupu k zdravotnej starostlivosti, ani k zmene správania v podobe zmeny spánku či pohybu.
Jediná hmatateľná zmena boli zvýšenie mesačných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v priemere o 20 dolárov a zvýšená frekvencia návštev urgentu a zubára. Autori neisto tvrdia, že kvalita výživy „sa mohla do nejakej miery zlepšiť“.
Autori štúdiu uzatvárajú konštatovaním, že univerzálny príjem nevedie ku zlepšeniu zdravia jeho príjemcov, pretože tí s použitím príjmu robia vlastné rozhodnutia a pred zdravím prioritizujú iné veci.
Ja dopĺňam, že vyšší príjem väčšinou nie je dielom náhody. Väčšina ľudí s vyšším príjmom má vlastnosti a schopnosti ako manažment vlastného času, dlhší rozhodovací horizont, lepší odhad rôzneho druhu rizika a podobne. Tieto pomáhajú ako v budovaní majetku, tak v udržiavaní zdravia.
Zároveň existuje vplyv sociálnych bublín, v ktorých žijeme a ktoré ovplyvňujú aj to, ako pristupujeme k vlastnému zdraviu. Pri kariérnom raste sa tieto bubliny menia, no získaním náhodnej dávky človek svoju spoločenskú bublinu neopustí.
Politické závery možno vyvodiť viaceré, no jeden je univerzálny - polievanie problémov peniazmi nefunguje.
Autor je analytikom INESS.
