Keď som zbadal prvé vety o analýze INEKO o príjmoch ambulancií, hneď som jej autorovi v duchu gratuloval k profesionálnej odvahe. Bolo mi jasné, že jej čísla nahnevajú veľmi veľa ľudí a mnoho z nich tento hnev zosobní. No ak použijeme zdravotnícku terminológiu, niekedy sa treba dotknúť aj otvorenej rany.

Keďže sa ma už viacero ľudí zo sektora pýtalo na môj názor na túto analýzu, odpoviem verejným komentárom. Nekontroloval som dátovú bázu analýzy ani jednotlivé výpočty, ale autora poznám ako veľmi zodpovedného a som presvedčený, že numericky nie je práci čo vyčítať.

Ak je niečo na diskusiu, je to použitý príbeh o pseudo-hrubej mzde, ktorá je výsledkom sčítania príjmov z pracovného pomeru a hospodárskeho výnosu podnikateľského subjektu. Nie je to vynález tejto konkrétnej analýzy, s podobnou logikou operujú aj niektoré verejné inštitúcie (IFP, NKÚ, ...) v diskusii o živnostníkoch a jednoosobových s.r.o. - čkách všeobecne.

{{suvisiace}}

Napriek vizuálnej podobnosti (lekár-zamestnanec pri práci hýbe rukami takisto, ako lekár-podnikateľ) to vo svojej vnútornej podstate nie je to isté a nemali by sme medzi mzdy a výnosy podnikateského subjektu dávať rovnítko. Tejto téme sme pred časom venovali celú publikáciu pod názvom Živnostník verzus zamestnanec, ktorej logiku možno aplikovať aj na lekársky stav.

Mňa na analýze zaujal iný príbeh – príbeh o širokej distribúcii výnosov ako medzi špecializáciami, tak vnútri špecializácií. Z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti je jedno, že napríklad 70% ambulancií má „solídne“ príjmy a priemer je vysoký, ak nám tých zvyšných 30% postupne zo systému odíde, pretože sa im zotrvanie ekonomicky nevyplatí.

Príčin rozdielnych príjmov bude určite viacero a zaslúžia si skúmanie. Jednou z tých dlhodobo komunikovaných je katalóg výkonov, čo je vidieť na zjavnom ekonomickom zaostávaní niektorých špecializácií ako celku. Svoje určite zohráva geografia a rozdielne charaktery spádovej oblasti, či veľkosť lokálnej konkurencie.

No nezanedbateľnú úlohu majú aj rozdielne manažérske a obchodné schopnosti jednotlivých ambulancií. Každý z vás určite pozná zo svojich skúseností ambulancie, ktoré vedia efektívne administrovať tok pacientov a byrokracie, predávať doplnkové služby, používať marketing a sledovať čísla ako burzový maklér. A určite poznáte aj tie, ktorým to zase až tak nejde.

Otázka znie, čo s tým. Plošné zvyšovanie platieb by samozrejme situáciu zlepšilo a v čase, keď rozpočtované zvýšenie sotva pokryje infláciu, je relevantnou témou. No plošné zvýšenia sú vždy na úkor obmedzených zdrojov v zdravotníctve. Nedá sa plošne zvyšovať ad infinitum. Zaviesť rôzne podporné schémy podľa regiónu, veku a neviem čoho? Teoreticky áno, ale my ekonómovia vieme, že dobré úmysly často vedú do pekla a takéto schémy by veľmi pravdepodobne vytvorili nesprávne motivácie, odmeňujúce neefektivitu a trestajúce úspech.

{{odporucane}}

Jednou z odpovedí sú legalizované poplatky. Do nejakej miery sa dejú v ambulanciách už teraz, ich legálne vymedzenie by umožnilo zvýšiť príjmy všetkých ambulancií a zároveň aj regulovalo dopyt. Téme poplatkov, sociálnych dopadov a možného prevedenia sme venovali celú diskusiu s analytičkou Henrietou Tulejovou, ktorej záznam si môžete vypočuť tu.