Viceprezident ANS Igor Pramuk: Kde je LOZ teraz, keď vláda nedofinancovala sektor a nemocnice nemajú na mzdy?

Točíme sa v bludnom kruhu. Nemocnice chcú financie od zdravotných poisťovní, no tie ich nemajú, keďže nedošlo k zvýšeniu platieb za poistencov štátu.
Memorandum medzi vládou a LOZ malo byť stabilizačným prvkom slovenského zdravotníctva, no v priamom prenose sa deje presný opak. Reálne hrozí, že nemocnice budú nútené zatvárať oddelenia, čo podľa Igora Pramuka môže vyvolať ďalší exodus slovenských lekárov do zahraničia.
V rozhovore sa dočítate:
- o rokovaniach so zdravotnými poisťovňami
- na koho a prečo asociácia podala trestné oznámenie
- o rozpočte pre zdravotníctvo
- o rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva a vládou
- o memorande medzi vládou a Lekárskym odborovým združením
- o riziku, že nemocnice nebudú vedieť vyplácať mzdy
- o vyhláške ministerstva zdravotníctva, ktorá prerozdeľuje financie medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti
Počas uplynulých dní prebiehali rokovania medzi Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) a zdravotnými poisťovňami. Predmetom rokovaní je žiadosť o navýšenie finančných prostriedkov pre nemocnice, predovšetkým kvôli zvýšeným mzdovým nákladom. Vo svojej tlačovej správe, ktorú ste uverejnili 20. 04. 2023, ste uviedli:
,,Rokovali sme so VšZP o nových zmluvách, ktoré by mali reflektovať navýšenie personálnych nákladov, ako aj nárast inflácie a cien energií. Napriek vydaniu vyhlášky MZ SR, ktorá definuje objem zdrojov, zatiaľ k dohode nedošlo. Aj po dnešných rokovaniach sa potvrdzuje, že napriek tomu, že bola zverejnená vyhláška MZ SR, v systéme nie je dostatok zdrojov, a tým pádom nebudú kryté oprávnene náklady nemocníc potvrdené aj samotným MZ SR a UHP. Musíme konštatovať, že napriek korektným rokovaniam s vedením VšZP hrozí nedohoda. Žiadame MZ SR a MF SR o dofinancovanie zdravotníctva v sume približne 350 miliónov eur v roku 2023 pre celý sektor. Ak k tomu v čo najkratšom čase nedôjde, tak je ohrozený sociálny zmier v zdravotníckych zariadeniach, pretože vznikne riziko nevyplatenia zákonných mzdových nárokov našich zamestnancov.“
Ako sa odvtedy rokovania pohli?
Musíme začať tým, že ešte minulý rok sa podpísala dohoda medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. Došlo k podstatnému navýšeniu platov zdravotníkov. Nehovoríme, že to bol nesprávny krok. My ako ANS sme radi, ak máme stabilizovaný zdravotnícky personál. Musí sa však povedať aj B, a to, z čoho budú tieto vyvolané náklady financované a musia byť na to alokované finančné prostriedky v štátnom rozpočte.
Po uzavretí dohody medzi vládou a LOZ sa zdalo, že všetko bude v poriadku a zdravotníctvo bude fungovať lepšie bez toho, aby sme sa niekoľko ďalších mesiacov naťahovali o tom, či na tieto vyvolané mzdové náklady budeme mať finančné krytie. Bohužiaľ, musím konštatovať, že opak je pravdou.
{{suvisiace}}
Pozitívnu úlohu zohrávalo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského, ktoré pracovalo na tom, aby sme vyčíslili, koľko peňazí budú nemocnice potrebovať na to, aby pokryli vyvolané mzdové náklady. Niečo také sa stalo za posledné roky prvý a poslednýkrát. Na rokovaniach o navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo sa zúčastnili zdravotné poisťovne, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti aj ambulancie.
Dnes je koniec apríla a stále nemáme uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré by zohľadňovali tieto zvýšené finančné náklady na mzdy. Od zdravotných poisťovní dostávame preddavky. Tie boli medializované a vyjadrila sa k nim mierne politicky aj šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáta Bláhová.
Zrejme to z Vášho pohľadu nebolo len „mierne politicky“, keďže ste podali trestné oznámenie.
ÚDZS prekročil svoje kompetencie a vyjadruje sa k tomu, čo nemá, a dáva inštrukcie ďalším inštitúciám. Snažíme sa na to pozerať vecne a pragmaticky. Podľa našich právnikov bola tlačová správa ÚDZS pani Bláhovej ďaleko za hranou, a preto sme sa to rozhodli riešiť právnou cestou.
Ak chceme mať právny štát, tak v ňom musia fungovať nejaké pravidlá a nesmie panovať chaos. Tieto výroky sa týkali toho, ako by mali byť finančné prostriedky na mzdy prerozdelené medzi nemocnice v ANS a ostatné nemocnice.
Vrátim sa však k tomu, že sa celá situácia začala nepochopiteľne zbytočne komplikovať. Podstatné navýšenie pre rozpočet nemocníc tvoria práve mzdy, ktoré tvoria približne 80 % plánovaného navýšenia. Takže nerozumiem, ako môže ÚDZS, Jana Ježíková alebo LOZ tvrdiť, že naše nároky sú neopodstatnené.
Navýšili sme platy. Znamená to teda, že sme navýšili rozpočet pre zdravotníctvo o adekvátnu sumu a to už od januára 2023?
Návrh rozpočtu z 12. 10. 2022 nerátal s nákladmi na zvýšenie miezd. Vláda a ministerstvo financií však vedeli o tom, ktoré nemocnice majú koľko zamestnancov a aká je ich štruktúra. Takže akonáhle došlo k dohode a vedeli sme, komu a o koľko zdvihneme mzdu, tak sme museli vedieť, koľko finančných prostriedkov musíme do zdravotníctva pridať.
Členovia ANS to spravili a poskytli nám podklady o tom, koľko a v akej štruktúre majú zamestnancov. Dokopy máme 27-tisíc zamestnancov. Dáta sme poslali na ministerstvo zdravotníctva a na Inštitút zdravotných analýz (IZA). Tieto dáta IZA validoval a potvrdil, že sú správne. Následne sme ich poslali poisťovniam, ktoré rovnako konštatovali, že sú validné. Na základe našich dát v kombinácii s faktom, že sme museli navýšiť mzdy, a navýšením nákladov na energie, sme sa dopracovali k sume 238 miliónov eur.
{{odporucane}}
Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) však dáta o ich zamestnancov nebola schopná dodať do marca roku 2023. Nemocnice ANS zamestnávajú približne 44 % všetkých zamestnancov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V kombinácii so štátnymi nemocnicami, odvíjajúc sa od presných čísel ANS, sa celkové dodatočné náklady na mzdy vyčíslili na 542 miliónov eur.
Je pre všetkých obrovská škoda, že AŠN nedodala podklady. Takto varíme z toho, čo bolo odhadnuté, a AŠN hovorí, že táto suma nie je pre nich dostatočná. My vieme presne, že členovia ANS potrebujú 238 miliónov a túto sumu nenavyšujeme. Je rovnaká, aj keď sa celková suma na ústavnú zdravotnú starostlivosť navýšila na 553 miliónov eur.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Ako teda prebiehali rokovania s ministerstvom zdravotníctva a s vládou?
Rokovania začali až po tom, čo ministerstvo vydalo vyhlášku o programovom rozpočtovaní. My sme žiadali o 238 miliónov eur, no podľa rozpočtu sa finančné prostriedky pre členov ANS majú navýšiť len o 224 miliónov eur.
Následne sme začali rokovať so všetkými tromi poisťovňami, no tie nám na naše obrovské prekvapenie povedali, že vyhláška o programovom rozpočtovaní síce vyšla a má právnu relevanciu, no poisťovne údajne nemajú dostatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Bol to pre nás šok.
Naozaj to bol pre vás šok? Skôr by som odhadol, že ste na podobné diskrepancie zvyknutý.
Žijeme na Slovensku, takže áno, máte pravdu, do istej miery som to očakával. Verili sme však, že garancie od premiéra, vlády a ministerstvo zdravotníctva majú váhu. Zjavne sľub premiéra nič neznamená. Naozaj som dúfal, že naši zamestnanci budú môcť slobodnejšie dýchať. Dozvedeli sme sa však, že poisťovne nemajú finančné krytie na to, aby nám mohli navýšiť financie. Musím však povedať, že rokovania s poisťovňami boli korektné a dostávame sa k dohode.
Zdravotné poisťovne totiž musia konať v zmysle vyhlášky, ktorá je pre nich záväzná. Nie je však riešením problému to, že poisťovne podpíšu s nemocnicami zmluvy, no ich krytie do konca roka nemajú ako garantovať, keďže naň nemajú finančné krytie zo štátneho rozpočtu.
Takže poisťovne otvorene hovoria, že zmluvy s navýšením pre nemocnice podpíšu, no už teraz vedia, že na ich krytie nemajú finančné zdroje?
Áno. A presne na to tu máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by sa mal na to pozrieť a overiť tieto tvrdenia. Práve to je jeho úlohou, a nie byť aktivistickým zoskupením. Neviem, kde je teraz pani predsedkyňa Bláhová.
Poisťovne nám teda hovoria, že dokážu zmluvy plniť niekoľko mesiacov, no následne nevedia ich plnenie garantovať. Môj dojem je, že všetky zdravotné poisťovne sú už z tohto stavu, ktorý na Slovensku vládne, zúfalé. A to nehovorím o nás poskytovateľoch. Je to obrovský tlak ako kvôli zodpovednosti voči našim zamestnancom, tak aj poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v regiónoch.
Ak by nám na tom nezáležalo, boli by sme nútení hľadať spôsoby, ako z núdze obmedzovať zdravotnú starostlivosť a to nechceme dopustiť. Naši pacienti si to nezaslúžia. Navyše, cesta pacienta u nás existuje iba v minimálnej miere.
Poisťovne sú teda ochotné podpísať zmluvy s nemocnicami, a to napriek tomu, že už dnes vedia, že nedokážu pri súčasnej finančnej kondícií poisťovní garantovať ich plnenie do konca roka? Rozumiem tomu správne?
Nie som obhajcom zdravotných poisťovní, no strávili sme na rokovaniach s nimi dlhé hodiny. Upravil by som to, čo hovoríte. Poisťovne nie sú vôbec ochotné tieto zmluvy podpísať, pretože si uvedomujú finančné riziká.
Na základe vyhlášky, ktorá je pre nich záväzná, a nášho tlaku zmluvy podpíšu, no – a to hovoríte úplne správne – nevedia garantovať ich plnenie, keďže na to nemajú finančné krytie. A opäť sa vraciam k ÚDZS. Kde je? Čo teraz robí?
Ako sme sa k tejto situácii dopracovali? Od Eduarda Hegera, ministra zdravotníctva a vlády, sme počúvali, že zdravotníctvo je prioritou a na zvýšenie miezd budú poskytnuté finančné prostriedky. Kde je teda problém?
To by som aj ja rád vedel.
Niečo vedieť musíte, keďže chodíte na rokovania s vládou, tam musia zaznievať nejaké argumenty.
Vnímam to tak, že rozpočet pre zdravotníctvo obsahuje množstvo položiek. Každá položka bola kalkulovaná s istou mierou chybovosti. Dobrým príkladom je plánovaná úspora liekov voči roku 2022. Ďalšou poddimenzovanou položkou sú SVALZ-y (Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky), kde má prísť k úspore 11 %, no poisťovne hovoria o tom, že je to nereálne a budú sa snažiť, aby náklady na SVALZ-y aspoň nestúpli.
Rozpočet pre zdravotníctvo je poddimenzovaný notoricky. Poisťovne teda podpíšu zmluvy so všetkými, a potom zrejme spáchajú rituálne samovraždy z číreho zúfalstva.
Skúsme to zjednodušiť. Navýšili sme skokovo mzdy, no k navýšeniu prostriedkov v zdravotníctve, ktoré by tieto vyvolané náklady kryli, nedošlo?
Áno, keďže nemáme podpísané zmluvy, tak zrejme k navýšeniu nedošlo. Ale my nemáme žiadne kontrolné mechanizmy a kompetencie, ako to potvrdiť alebo vyvrátiť.
V poriadku. Takže vláde hovoríte, že nemáte finančné krytie na to, čo vláda dohodla a memorandom spečatila po rokovaniach s LOZ. Čo vám na to hovorí vláda?
Pána povereného premiéra Eduarda Hegera a štátneho tajomníka Palkoviča sme opakovane požiadali o stretnutie. O toto stretnutie sme žiadali ako Asociácia nemocníc Slovenska a ako AZZZ (Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR). Ako ANS sme odpoveď nedostali. AZZZ mala rokovanie s pani štátnou tajomníčkou Dunajovou Družkovskou. Tá však už medzičasom podala demisiu... Celé mi to pripomína Brownov pohyb peľového zrniečka.
Pán poverený premiér a poverený minister v jednej osobe Eduard Heger sa s nami nestretol a delegoval jednania medzi ministerstvom zdravotníctva a ANS na štátneho tajomníka Palkoviča a pani Dunajovú Družkovskú.
Žiadali sme aj o stretnutie na ministerstve financií, no nikto sa s nami nestretol. Takže aby som odpovedal na Vašu otázku úplne jasne, tak s vládou nerokujeme a rokujeme s ministrom zdravotníctva v zastúpení. Nuž, a ministerstvo hovorí, že vydalo vyhlášku, ktorou sa majú poisťovne riadiť.
Ako sa ňou majú poisťovne riadiť, ak bude plnenie zmlúv, ktoré by s ANS uzavreli, finančné nekryté, ergo nesplniteľné?
Neviem, či na to majú. Všetky zdravotné poisťovne tvrdia, že na to nemajú financie a o niekoľko mesiacov budú v obrovských problémoch. Zmluvy poisťovne síce podpíšu, no finančné krytie na to podľa ich slov nemajú.
O čom tento stav vypovedá? Už minimálne 5 – 6 mesiacov vieme, že tento problém nastane.
Z pohľadu ANS môžeme povedať, že ministerstvo zdravotníctva vzniknutej situácii rozumie. Čo z toho, ak ministerstvo financií neposkytne financie poisťovniam, ktoré tým pádom nemajú peniaze pre nemocnice, tie nebudú mať peniaze na výplaty, čím opäť roztočíme dlhovú špirálu.
Ak nemocnice nedostanú vyššie platby od zdravotných poisťovní a ak tie nedostanú viac financií zo štátneho rozpočtu, tak na konci dňa zdravotníci nedostanú sľúbené zvýšené mzdy, ktoré im vláda v memorande s LOZ prisľúbila. Z poisťovní dostávame preddavky, takže aspoň zatiaľ na výplaty máme. A teraz uvediem najväčší paradox.
Tí, ktorí navýšenie miezd vyrokovali, sa dnes tvária, že sa ich problém chýbajúcich zdrojov v nemocniciach netýka. Nie je to nič iné ako cynizmus LOZ.
Reálne teda hrozí, že nebudete vedieť vyplácať mzdy, ktoré sme skokovo navýšili, no finančné prostriedky sme do systému nedoliali?
Áno. Nad vodou nás držia preddavky. Ak podpíšeme zmluvy s poisťovňami, tak by sa mala za normálnych okolností dostaviť úľava, no poisťovne nám jedným dychom dodávajú, že peniaze na navýšenie miezd majú len na niekoľko mesiacov. Ako som už povedal, presne toto by malo zaujímať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predpokladám, že ak je záujem mať sociálny zmier, tak aj vládu.
Lekárske odborové združenie nám na poslednej tripartite vo februári 2023 prisľúbilo, že ak nebudeme mať dostatočné zdroje na mzdy, tak LOZ vstúpi do rokovaní s ministerstvom a pomôže nám. Namiesto toho LOZ hovorí, že ANS nie je potrebné dať adekvátne finančné krytie na mzdy, ktoré LOZ vyrokovalo. V poriadku, tak nech sa pán Visolajský spoločne s poslankyňou Kaveckou postavia pred našich zamestnancov a nech im otvorene povedia, že síce zvýšenie miezd vyjednali, no v skutočnosti našim zamestnancom tieto peniaze nechcú dať.
LOZ teda delí zamestnancov na tých hodných zvýšenia miezd a na tých, ktorým financie na zvýšené mzdy nie je potrebné poskytnúť? Teda zamestnanci ANS sú pre LOZ zamestnancami druhej kategórie?
Takto to vnímame. Súhlasím. Evokuje to presne tento prístup.
V priebehu tohto rozhovoru sa Vám pokúšal dovolať riaditeľ VšZP Richard Strapko a riaditeľ Dôvery Martin Kultan. Čo s nimi idete riešiť?
Tento týždeň potrebujeme vedieť, či sú poisťovne ochotné pristúpiť na to, čo je napísané v úhradovej vyhláške. Vyhláška je pre nich záväzná, no snažia sa s nami dohodnúť na dodatkoch. Nie je to pre nás však akceptovateľné, keďže to, čo sa dohodlo medzi vládou a LOZ, musí byť rešpektované a my musíme našim zamestnancom vyrokované mzdy vyplatiť.
My ako zamestnávatelia preberáme úlohu odborárov a sme to my zamestnávatelia, ktorí sa snažia vyrokovať, aby zamestnanci dostali to, čo im odborári na barikádach vybojovali.
Tri roky sa spolu stretávame a rozprávame o tom, že vláda niečo príjme a následne na to neposkytne finančné prostriedky. Kam sme to dospeli?
Neviem... anarchia, nekompetentnosť? Neplatia tu pravidlá, chlapské slovo ani zdravý rozum. Všetko to, čo sme dnes povedali, je predmetom elementárnej logiky a matematiky.
Do toho všetkého počúvam analytikov, ako je Jana Ježíková, ktorá verejne povie, že ak nemáme dostatok financií, tak by sme ich mali škrtať predovšetkým z peňazí, ktoré majú ísť do nemocníc ANS. A pritom, ešte raz zdôrazňujem, ide o zdroje na zvýšené mzdy zamestnancov, ktorých máme spočítaných.
Takže v princípe, ak nebudete mať finančné prostriedky, je možné, že budete prepúšťať?
Zo zákona sme povinní vyplácať zákonom stanovené mzdy. Ak na tieto mzdy nebudeme mať, tak hroziť môže čokoľvek. Zadlžovať sa na rozdiel od štátnych nemocníc nemôžeme, takže v krajnom prípade by mohlo dôjsť k scenáru, ktorý spomínate. Nastal by domino efekt. Stále však verím, že sa to nestane.
Stále tomu nerozumiem. Prečo sa to celé deje?
Robíte chybu. Pozeráte sa na to logicky, no logikou túto situáciu nepochopíte.
Ak vláda nechce alebo nemá finančné prostriedky na to, aby sme navýšili mzdy, tak načo s LOZ podpísala memorandum?
Skvelá otázka. Jedným z cieľov memoranda medzi LOZ a vládou predsa bola stabilizácia personálu v ústavných zariadeniach. Zastabilizujeme však personál, ak nebudeme mať finančné zdroje na vyplácanie miezd? Nie, naopak, týmto krokom totálne destabilizujeme systém, ktorého dôsledkom bude ďalší exodus zdravotníkov mimo územie Slovenska. Kde je teraz LOZ? Nikde.