Slovensko sa pred 30 rokmi stalo členom WHO
Slovensko si 4. februára pripomína 30. výročie vstupu do organizácie.
Ministerstvo zdravotníctva SR v tejto súvislosti pripomína, že od minulého roku má Slovensko zároveň prvýkrát svojho člena vo Výkonnej rade WHO. V rokoch 2022-2025 ho zastupuje profesor Jozef Šuvada.
WHO mala po vypuknutí celosvetovej pandémie COVID-19 pred sebou obrovskú globálnu výzvu, spolupracovala s 1600 technickými a operačnými partnermi a pomohla zorganizovať najväčšie, najrýchlejšie a najkomplexnejšie očkovanie v histórii.
Zároveň sa v posledných rokoch vzhľadom na migračné vlny venuje otázkam zdravia utečencov a migrantov, ako aj pomoci Ukrajine.
Svetová zdravotnícka organizácia - medzivládna organizácia systému OSN, ktorá sa zaoberá problematikou zdravia, bola založená 7. apríla 1948. Práve 7. apríla si celý svet tento deň pripomína ako Svetový deň zdravia. WHO založilo 61 signatárskych krajín vrátane bývalého Československa, ktoré podpísali Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. V súčasnosti má WHO 194 členov, Slovenská republika sa stala členom 4. februára 1993.
WHO tvorí tím ako 8000 odborníkov, ktorý zahŕňa popredných svetových expertov na verejné zdravie vrátane lekárov, epidemiológov, vedcov a manažérov. Spoločne koordinujú svetovú reakciu na mimoriadne zdravotné situácie, podporujú blahobyt, predchádzajú chorobám a rozširujú prístup k zdravotnej starostlivosti.
Úlohy a činnosť WHO sa postupom rokov menili. Kým zo začiatku sa organizácia zamerala na zdravie žien a detí, výživu, hygienu či boj proti malárii a tuberkulóze, postupne sa jej činnosť rozširovala na ďalšie oblasti. V európskom regióne sa WHO venuje aktivitám zameraným na zlepšovanie zdravia - predchádzanie neprenosným ochoreniam, kontrola tabaku, obezita a výživa, duševné zdravie a alkohol, prenosné ochorenia – detská obrna, osýpky a rubeola, tuberkulóza, HIV/AIDS, malária, medzinárodné zdravotné predpisy, či environmentálne zdravie).
Spolupracuje aj pri posilňovaní zdravotníckych systémov a rieši krízové situácie. Svetová zdravotnícka organizácia výrazne prispela k programom očkovania detí, ktoré viedli napríklad k vyhubeniu kiahní v roku 1979 a v posledných desaťročiach aj k 99-percentnému zníženiu výskytu detskej obrny.
V súvislosti s migračnou krízou sa pozornosť venuje aj problematike tuberkulózy v Európe z hľadiska liečby, multirezistencie a očkovania.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Slovensko sa pred 30 rokmi stalo členom Svetovej zdravotníckej organizácie
Slovensko má zároveň od minulého roku historicky prvýkrát svojho člena vo Výkonnej rade WHO. V tomto najdôležitejšom rozhodovacom orgáne WHO ho v rokoch 2022-2025 zastupuje profesor Jozef Šuvada.
„Aj posledné skúsenosti medzinárodného spoločenstva s mimoriadnymi situáciami, ktoré sa týkali pandémie ochorenia COVID-19 či vojnového konfliktu na Ukrajine a utečeneckej krízy ukázali význam dobre prispôsobených opatrení a medzinárodnej koordinácie. Preto sme presvedčení, že investície do fázy pripravenosti a reakcie na mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia, ako aj budovanie odolných zdravotných systémov, sú dôležité,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
WHO mala po vypuknutí celosvetovej pandémie COVID-19 pred sebou obrovskú globálnu výzvu, spolupracovala s 1600 technickými a operačnými partnermi a pomohla zorganizovať najväčšie, najrýchlejšie a najkomplexnejšie očkovanie v histórii. Zároveň sa v posledných rokoch vzhľadom na migračné vlny venuje otázkam zdravia utečencov a migrantov, ako aj pomoci Ukrajine.
Svetová zdravotnícka organizácia - medzivládna organizácia systému OSN, ktorá sa zaoberá problematikou zdravia, bola založená 7. apríla 1948. Práve 7. apríla si celý svet tento deň pripomína ako Svetový deň zdravia. WHO založilo 61 signatárskych krajín vrátane bývalého Československa, ktoré podpísali Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. V súčasnosti má WHO 194 členov, Slovenská republika sa stala členom 4. februára 1993.
Úlohy a činnosť WHO sa postupom rokov menili. Kým zo začiatku sa organizácia zamerala na zdravie žien a detí, výživu, hygienu či boj proti malárii a tuberkulóze, postupne sa jej činnosť rozširovala na ďalšie oblasti. V európskom regióne sa WHO venuje aktivitám zameraným na zlepšovanie zdravia - predchádzanie neprenosným ochoreniam, kontrola tabaku, obezita a výživa, duševné zdravie a alkohol, prenosné ochorenia – detská obrna, osýpky a rubeola, tuberkulóza, HIV/AIDS, malária, medzinárodné zdravotné predpisy, či environmentálne zdravie). Spolupracuje aj pri posilňovaní zdravotníckych systémov a rieši krízové situácie. Svetová zdravotnícka organizácia výrazne prispela k programom očkovania detí, ktoré viedli napríklad k vyhubeniu kiahní v roku 1979 a v posledných desaťročiach aj k 99-percentnému zníženiu výskytu detskej obrny. V súvislosti s migračnou krízou sa pozornosť venuje aj problematike tuberkulózy v Európe z hľadiska liečby, multirezistencie a očkovania.
Dátum: 3. februára 2023
.jpg)