SASKA chce meniť hru, no karty budú rozdávať iní
To, či sa však strane SaS podarí tento krok aj realizovať, je otázne. Pred niekoľkými mesiacmi síce SaS vyhlásila, že mení hru a chce vyhrať voľby, no z druhej časti vety pomerne rýchlo vzišlo. Strana SaS totiž osciluje niekde v lepšom prípade medzi 6% predvolebnej podpory.
Karty budú rozdávať iní
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky sa však javí možnosť, že by štát rozdelil poistný kmeň na viacero častí a následne ich odpredal, ako pri najlepšom nepravdepodobný.
Tieto slová potvrdzujú aj stanoviská tých strán, ktoré budú podľa výskumov z posledných mesiacov rozdávať po voľbách karty. Najsilnejšími stranami v prieskumoch je Smer, Progresívne Slovensko a Hlas.
{{suvisiace}}
Svoje stanovisko k možnému rozpredaju kmeňa VšZP a jeho následného rozpredaja, ktoré by mohlo do zdravotníctva priniesť až jednu miliardu eur, poskytol redakcii ozdravme Vladimír Baláž, ktorý reprezentuje už tretie volebné obdobie stranu Smer v parlamente.
Na margo možného rozpredaja kmeňa VšZP zaslal redakcii svoje osobné stanovisko: „Nevyhnutným predpokladom na otvorenie témy je kvalitný hĺbkový audit vo VšZP. Ak by sme sa pozreli na výsledky hospodárenia VšZP, tak obrovský prepad prišiel s týmto vedením, predtým bola VšZP v zisku“.
To, že bola VšZP počas minulého volebného obdobia v lepšej finančnej kondícií, je pravda, no zároveň treba dodať, že nie všetky roky boli z hľadiska ziskovosti VšZP tak pozitívne ako predovšetkým v roku 2018.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Vladimír Baláž ďalej dodáva, „ja osobne mám skôr pri rozdelení a predaji kmeňa VšZP pocit zmocnenia sa ľahkej koristi a obavu, že zo systému zmiznú aj tie zdroje, ktoré tam ešte sú. Tu je dobré poznať celú históriu vzniku zdravotných poisťovní na Slovensku“.
V poradí momentálne druhá najsilnejšia politická strana Progresívne Slovensko má k privatizácii VšZP podobný pohľad.
Privatizáciu odmieta aj Progresívne Slovensko a Hlas-SD
Expert PS pre zdravotníctvo Oskar Dvořák sa na margo možného rozdelenia poistného kmeňa VšZP a jeho následného odpredaja vyjadril nasledovne: „Privatizáciu štátnej zdravotnej poisťovne nepovažujeme za riešenie, ktoré by nejakým spôsobom vylepšilo náš zdravotný systém. Náš systém si vyžaduje jasne predvídateľné a vynútiteľné pravidlá, ktoré budú rovnako platiť pre všetky zdravotné poisťovne“.
{{odporucane}}
V zhode so Smerom a PS je i strana Hlas, ktorá k identickej otázke, ergo rozdelenia kmeňa VšZP uviedla: „Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo zdravotníctvo, musí dostať do čela schopný a nekompromisný krízový manažment, ktorý stav v štátnej poisťovni zastabilizuje a vyvedie jej hospodárenie z červených čísel. Takýto scenár sa už v minulosti udial a dôsledné plnenie ozdravného plánu dostalo VšZP dokonca do zisku“.
Strana Hlas však zároveň nesúhlasí s dianím, ktoré sa pomaly stáva štandardom a teda selektívnym dofinancovaním štátnej poisťovne cez opakované navýšenie základného imania. „Nesystémové a pravidelné dofinancovanie len jednej štátnej zdravotnej poisťovne nie je pochopiteľne správne riešenie a faktom je, že rovnaký scenár sa roky uplatňuje aj pri opakovanom oddlžovaní štátnych nemocníc,“ uviedla vo svojom vyjadrení expertka Hlasu pre zdravotníctvo Zuzana Dolinková.
Potenciálna kandidátka na kreslo ministerky zdravotníctva Dolinková zároveň dodala, že „okrem nastavenia a plnenia krízového ozdravného plánu vo vzťahu k hospodáreniu VšZP pod vedením skúsených manažérov je preto potrebné konečne otvorene priznať, že zdravotníctvo je roky podfinancované a rozpočet pre zdravotníctvo je nedostatočný, zle prejudikovaný a počíta s úsporami, ktoré nie je reálne možné za žiadnych okolností dosiahnuť.
Riešením vzniknutej situácie týkajúcej sa hospodárenia všetkých zdravotných poisťovní je podľa Dolinkovej zmena systému výberu verejného zdravotného poistenia, v zmysle ktorej bude daná jasná kontrola nad zdrojmi vybraného verejného zdravotného poistenia. Dolinková preferuje, aby sa zo zdravotných poisťovní stali správcovské spoločnosti, ktoré by všetky zdravotné odvody prerozdelili pre pacientov, pričom by sa z týchto financií nemal tvoriť zisk. Zisk by sa mal podľa Dolinkovej tvoriť len z časti peňazí, ktoré sú určené na určených na správu, teda prevádzkovú činnosť danej zdravotnej poisťovne.
Program SaS je teda jedna vec, no pravdepodobnosť jeho realizácie je už druhá vec. Šanca, že by sa Tomášovi Szalayovi podarilo presvedčiť svojich potenciálnych koaličných partnerov na ľavo od stredu o tom, že štát nemusí a možno ani nemá vlastniť poisťovňu je teda v teoretickej rovine.
