SaS mení ohľadne VšZP hru, minimálne pri možnej privatizácii VšZP
Čitatelia s lepšou pamäťou odpustia, no na úvod je potrebné spomenúť, prečo sa tomu strana SaS ešte pred ostatnými voľbami tak vehementne bránila. Prvým a hlavným dôvodom bol postoj predsedu Richarda Sulíka, ktorý sa napriek nespornému ideologickému ukotveniu rozdeleniu poistného kmeňa bránil všemožne.
Prvým argumentom Richarda Sulíka, bolo, že by mala štátna poisťovňa o svoj poistný kmeň prísť prirodzene vďaka trhovej súťaží. Preložené do zrozumiteľnejšej reči, mali Dôvera a Union podnikať natoľko dobre a efektívne, že by si poistenci VšZP v trhovom prostredí vybrali konkurenčné zdravotné poisťovne a k úbytku poistencov by došlo aj bez rozpredaja VšZP.
Tento argument by mohol byť za istých okolností platný, no to by trh so zdravotným poistením musel fungovať v omnoho voľnejšom režime, kde by poisťovne mali správne motivácie vytvárať poistné produkty, ktoré by na trhu ponúkali. Nutnou podmienkou tohto kroku bolo, aby bol stanovený nárok pacienta (formu a rozsah nároku pochopiteľne určuje regulátor).
{{suvisiace}}
Navyše, VšZP o svojich poistencov prichádza, i keď pomerne pozvoľným tempom už viac ako desať rokov, no napriek tomu je stále jednotkou na trhu. Pre poistencov je totiž poukaz poistenca len kartičkou, na základe ktorej im je poskytovaná zdravotná starostlivosť, lieky alebo iné pomôcky. Očakávať preto, že by bez definovania nároku a vytvorenia poistných produktov VšZP klesla razantne je buď naivné alebo nepochopením vtedajšieho i súčasného stavu zdravotného poistenia na Slovensku.
Napriek tomu by sme za istých okolností mohli vtedajšej argumentácii Richarda Sulíka porozumieť. To by však SaS nemohla dovoliť, aby sme počas uplynulých troch rokov selektívne dofinancovali výhradne štátnu VšZP a to cez opakované navyšovanie základného imania. Práve to, že SaS dovolila aby sa sme počas rokov 2020-2023 poslali bianko šek VšZP vo výške 358 miliónov eur.
Poznámka pod čiarou je, že ak by nebolo SaS, tak by boli injekcie imania VšZP ešte o stovky miliónov vyššie. VšZP ale aj poisťovne Dôvera a Union sú tento rok v strate a s najvyššou pravdepodobnosťou v strate i skončia, ak by sa však opakoval hit končiaceho volebného obdobia a kormidla by sa chopili obdobní etatisti ako tu vystrájali v poslednom období, tak by sme financie opäť poslali len VšZP.
{{odporucane}}
Toto zjavne pochopil i Richard Sulík, predpokladáme, že po skúsenosti z vládnutia s koaličnými partnermi a po oznámení, že tieňovým ministrom zdravotníctva SaS je Tomáš Szalay.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
SASKA vo svojom predfinálnom predvolebnom programe uvádza: „Zdravotné poisťovne tvoria dnes oligopol. Hlavnou bariérou vstupu nových zdravotných poisťovní je nestabilita prostredia a nemožnosť vytvoriť niekoľkoročný biznis plán a odhadnúť návratnosť investície. Ďalším problémom je dominantné postavenie VšZP a konflikt záujmov štátu ako vlastníka i regulátora. Pacient ani štát nemajú spoľahlivé informácie, ktorá poisťovňa zabezpečuje pre pacientov "viac zdravia".“
Riešenie podľa SaS
„Vypracujeme a zverejníme hodnotenie zdravotných poisťovní podľa zmien zdravotného stavu ich kmeňa ako nástroj na zlepšenie konkurencie a súťaživosti. Dovolíme zisk a vyplácanie odmien poisťovní v prípade, že toto hodnotenie preukáže zlepšenie zdravotného stavu poistného kmeňa. Vytvoríme postupne podmienky na to, aby na trh vstúpili ďalšie zdravotné poisťovne. Budeme presadzovať stabilitu a predvídateľnosť regulačného rámca ako aj dohľadu.
Presadíme rozdelenie VšZP na viac vzájomne súťažiacich samostatných subjektov. V prípade dlhu poisťovne bude toto možné riešiť len návratnou komerčnou pôžičkou alebo privatizáciou.“
Hračka v rukách politikov
Politici radi ostentatívne šíria demagógiu o tom, čo všetko spravili pre ľudí a čo všetko oni vo vládnych kreslách zabezpečia. Jednou z hračiek v rukách politikov (mimochodom, hračiek už veľa nemajú, nevedia ich udržovať v prevádzkovom stave a značná väčšina hračiek, v tomto prípade štátnych firiem je v červených číslach) je aj štátna poisťovňa.
Ak by sme VšZP rozdelili na viacero poistných kmeňov, tak by sa politici prestali hrať na podnikateľov a šikovných manažérov. Navyše, tak ako alkoholikovi nedarujeme minibar, tak politikom by sme mali vziať lákadlo, ktorým deformujú poistný trh. Kauzy ako Tetka Anka či masér Kostka by boli minulosťou a v budúcnosti by si za svoje straty zodpovedali samotné zdravotné poisťovne, ktorým by štát nekrivil podnikateľské prostredie.
Posun SaS späť k rakúsko-liberálny koreňom je pozitívnym krokom. Odpor etatistov, v rôznych politických tričkách bude značný, takže SaS potrebuje hneď niekoľko vecí. Prvou je dostať sa do parlamentu, druhou do vlády a kľúčovou premisou je obsadenie kresla ministra zdravotníctva Tomášom Szalayom. V opačnom prípade budeme vidieť kráľovstvo krivých zrkadiel i naďalej a nenájde sa nikto, kto by toto kráľovstvo definitívne rozbil. Trh je lepším riešením. Takmer vždy a za každých okolností.
