Neviditeľné ženy, neoceniteľná starostlivosť: Rodová stratégia musí ukončiť „daň“, ktorú ženy platia za to, že sa starajú o svojich blízkych
Ženy v zdravotníckych profesiách, ale aj v neformálnej starostlivosti potrebujú skutočné uznanie svojej práce. Keď sa na Slovensku aj v zahraničí rozhodnú opatrovať svojich blízkych, platia za to aj nižšími dôchodkami a zlým zdravím.
.jpg)
Dni okolo 8. marca sú každoročne venované ženám. Muži im ďakujú, kupujú darčeky, prajú všetko dobré. Pointa tohto sviatku – rovnosť šancí a príležitostí žien a mužov - však stále zostáva nenaplnená. Téma je dôležitá aj v zdravotníctve a sociálnych veciach, pretože v týchto odboroch pracujú najmä ženy.
Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z minulého roka tvoria 78,3 % zdravotníkov a medzi rokmi nedochádza k výraznejším zmenám. Kým ženy - lekárky (vrátane tých zubných) tvorili podľa NCZI 59,5 % z celkového počtu lekárov, v povolaní sestra pracovalo až 97,6 % žien. V povolaní praktická sestra – asistent bolo 87,5 % žien.
Ženy dominujú aj v ďalších profesiách, ktoré sa týkajú starostlivosti o ľudí, a to nielen na Slovensku. Shannon Pfohman, výkonná riaditeľka organizácie Eurocarers, hovorí, že v čase, keď sa Európska komisia pripravuje na predstavenie Stratégie rodovej rovnosti na roky 2026 – 2030, je čas upriamiť pozornosť na tichú chrbticu európskeho sociálneho modelu - milióny skrytých, neformálnych opatrovateliek. „Zatiaľ čo sa v Bruseli diskutuje o ‚rovnosti‘, neúmerný počet žien potichu dotuje naše spoločnosti, často na úkor vlastného zdravia, finančného zabezpečenia a kariéry. Toto nie je len štatistika práce; je to tichá obžaloba systému, ktorý zaobchádza s často ‚neviditeľnou‘ a neplatenou prácou žien ako s nekonečným zdrojom,“ vyhlásila. Pripomenula, že neformálne opatrovateľky poskytujú 80 % dlhodobej starostlivosti v celej Európskej únii (EÚ). Preto vyzýva európske orgány urobiť viaceré potrebné zmeny. K jej výzve sa pridáva aj Komora opatrovateliek Slovenska.
{{suvisiace}}
Ťažká práca
Predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedala, že ich organizácia sa nevolá komora opatrovateľov práve preto, že mužov v tomto povolaní je minimum. Pritom často robia fyzicky náročnú prácu, ktorá zahŕňa manipuláciu s nevládnymi ľuďmi, polohovanie, prebaľovanie, pomoc pri osobnej hygiene, podávanie liekov a niektoré zdravotnícke úkony ako kontrolu glykémie, meranie krvného tlaku či aplikáciu subkutánnych (podkožných) injekcií. „Samozrejme, je to spôsobené tým, že na Slovensku platilo, že rodinu živí muž. Skúste nájsť muža, ktorý rodinu uživí z minimálnej mzdy,“ podotkla Grafiková. Príspevok na opatrovanie je približne na úrovni minimálnej mzdy, ktorá v súčasnosti dosahuje 816 eur. Od januára tohto roka však prechádza reformou a bude sa odvíjať od stupňa odkázanosti opatrovanej osoby. Nové sumy pre neformálnu starostlivosť, teda opatrovanie doma, sa pohybujú od asi 200 do 1010 eur mesačne v závislosti od rozsahu potrebnej pomoci. Pri opatrovaní detí či viacerých osôb môžu byť sumy vyššie.
Zákon určuje rozsah činností, ktoré vykonáva opatrovateľka alebo opatrovateľ. „Niektorí ľudia si myslia, že terénna opatrovateľka je slúžka, ktorá robí úplne všetko, aj okolo domu. No nemá robiť prácu v záhrade, dojiť kravy, umývať okná a podobne. Prichádza hlavne kvôli tomu, aby poskytla pomoc pri osobnej starostlivosti a potrebných samoobslužných činnostiach na nejaký počet hodín. V posudku je napísané, ktoré úkony má opatrovateľka vykonávať,“ vysvetlila predsedníčka komory.
Čo je daň za starostlivosť?
Riaditeľka organizácie Eurocarers Shannon Pfohman poukázala na to, že hoci ženy v Európe žijú dlhšie ako muži, viac rokov života trávia v zlom zdravotnom stave a s vyšším rizikom chudoby. „Rodový rozdiel v starostlivosti“ je hlavnou príčinou toho, že ženy majú podľa Eurostatu v priemere o 25 % nižšie dôchodky. Ženy totiž neraz odchádzajú z práce, aby sa starali o starnúceho rodiča alebo dieťa so zdravotným postihnutím. Tým prichádzajú o plat, ale tiež platia skrytú „daň za starostlivosť“, ktorá zníži ich finančné zabezpečenie na dôchodku.
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Okrem toho majú neformálni opatrovatelia ďalšie náklady spojené so starostlivosťou, ktorú poskytujú, ako sú výdavky na lieky, špeciálne diéty, zdravotnícke pomôcky a úpravy domácnosti. Nedostatok služieb dlhodobej starostlivosti prispieva k feminizácii chudoby a spôsobuje, že sa ženy – opatrovateľky sa nestíhajú starať o seba. Často tak žijú dlhšie v zlom zdravotnom stave.
„Náklady“ na starostlivosť sú ešte vyššie pre opatrovateľov a opatrovateľky, ktorí zažívajú iné formy diskriminácie a zraniteľnosti v spoločnosti, napríklad pre opatrovateľov s migrantským pôvodom alebo mladých opatrovateľov.
Ako riešiť krízu chudoby a krízu starostlivosti?
Európska stratégia starostlivosti a Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom boli podľa Shannon Pfohman vítanými prvými krokmi, ale nezjednotili podmienky v rôznych štátoch. „V niektorých členských štátoch EÚ je ‚opatrovateľská dovolenka‘ plateným právom, v iných je to päťdňová byrokratická prekážka. V mnohých prípadoch sa právo požiadať o flexibilné pracovné podmienky v skutočnosti stáva právom byť odmietnutý. Nedávno sme videli dôsledky tejto situácie v Belgicku, kde opatrovatelia zostali v neistote dávok v nezamestnanosti, pretože neexistoval žiadny formálny status opatrovateľa na ochranu ich sociálnych práv,“ upozornila riaditeľka Eurocarers.
Dodala, že ak majú byť stratégia rodovej rovnosti na roky 2026 – 2030 a pripravovaná stratégia EÚ proti chudobe viac než len „monitorovacím cvičením“, musia integrovať tieto otázky dlhodobej starostlivosti, najmä preto, že majú vplyv na neformálnych opatrovateľov. Krízu chudoby nemožno vyriešiť bez riešenia krízy starostlivosti.
Na Slovensku je podľa Dany Grafikovej problém aj s tým, že opatrovateľky a opatrovatelia nemajú zákonmi jasne určené kompetencie z pohľadu náplne práce. Nároky na nich sa stále zvyšujú. „Od modernej opatrovateľky sa očakáva empatia, znalosť zákonov, znalosť poskytnutia prvej pomoci, zvládnutie kompletných opatrovateľských úkonov, znalosť problematiky špecifických chorôb, preventívna činnosť, zvládnutie vybraných ošetrovateľských úkonov – polohovanie, bazálna stimulácia, podávanie liekov, subkutánnych injekcií, meranie glykémie. Tiež meranie vitálnych funkcii, zvládnutie činností ako je napríklad aromaterapia alebo arteterapia, základy psychológie, komunikačné schopnosti, základy anatómie, ergonómie a kinestetiky, schopnosť a znalosť používať prístroje a nástroje – zdviháky, mobilizačné pomôcky a ďalšie, základy rehabilitácie, farmakológie, správnej výživy, hygieny, estetiky, psychohygieny, sebareflexie a rovnako základy napĺňania duševných potrieb s prihliadnutím na vierovyznanie klienta,“ vymenovala. Opatrovateľka by tiež mala ovládať základy deeskalačných techník, základy paliatívnej starostlivosti a sprevádzania zomierajúceho, mať znalosti o vedení dokumentácie, vrátane tej elektronickej a podobne. „A teraz si porovnajte náročnosť týchto požiadaviek s úrovňou platov…,“ zhrnula predsedníčka komory opatrovateliek.
Päť pilierov zmeny
Organizácia Eurocarers vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby opatrovateľom zabezpečili minimálne týchto päť vecí:
Uznávaný záväzný rámec pre status opatrovateľa, vrátane spoločnej definície EÚ pre neformálneho opatrovateľa. „Musíme zabezpečiť, aby uznanie a sociálne práva neformálnych opatrovateľov boli chránené aj v zahraničí. Žiadna žena by nemala stratiť svoje sociálne práva preto, že sa rozhodne opatrovať, ani ak sa presťahuje do zahraničia,“ hovorí Shannon Pfohman.
Priama podpora príjmu. Teda príspevky na starostlivosť, ktoré nie sú len symbolické, ale aj funkčné. Dôležitá je ich dostupnosť a zníženie administratívnej záťaže opatrovateľov.
Priznávanie dôchodkov. „Mali by sme sa pozrieť na írsky model, kde sa viac ako 20 rokov dlhodobá starostlivosť uznáva a považuje za príspevky sociálneho poistenia. Takýto príspevok na starostlivosť je potrebný ako štandard v celej EÚ,“ tvrdí Pfohman. Čas venovaný starostlivosti o blízkeho človeka, ktorý je dnes v mnohých krajinách považovaný za „čas voľna“ treba uznávať ako „čas práce pre spoločnosť“.
Lepšie údaje. Potrebné sú efektívnejšie nástroje, ktoré poskytnú komplexný obraz o prístupe opatrovateľov k dôchodkovým právam.
Prístup „starostlivosť vo všetkých politikách“. Napokon treba začleniť stratégiu starostlivosti do každej stratégie a politickej diskusie, požadovať silnú a presvedčivú dohodu o starostlivosti a spolupracovať na posilnení jej implementácie na národnej úrovni. Pretože ak nevyriešime krízu starostlivosti, nikdy nevyriešime krízu chudoby. „Rovnosť pohlaví zostane mýtom, pokiaľ naše hospodárske politiky budú považovať starostlivosť za súkromnú rodinnú záležitosť, a nie za verejnú hodnotu,“ vyhlásila výkonná riaditeľka Eurocarers. Doplnila, že budovanie spravodlivej a odolnej spoločnosti si vyžaduje, aby sme prestali považovať neplatenú prácu žien za nevyčerpateľný zdroj. Opatrovateľky preto podľa nej potrebujú viac než len potlesk na deň žien. Musia mať práva, uznanie a miesto pri legislatívnom stole.
