Prezident ANS Marián Petko: K OSN sme poslali viac ako 1000 pripomienok. Treba k tomu niečo dodať?
DNA OSN je etatistické a kreované bez prierezovej diskusie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a ministerstvom zdravotníctva.
Ešte v roku 2021 schválil parlament tesnou väčšinou 76 hlasov optimalizáciu siete nemocníc. Jej účinnosť sa však posúva z viacerých dôvodov. Tým hlavným je, že OSN v súčasnom nastavení nie je možné realizovať bez toho, aby tým utrpel pacient. Práve pacient by v systéme blúdil ešte viac, ako si na to zvykol za posledné roky.
Jedným z prvých krokov ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej bolo odloženie „čakačiek“, keďže nám chýbali aspoň základné dáta o tom, aké dlhé čakačky sú. Dnes čelí implementácia OSN ďalším výzvam, ktoré sa musia kontinuálne hasiť.
Práve o optimalizácii siete nemocníc a o notoricky deficitnom rozpočte pre zdravotníctvo sme sa rozprávali s prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska Mariánom Petkom.
V rozhovore sa dočítate:
- či má z pohľadu Petka ministerka Dolinková podporu premiéra a ministra financií;
- o architektoch optimalizácie siete nemocníc, ktorí jej do vienka darovali svoje ideologické videnie zdravotníctva;
- prečo sa z procesu kreovania OSN vynechali zdravotné poisťovne;
- o pripomienkach, ktoré ANS poslala ministerstvu;
- o koncentrácii najkomplikovanejšej operatívy vo väčších nemocniciach a doliečovaní pacienta v menších nemocniciach, čo najbližšie od domova pacienta;
- že v zdravotníctve je tento rok o miliardu eur viac, no i napriek tomu nám podľa ANS aj zdravotných poisťovní chýba 300 miliónov eur.
Keď už bolo jasné, že sa novou ministerkou zdravotníctva stane Zuzana Dolinková, povedali ste, že bude kľúčové, aby mala podporu premiéra, predsedu vlastnej strany a ministra financií. Má ich podporu?
Nepovedal by som, že nemá ich podporu, no zatiaľ nevidím, že by bolo zdravotníctvo premiérskou témou. Robert Fico síce ministerku zdravotníctva minimálne formálne podporuje, no rezort zdravotníctva je taký komplikovaný, že ho žiaden minister zdravotníctva nedokáže zvládnuť samostatne.
Paradoxne tí, ktorí ju najviac kritizujú, sú tí istí ľudia, ktorí sú architektmi zle nastavenej optimalizácie siete nemocníc (OSN) a rovnako stoja za Plánom obnovy a odolnosti. Ministerka zdravotníctva sedí na sude s pušným prachom a nevie, kedy vybuchne.
Zdravotníctvo teda nie je premiérskou témou, a to napriek tomu, že politické strany pred voľbami deklarujú, že zdravotníctvo bude top vládnou prioritou.
Nevidím, že by bolo zdravotníctvo premiérskou témou. Robert Fico je navyše z inej politickej strany, ako je pani ministerka Dolinková. Bližšia košeľa ako kabát. Prvý signál uvidíme čoskoro, keďže budeme sledovať, čo sa bude diať s optimalizáciou siete nemocníc.
Za Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS) hovoríme, že to, ako je momentálne zákon a vyhláška (pozn. red. vyhláška 531/2023 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti pre rok 2024) o OSN súčasne urobená, nie je chybou ministerky.
OSN v súčasnom nastavení nie je realizovateľná, a ak by sa realizovala, tak to poškodí záujmy pacienta.
V čom?
Poškodili by sa záujmy pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Stále nie je hotová a skompletizovaná cestovná mapa pre pacientov. Dnes nevieme, kam by mali pacienti za zdravotnou starostlivosťou chodiť, a naopak, kam by chodiť nemali. Pacient bude v prípade, že sa OSN zrealizuje v súčasnej podobe, blúdiť systémom ešte viac ako doteraz.
OSN a koncentrácia poskytovania najnáročnejšej zdravotnej starostlivosti má byť v centrách excelentnosti, hovorím napríklad o onkochirurgii, neurochirurgii, kardiochirurgii alebo robotike. My však hovoríme o bežnej zdravotnej starostlivosti a operatíve.
Nemocnice, ako je Bardejov alebo Stará Ľubovňa, operujú deti dekády. Ak by však ostala vyhláška v súčasnej podobe, už by sme tieto deti nemohli operovať a v kraji by ich operovala len nemocnica v Prešove a ešte možno ďalšia nemocnica v Prešovskom kraji. Tento krok je nerealizovateľný a nápor na prešovskú nemocnicu by bol enormný.
Tzv. odborníci a politici by vám na to povedali, že obavy nie sú namieste, keďže sa v nemocniciach, ako je Bardejov, nebudú síce robiť plánované, no akútne sa budú robiť naďalej. V medicíne to však funguje presne naopak: ak nemocnica nerobí plánované operácie, nebude mať dostatočnú prax, a teda nemôže operovať akútne stavy.
Ďalším príkladom, ak by naše nemocnice (pozn. red. združené v Asociácii nemocníc Slovenska) prestali operovať nádory prsníkov, tak hovoríme minimálne o 800 operáciách.
%pst_banner_2%
Kto by tieto operácie urobil namiesto vás?
To nevieme.
Ako je to možné?
Pri kreovaní samotnej optimalizácie nemocníc nebola urobená žiadna dopadová štúdia. Prebiehala len akademická debata úradníkov a teoretikov, ktorí mnohí v zdravotníctve nikdy nepracovali.
V akom štádiu je dnes OSN?
Koncom roka sa posunuli „čakačky“, keďže zavedenie maximálnych čakacích lehôt nebolo v praxi realizovateľné. Nedisponovali sme totiž dátami o tom, aké sú reálne čakacie lehoty. Za ANS sme ministerstvu zaslali ďalších 350 pripomienok, čo sa týka novely vyhlášky OSN.
Tieto pripomienky sú z praxe a snažia sa docieliť, aby bol systém od 1.1.2025 funkčný. Ak by naše pripomienky neboli zohľadnené, systém nebude funkčný. S našimi pripomienkami v mnohom stotožňuje o. i. aj predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž.
Vo vyhláške je množstvo zlých riešení a chýb, ktoré by v praxi postihli v prvom rade pacientov. Cestovná mapa mešká už dva roky, ešte stále nie je hotová a bez nej nebude OSN funkčná.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZSS SR) má po spustení OSN usmerňovať záchranky a hovorí im, kam majú pacienta zaviezť. Pacient totiž nemá ísť do najbližšej nemocnice, ale do tej, ktorá spĺňa parametre z hľadiska kategorizácie a medicínskych programov. Zároveň je potrebné aktualizovať vestník ministerstva zdravotníctva o prekladoch pacienta tak, aby boli väčšie nemocnice povinné preberať pacientov od menších nemocníc. A naopak, na doliečenie musia menšie nemocnice preberať pacientov od väčších nemocníc. O týchto problémoch hovoríme mesiace.
{{odporucane}}
Počúva vás niekto?
Áno, absolvovali sme rokovanie s ministerkou Dolinkovou a tá našim požiadavkám a výhradám rozumie, no celé to naráža na komplikovaný systém byrokracie a schvaľovanie.
Dnes je máj 2024 a my chceme, aby napríklad nemocnice II. kategórie robili operácie tak ako doposiaľ, ktoré majú robiť len nemocnice III. kategórie. Problémom však je, že zdravotné poisťovne v zmysle zákona nemôžu nemocniciam hradiť úkony, ktoré majú robiť len nemocnice III. kategórie.
Veľké univerzitné a fakultné nemocnice nemajú kapacity na to, aby prevzali operatívu všetkých pacientov z nemocníc II. kategórie. Naša požiadavka je, aby sme mohli aj naďalej robiť medicínske programy III. kategórie. (pozn. red. Zoznam zmluvných programov v jednotlivých nemocniciach na rok 2024 je možné zatiaľ nájsť tu.)
Zdroj: MZ SR
Najakútnejší problém je teda vyhláška?
Áno. Pacientom totiž nemocnice II. kategórie vykonávajú medicínske programy, ktoré podľa aktuálnej vyhlášky poskytovať nemôžu. No stále to robíme a chceme robiť aj naďalej, pretože máme s týmito operáciami mimoriadne bohaté skúsenosti.
Robia to však, no zdravotné poisťovne im za to nesmú platiť, pretože im to vyhláška zakazuje.
{{suvisiace}}
OSN sa teda kreovala nie na základe dát o zdravotných poisťovní alebo diskusie s nemocnicami, ale byrokratmi?
Základný problém je, že tí, ktorí robili OSN, ako aj vyhlášku, sú etatisti, ktorí neveria nikomu, len štátu.
Slovenské zdravotníctvo trpí dvoma extrémami: jedným je liberálny extrém, ktorý hovorí, že všetko v zdravotníctve vyrieši trh, a druhý protipól, ktorý sa identicky mýli, je etatistický prístup, ktorý hovorí, že všetko vyrieši a má riadiť alebo rovno vlastniť štát.
OSN vytvárali etatisti, ktorí všetko neštátne považujú za škodlivé a nebezpečné. Z ideologických dôvodov nenechali rokovania o sieti na poisťovne a poskytovateľov. Ak by o sieti rokovali poskytovatelia s poisťovňami, celá OSN by bola lepšie nadizajnovaná, pripravená a implementovaná.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Takže OSN mali urobiť poisťovne, nie byrokrati?
Keď sa pripravovala stratifikácia nemocníc, poisťovne mali omnoho väčšie kompetencie a úlohy. V tom čase som si nebol istý, ako sa poisťovne zachovajú, no po rokoch rokovaní s nimi a po tom, čo sme spolupracovali na stratifikácii, som nikdy nepostrehol, že by sa poisťovne správali k poskytovateľom neférovo alebo aby Dôvera preferovala nemocnice Penta Hospitals.
Zdravotné poisťovne majú najlepšie medicínske aj ekonomické dáta o všetkých poskytovateľoch. OSN bude úspešná vtedy, keď ju budú spoločne vytvárať poisťovne, poskytovatelia a ministerstvo.
Čo sa teda musí zmeniť, aby sa OSN podarilo implementovať?
Vyhlášku musíme zreálniť a urobiť ju flexibilnejšou, pretože v momentálnej podobe je OSN etatistickým molochom. Plus najneskôr do októbra 2024 musí existovať nová sieť záchrannej zdravotnej služby. Stratili sme však dva roky. Musíme vedieť, ako budú fungovať operačné strediská, a musíme poznať cestu pacienta.
Do hry sa nutne musia vrátiť zdravotné poisťovne. My to však poisťovniam cez vyhlášku zakazujeme. Len za ANS sme k nej ministerstvu zaslali dokopy 1000 pripomienok. Takže o kvalite pripraveného materiálu už zrejme nemusím nič iné dodať.
Čo bolo pôvodným cieľom stratifikácie a OSN?
Boj s nedostatkom personálu a koncentrácia náročných operačných výkonov vo väčších nemocniciach.
Ďalším cieľom je dekoncentrácia dlhodobej následnej starostlivosti. Ak niekto potrebuje absolvovať zložitý operačný zákrok, tak nikto nebude namietať pre to, že by mal cestovať. No po operácii je vhodné absolvovať následnú zdravotnú starostlivosť bližšie k trvalému bydlisku.
S tým celým však súvisí sieť záchraniek a ambulantná zdravotná starostlivosť. To, čo sa podarilo, je, že na realizáciu OSN čerpáme financie z plánu obnovy, no to je všetko. OSN v súčasnej podobe vytvára viac problémov ako úžitku.
Takže ciele, ktoré sme si vytýčili, zatiaľ nedosahujeme?
Nie. A ak budeme pokračovať v etatistickom smerovaní, ktoré je súčasťou DNA OSN, ani ich nedosiahneme. Opakujem, zmena vyhlášky je nevyhnutná. Zopakujem to, zdravotné poisťovne majú byť viac zatiahnuté do celého procesu.
V roku 2024 je v slovenskom zdravotníctve o jednu miliardu viac. No len za cenu vyšších odvodov, ktoré unisono všetci politici odmietali. Napriek tomu však ANS deklaruje, že v zdravotníctve chýba 250 – 300 miliónov. Ako je to možné?
Áno. Dôvodov je viacero, no jedným z nich je aj platový automat a minimálna mzda. K tomuto balíku treba pripočítať zvýšené náklady na energiu a infláciu. Takže balík pre zdravotníctvo je nedostatočný a rozpočet je deficitný rok čo rok.
Nie je teda čas minimálne pozastaviť platový automat?
Na to sa nikdy nenájde politická odvaha.
Každý rok sa však situácia opakuje a rozpočet je od jeho prijatia deficitný.
Áno, deje sa to vždy. Tí, ktorí rozpočet tvoria, si myslia, že je dostatočný. V rozpočte nachádzame virtuálne šetrenia, ktoré sú jeho súčasťou, no reálne sa nikdy nenaplnili. Napríklad inkontinenčné pomôcky alebo minuloročné nerealizované šetrenie na liekoch. Papier znesie veľa.
Čo sa stane, ak by k dofinancovaniu sektora neprišlo?
Ako nemocnice združené v ANS máme zmluvu s VšZP len do konca júna 2024, so zvyšnými poisťovňami máme zmluvy do konca roka. Všetky poisťovne však deklarujú, že bez dofinancovania nebudú schopné tieto záväzky dodržať. Nastane veľké pnutie.
K dofinancovaniu musí prísť a je si toho vedomá a s našimi požiadavkami sa stotožňuje aj ministerka Dolinková. A úlohou pani ministerky je tieto finančné prostriedky vyrokovať s ministerstvom financií, čo jej však vôbec nezávidím. Dofinancovanie má byť podľa dát ANS, ako aj zdravotných poisťovní na úrovni 300 miliónov eur.
