Chronické zlyhávanie srdca je jedným z najčastejších ochorení vo svete, ktorým trpia 2 – 3 % populácie. Na Slovensku je práve toto ochorenie najčastejšou príčinou hospitalizácie a vyznačuje sa vysokou úmrtnosťou.

Pri tomto ochorení srdce nedokáže dostatočne prečerpávať krv a pokrývať potreby orgánov a celého organizmu, následkom čoho dochádza k hromadeniu tekutín v tele a k riziku akútneho srdcového zlyhania. Pacienti majú zníženú kvalitu života nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke.

Pociťujú neistotu a strach z častých hospitalizácií a vývoja ochorenia, rozšírené sú medzi nimi dokonca depresie a úzkostné poruchy. Výskyt srdcového zlyhávania neustále stúpa, čo vytvára tlak aj na zdravotnícky systém.

Pacient je pod neustálym lekárskym dohľadom v pohodlí domova

Slovenský vedecký tím pod vedením kardiológa Allana Böhma však prišiel na nový a unikátny spôsob, ako sa dá prepojiť lekárska prax s dostupnými technológiami a umelou inteligenciou a zachrániť tak ľudské životy.

Riešením lepšej starostlivosti o pacientov s chronickým zlyhávaním srdca je nový systém Seerlinq, ktorý je založený na pokročilej analýze fotopletyzmografického signálu (PPS) prostredníctvom umelej inteligencie. Na podobnom princípe funguje napríklad meranie tepu na smart zariadeniach (napríklad na hodinkách).

 „V rámci svojho výskumu som si pred niekoľkými rokmi uvedomil, že meranie PPS môže v sebe skrývať viac dát než aktuálne využívame. Poskytuje nám zaujímavé informácie nielen o tepe, ale aj o fungovaní srdcovo-cievneho systému, konkrétne o plniacich tlakoch ľavej komory,“ povedal Allan Böhm a dodal.

„Dnes vieme, že na základe týchto dát dokážeme predvídať akútne zhoršenie zdravotného stavu (akútne zlyhávanie srdca) s dvoj až trojtýždňovým predstihom. Vďaka tomu sme schopní včas upraviť liečbu a predísť tak akútnej hospitalizácii či predčasnému úmrtiu.“  

Svetový objav slovenských lekárov a vedcov sa využíva na diaľkové monitorovanie pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, pričom namerané informácie spracúva a vyhodnocuje umelá inteligencia. Tá dokáže predpovedať a včas upozorniť lekára na riziko blížiaceho sa srdcového zlyhania ešte predtým, než si zhoršenie stavu subjektívne uvedomí samotný pacient.

 „Pacient je tak pod neustálym lekárskym dohľadom v pohodlí svojho domova, čo výrazne prispieva k pocitu bezpečia a zlepšeniu kvality života,“ reagoval Böhm.

Telemonitoring prináša množstvo výhod

Pacient na zabezpečenie monitoringu potrebuje iba jednoduché meracie zariadenie – pulzný oximeter, ktoré si raz za dva - tri dni nasadí na prst, smartfón a pripojenie na internet. Systém je užívateľsky prístupný, vyžaduje si minimum času a technických zručností, čím je vhodný pre každého pacienta.

Za zhoršením zdravotného stavu pacienta často býva nesprávne dávkovanie či vynechanie liekov a vďaka vzdialenému monitorovaniu sa pacient a lekár vyhnú aj takýmto nedorozumeniam, na ktoré by sa inak nemuselo prísť. Zlepšenie a personalizácia liečby je pre pacientov s týmto ochorením nesporným benefitom, ktorý systém prináša. Používanie telemonitoringu tiež znižuje príznaky depresií a úzkostí, nakoľko pacienti získajú konečne pocit, že majú nad svojim ochorením kontrolu.

 „Telemonitoring prináša množstvo výhod - znižuje úmrtnosť, potrebu hospitalizácií či invazívnych zdravotníckych úkonov a zlepšuje celkovú kvalitu života pacientov, čo boli od začiatku tohto nápadu naše priority,“ dodal Böhm.

Systém, ktorý zároveň znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť

Doteraz bolo takéto diaľkové monitorovanie pacientov možné len voperovaním monitorovacieho prístroja priamo do srdca, čo je spojené s celým množstvom rizík typických pre invazívny výkon. Navyše ide o extrémne náročný a finančne nákladný zákrok.

Seerlinq tak okrem zvyšovania komfortu pacientov prináša mnohé výhody pre systém zdravotnej starostlivosti, ako znižovanie nákladov na hospitalizáciu, pooperačnú starostlivosť či drahé vybavenie.