Ministerstvo zdravotníctva počas pôsobenia Zuzany Dolinkovej, ako aj Michala Palkoviča, nedokázalo zverejniť vyhlášku o programovom rozpočtovaní v zákonnej lehote, ktorá bola v tom čase stanovená do 15. januára.

Pravdepodobne práve opakujúci sa časový sklz viedol k tomu, že rezort posunul termín platnosti vyhlášky, ktorá mala byť zverejnená do 1. februára. Ani tento ústupok však nezabránil tomu, aby v minulom roku ministerstvo pod vedením Kamila Šaška opäť zlyhalo pri včasnom splnení svojej povinnosti.

Rok 2026 v tomto trende pokračuje. Ministerstvo zverejnilo spomínanú vyhlášku s účinnosťou k 15. februáru 2026, teda niekoľko dní po termíne.

{{suvisiace}}

Ministerstvo zdravotníctva vo svojej tlačovej správe uviedlo, že programová vyhláška pre rok 2026 posilňuje prevenciu, zohľadňuje nákladové tlaky aj úsporné opatrenia a ponecháva priestor na flexibilitu.

Rezort vysvetľuje, že vyhláška vychádza z limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v rozpočte verejnej správy na rok 2026 a rozdeľuje ho medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Celková suma výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť predstavuje 8 845 mil. eur. Súčasne vyhláška určuje aj minimálnu sumu výdavkov na prevenciu vo výške 230 mil. eur.

Podľa ministerstva „programová vyhláška vychádza aj z reálnych nákladových faktorov, ktoré sa do financovania premietajú v roku 2026: zohľadnený je rast mzdových výdavkov (medziročný rast 6,57 % predstavuje dopad viac ako 294 mil. eur), vplyv starnutia populácie, vplyv inflácie na nemzdové výdavky a chorobnosť či dobeh už kategorizovaných položiek a schválenej legislatívy“.

Na druhej strane Asociácia súkromných lekárov SR (ASL SR) pred zverejnením vyhlášky upozorňovala na vážny problém: „Navrhovaný medziročný nárast zdrojov pre ambulantný sektor a pracoviská SVLZ nepokrýva: nevyhnutný rast miezd, očakávanú infláciu, ani starnutie obyvateľstva a rast potrieb pacientov“. Podľa asociácie takéto nastavenie neznamená stabilizáciu, ale ďalšie oslabovanie ambulantnej starostlivosti.

{{odporucane}}

Rezort taktiež uvádza, že súčasťou vyhlášky sú úsporné a racionalizačné opatrenia, ktoré majú pomôcť udržať výdavky v rozpočtových mantineloch bez negatívneho dopadu na dostupnosť a bezpečnosť pre pacienta. V materiáli sú vyčíslené celkové úspory vo výške približne 242 mil. eur. Tie zahŕňajú úspory na liekoch a zdravotníckych pomôckach (135 mil. eur), benchmarking v nemocniciach (66 mil. eur) a ďalšie opatrenia (40 mil. eur).

Ministerstvo vyzdvihuje, že „jednou z hlavných výhod programovej vyhlášky je kombinácia garancie minimálnych alokácií s manažérskou flexibilitou. Rozdiel medzi celkovou sumou výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť a navrhovanými minimálnymi sumami predstavuje približne 306 mil. eur“. Tento priestor podľa rezortu umožňuje zdravotným poisťovniam zabezpečiť variabilitu – teda smerovať výdavky do tých typov zdravotnej starostlivosti, kde sa ukáže vyššia potreba, napríklad podľa štruktúry ich poistného kmeňa.

Rezort zároveň upozorňuje, že táto suma „nezostáva poisťovniam“, ale cieľom je efektívne využitie celého limitu pri dosiahnutí čo najvyššej hodnoty za verejné peniaze.

Plnenie vyhlášky je pod neustálym dohľadom. Zdravotné poisťovne zasielajú údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je oprávnený hodnotiť dodržiavanie minimálnych súm a v prípade porušenia uložiť sankciu. 

Z programovej vyhlášky sú nemocnice sklamané

Vo svojom stanovisku uviedli, že problémy očakávajú už v marci. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) pôvodne žiadala od ministerstva zdravotníctva približne 135 miliónov eur na tohtoročné zvýšenie miezd zamestnancov nemocníc, no vo výsledku im bolo vyčlenených len 31 miliónov eur.

„Členovia Asociácie nemocníc Slovenska sú zhrození z aktuálnej podoby programovej vyhlášky, ktorá sa zásadne líši od toho, čo bolo obsahom v materiáli predloženom do medzirezortného pripomienkového konania a čo bolo výsledkom rozporového konania,“ píše ANS.

Igor Pramuk, prvý viceprezident ANS, zdôraznil, že ústavná zdravotná starostlivosť má napriek zákonným nárokom najmenší nárast minimálnych súm - len o 1,25 %. Tento nárast je nižší než pri iných typoch zdravotnej starostlivosti, ktoré takéto zákonné povinnosti nemajú: napríklad SVaLZ budú mať o 3 % viac zdrojov, špecializovaná ambulantná starostlivosť o 5,51 % a všeobecná ambulantná starostlivosť o 8 %.

„My a štátne nemocnice sme pritom jediní, ktorí musia zo zákona zvyšovať platy, čo nám navýši výdavky o 6,57 %,“ upozornil Pramuk.