S príchodom teplejších dní sa rozbiehajú práce okolo domu, rekonštrukcie a záhradné úpravy. Lekári však upozorňujú, že práve toto obdobie je sezónou takzvaných kutilských úrazov – od hlbokých rezných rán cez poranené šľachy až po amputované prsty. Väčšine z nich sa pritom dá vyhnúť.

Že nejde o okrajový problém, dokumentujú aj dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). V roku 2023 evidovali ústavné zdravotnícke zariadenia na Slovensku takmer 68-tisíc hospitalizácií zapríčinených úrazmi – o 3,5 percenta viac ako rok predtým. Dve tretiny z nich tvorili pády, pričom takmer polovica (43,1 percenta) sa odohrala práve v domácom prostredí. Po úraze pacienti na nemocničnom lôžku strávili priemerne 6,3 dňa, na následky úrazu v zdravotníckych zariadeniach v tom roku zomrelo viac ako tisíc ľudí.

Chirurgické ambulancie zaznamenávajú každoročne na jar a začiatkom leta výrazný nárast úrazov spojených s domácimi prácami. „Na jar a začiatkom leta evidujeme nárast úrazov spojených s domácimi prácami. Ide najmä o poranenia pri práci s náradím, pády z rebríkov alebo neodbornú manipuláciu s elektrickými zariadeniami,“ hovorí Michal Briatka, lekár traumatologickej ambulancie Nemocnice AGEL Bánovce.

Rezné rany, poranené šľachy, niekedy aj amputácie

Medzi najčastejšie kutilské úrazy patria hlboké rezné rany, poranenia šliach a prstov, ale aj zlomeniny či vykĺbenia. Nezriedka ide o poranenia, ktoré si vyžadujú chirurgické ošetrenie alebo dokonca operáciu.

„Typickým príkladom je nepozornosť pri práci s cirkulárom, pílou alebo brúskou. Stačí sekunda a pacient prichádza s poranením, ktoré zasahuje nielen kožu, ale aj šľachy či nervy. Liečba je potom výrazne náročnejšia,“ vysvetľuje Briatka.

{{gift}}

Mimoriadne nebezpečnou kategóriou sú podľa neho úrazy spôsobené karbobrúskou – najmä vtedy, keď si do nej majstri dávajú nesprávne kotúče. „Špecifický typ úrazov sú úrazy spôsobené karbobrúskou, do ktorej si majstri dajú namiesto kotúča na železo kotúč určený na drevo. Často sa stáva, že sa kotúč zasekne, pri vysokých otáčkach sa zariadenie prudko stočí a spôsobí ťažký úraz, nie zriedka aj amputačné poranenie na končatine,“ upozorňuje Briatka. V bánovskej nemocnici už ošetrovali pacientov s hlbokými ranami na predlaktí aj s amputovanými prstami v dôsledku takejto improvizácie.

Pády z rebríkov: zlomeniny aj úrazy chrbtice

Druhou veľkou rizikovou kategóriou sú práce vo výškach. Pády z rebríkov a striech vedú nezriedka k zlomeninám horných i dolných končatín, v horších prípadoch k úrazom chrbtice. Štatistiky NCZI ukazujú, že najčastejšie hospitalizácie z dôvodu úrazu sú vo vekovej skupine 65 a viac rokov – teda v populácii, ktorá najčastejšie pracuje na záhrade aj v domácich projektoch.

„Ľudia často podceňujú stabilitu podkladu alebo pracujú bez istenia. Kombinácia únavy, nepozornosti, improvizácie a nezriedka aj vyššieho veku je veľmi nebezpečná,“ hovorí lekár. Počet takýchto úrazov podľa neho prudko narastá v období, keď na stromoch dozrieva ovocie a záhradkári sa púšťajú do zberu úrody.

Šetrenie, ktoré sa nevypláca

Lekári pravidelne ošetrujú aj pacientov, ktorí sa pokúšajú ušetriť tým, že sa pustia do prác vyžadujúcich odborníka. „V chirurgickej ambulancii pravidelne stretávame aj pacientov, ktorí sa snažia ušetriť a pustia sa do prác, ktoré by mali robiť odborníci. Bez potrebných zručností a ochranných pomôcok však výrazne rastie riziko úrazu,“ varuje Briatka.

Ako sa úrazom vyhnúť

Základom prevencie je podľa lekárov opatrnosť a príprava:

• Ochranné pomôcky – rukavice, okuliare a pevná obuv by mali byť samozrejmosťou
• Kvalitné a funkčné náradie – improvizácia s nesprávnym príslušenstvom (napríklad drevoobrábací kotúč v karbobrúske) je obzvlášť nebezpečná
• Rozcvička pred fyzickou prácou – stuhnuté svaly a kĺby zvyšujú riziko úrazu
• Pravidelné prestávky – únava výrazne zvyšuje pravdepodobnosť chyby
• Realistické zhodnotenie schopností – pri prácach vyžadujúcich odborníka sa improvizácia nevypláca

Kedy neodkladať návštevu lekára

Pri hlbokých ranách, silnom krvácaní alebo podozrení na zlomeninu lekári odporúčajú neodkladať ošetrenie. „Včasný zásah môže rozhodnúť o rozsahu poškodenia a výsledku liečby. Platí, že čím skôr pacient príde, tým lepšia je prognóza,“ uzatvára Briatka.