Pre istotu ešte raz, článok je fikciou

Súkromní poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti sa dostali opätovne do masívnych problémov. Ich nemocnice patria medzi najväčších dlžníkov na sociálnom poistení. Bankrot im však nehrozí.

Súkromní akcionári žiadajú od svojich akcionárov finančnú injekciu, ktorej cenovka sa šplhá k jednej miliarde eur.

Manažment týchto nemocníc totiž už dvadsať rokov nedokáže hospodáriť s vlastným majetkom a notoricky sa dostávajú do dlhovej špirály, keď každý dlhuje každému a nemocnice sa dostávajú do platobnej neschopnosti. Akcionári a majitelia zahájili hĺbkový audit toho, kto môže za ich babráctvo. Vinník sa bude vyberať v kolese smoly.

{{suvisiace}}

Neschopnosť platiť vlastné faktúry vyriešili. Prestali platiť sociálne odvody

Vedenie súkromných nemocníc dvoch najväčších poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku sa rozhodlo finančné problémy riešiť aj neortodoxnými metódami: za svojich zamestnancov prestali platiť sociálne poistenie.

Napriek tomu však zamestnancom nehrozí nič. Ak sa rozhodnú ísť do dôchodku, tak jeho výška nebude absenciou platieb ich zamestnávateľa trpieť. V prípade, ak ochorejú, rovnako sa nemusia obávať a počas práceneschopnosti budú dostávať identickú kompenzáciu, ako keby ich zamestnávateľ odvody platil načas a poctivo.

Perpetuum mobile

Tento scenár sa pravidelne opakuje už takmer dvadsať rokov. Akcionári a majitelia týchto nemocníc však nemocnice vždy oddlžia a do nemocníc napumpujú z vlastných finančných prostriedkov stovky miliónov eur. Jediné, čo za to budú od vedenia nemocníc, ktoré sa mení tak často ako ročné obdobia, požadovať, je na kolenách sľúbiť, že sa polepšia, dlhy generovať nebudú a budú hospodáriť efektívne, bez predražených nákupov liekov, nemocničného materiálu alebo techniky. Nemocnice síce budú vedieť, že sa tak nestane, a akcionári si toho budú rovnako vedomí, no ani jeden z nich nespraví nič pre to, aby sa scenár neopakoval i ďalší rok.

Manažment nemocníc totiž vie, že sa nemocnice budú zadlžovať presne dovtedy, dokým im to akcionári a ich majitelia dovolia. Nuž a keďže tí hryzkajú len slabučko, aj to rozbitou protézou, ktorej bol Klement Gottwald prvým majiteľom, ozvú sa, ako by otec zakladateľ Slovenska povedal, aj gágaji, táraji a prďúsi, ktorí budú hovoriť o tom, že ak súkromný vlastník nedokáže manažovať, prevádzkovať a byť vo svojom podnikaní aspoň na nule, tak by zrejme mal podnikať v niečom inom.

No roduverná časť spoločnosti im vysvetlí, že súkromní prevádzkovatelia, ktorí generujú stratu, majú morálnu povinnosť dotovať svoje stratové podniky a za žiadnych okolností nedopustiť, aby tieto nemocnice odpredali niekomu, kto dokáže hospodáriť efektívne a bez dlhov.

Všetko v richtigu, len to musíme riadiť MY

Istá skupina „veriacich“ nám vysvetlí, že je nemorálne dosahovať pri prevádzke nemocníc zisk a že cnostné a dobré je byť v strate, a za súkromných vlastníkov firiem sa postaví. Nuž a súkromných akcionárov bude donekonečna baviť tieto dlhy sanovať, pretože tieto straty neplatia zo svojich vreciek priamo, nie sú predsa sprostí. Tieto straty nemocníc súkromní akcionári dotujú z peňazí svojich nevoľníkov, ktorým raz za mesiac zoberú pod hrozbou násilia polovicu výplaty. Tento každomesačný rituál nazývajú súkromní majitelia firiem aktom solidarity.

{{odporucane}}

Nájdu sa však už spomínaní „veriaci“, ktorí sa súkromných firiem zastávajú a chybu vidia v čomkoľvek alebo komkoľvek inom. Hlavným argumentom veriacich bude, že tie súkromné nemocnice, poprípade jedna súkromná poisťovňa, už v strate nebudú, no len v prípade, ak sa do ich vedenia dostanú tí správni ľudia, teda oni.

Socík, ako víťazstvo ideológie nad zdravým rozumom

Pod heslom "nekazme si príbeh pravdou" vo verejnej diskusii zabudneme povedať, že nemocnice a tá jedna súkromná poisťovňa straty dosahujú preto, lebo môžu. Súkromné firmy totiž dokázali presadiť takú legislatívu a disponujú takým veľkým množstvom cudzích zdrojov, že si môžu dovoliť poprieť základný pilier kapitalizmu: krach a bankrot ako trest za zlé hospodárenie, neefektivitu.

Súkromné nemocnice sa totiž trhovými pravidlami riadiť nemusia, na rozdiel od tých štátnych, ktoré musia dodržiavať prísne rozpočtové kritériá. Súkromní majitelia zároveň odmietajú, že by ich nemocnice mali byť bezodkladne predané iným investorom alebo štátu, ktorý je lepší vlastník.