Rok 2024 by som zhodnotil ako taký nemastný-neslaný. Činnosť ministerstva zdravotníctva by som však zaradil v rámci súčasnej vlády skôr medzi tú polovicu ministerstiev s lepšími výkonmi. Treba však zároveň dodať, že latka je posadená „proklatě nízko“.

Pozitíva sú, no minimum

Pozitívne vnímam kroky vedúce k čiastočnému uvoľneniu príliš striktných pravidiel, čo sa týka špecializačného štúdia lekárov. V tomto trende by sa malo pokračovať aj v najbližšej budúcnosti, vrátane implementácie ďalších zmien pri vzdelávaní zdravotníkov, čo vítam. Príliš striktné pravidlá a príliš dlhé štúdium robia náš zdravotný systém menej flexibilným a konkurencieschopným v porovnaní s okolitými krajinami.

Preto treba pri uvoľňovaní pravidiel, vrátane presunu kompetencií, pokračovať aj u sestier a nižšieho zdravotníckeho personálu, ako aj u zdravotníkov, ktorí k nám chcú prísť z cudziny.

{{odporucane}}

Kladne by som hodnotil aj myšlienku, ktorá stojí za tvorbou princípov novej verejnej optimálnej siete ambulantných poskytovateľov. Vychádza totižto z väčšej flexibility, reflektovania skutkového stavu a potrieb, aj ak sa líšia naprieč regiónmi a špecializáciami.

Za najhoršie, čo sa stalo tento rok v našom zdravotníctve, považujem činnosť splnomocnenca vlády pre prešetrovanie manažmentu pandémie COVID-19 Petra Kotlára, najmä jeho izolacionistické kroky voči iniciatíve WHO.

Ďalšie negatíva boli neuveriteľne časté rošády na vedúcich miestach v rezorte, ministerský post nevynímajúc, pričom personálne zmeny neboli dostatočne vysvetľované a na uvoľnené miesta boli dosadzovaní často čisto politickí nominanti. Osobitne ma sklamalo a zamrzelo odídenie Mateja Mišíka, šéfa ministerského analytického útvaru (IZA). Oslabila sa politická nezávislosť dôležitých autorít v zdravotníctve - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).

V prípade neprediskutovaných projektov výstavby koncových nemocníc v Bratislave (UNB v Ružinove a NÚDCH na Rázsochách) sa ukázala v priamom prenose chýbajúca vízia a absencia nastavených pravidiel a kritérií, podľa čoho sa rozhodovať pri veľkých infraštruktúrnych projektoch v zdravotníctve. Podľa slov ešte stále nového ministra zdravotníctva tu však budeme mať pravdepodobne znova situáciu ako za jeho predchodkyne, keďže Pán (sic!) minister chce „absolútne definitívne“ rozhodnúť o lokalite novej koncovej nemocnice v Bratislave do konca prvého štvrťroka 2025 (pričom, dnes, po odsúhlasení dohody medzi vládou a LOZ, je zrejmé, že to nebude môcť byť v Ružinove...). Lenže ak to má zasa raz prebehnúť narýchlo, direktívne, bez širokej odbornej a verejnej diskusie, na základe spochybňovaných analýz a zrazu budeme všetci postavení pred „hotovú“ vec a novú nepoznanú lokalitu a jej problémy, vrátane financovania, tak také rozhodnutie nebude určite zodpovedné a udržateľné.

{{suvisiace}}

Negatívne tiež hodnotím, že doteraz neboli predložené návrhy na systémové riešenie „holdingového“ riadenia a zadlženosti a stratového hospodárenia štátnych nemocníc a štátnej poisťovne, pričom v prípade obrovskej straty VšZP, namiesto čo najrýchlejšieho ozdravného plánu, politici zasa raz zmäkčili rozpočtové obmedzenia v snahe „účtovnícky“ a na určitý čas pomôcť hospodáreniu VšZP.

Mnohé kroky a rozhodnutia v rezorte boli skôr technicko-procesného, resp. technokratického charakteru a často vyplývali z rôznych okolností - aj kvôli nestíhaniu, nedostatočnej príprave a presúvaniu projektov a ich komponentov - napr. čakačky, ďalšie indikátory kvality v rámci OSN, samotná OSN a jej príslušná legislatíva, katalóg výkonov, DRG, sieť záchraniek, eLab a celkovo elektronizácia zdravotníctva, audit a návrh na riešenie poplatkov pacientov a iste mnoho ďalších. Som však rád aspoň za to, že sa tento rok začalo kopať a búrať v Martine, resp. Banskej Bystrici, a tak týmto najväčším nemocničným projektom Plánu obnovy prajem, navzdory mojim preferenciám tuhej bielej zimy, zimu miernu, aby mali možnosť stavebne stihnúť míľnik - dokončenie hrubej stavby v polovici roka 2026.