Naďa Trenčanská Bedušová: Je viac ako isté, že len sľuby nepostačia
Na úvod je dôležité povedať, že podobné obzretia sa, nás každoročne stoja viac a viac úsilia. Nie preto, že by sme boli starší a unavenejší, ale s ohľadom na frustráciu zo skutočnosti ako sa jednotlivé roky v kontexte toho negatívneho na seba ponášajú, pričom pozitívnych vecí ubúda alebo k nim prichádzame zdĺhavou cestou s vypätím všetkých síl.
Rok 2024 bol pre Zväz ambulantných poskytovateľov plný náročných výziev a zatiaľ pre nás zďaleka nekončí. Len k dnešnému dňu máme nedoriešených niekoľko zásadných tém, ktorých vyriešenie je pre naše ďalšie fungovanie kľúčové.
{{suvisiace}}
Medzi ne nepochybne patrí súbor konsolidačných opatrení a ich dopad na ambulantný sektor, ktorý bude v kontexte schváleného budúcoročného navýšenia v konečnom súčte predstavovať mínusovú hodnotu. Napriek skutočnosti, že je to práve ambulantný sektor, ktorý bude v budúcom roku čeliť vážnym existenčným problém a bez zásadnej podpory, zmeny v nastaveniach či dodatočných zdrojov nemá šancu udržať chod svojich ambulancií pre pacientov, riešime v spoločnosti okrajové a zástupné problémy.
Celkovej situácií nepomáha ani to, že životnosť ministrov zdravotníctva má na Slovensku klesajúci trend. V tomto napätom a nejasnom prostredí, kedy doslova neviete, čo bude zajtra sa nedá nielen že plánovať ale ani len v základnom režime prevádzkovať akékoľvek zdravotnícke zariadenie. Aby toho nebolo málo, okrem nejasného a nedostatočného financovania je život ambulantných poskytovateľov plný byrokratických povinností a regulácie.
{{odporucane}}
Nemožno zabudnúť ani na čerešničku na torte v podobe transakčnej dane, ktorá je pre ZAP jasnou červenou čiarou, pričom o jej diskriminačnom rozmere sa už ani nemá zmysel rozpisovať. Všetky tieto pánske huncútstva je potrebné zaplatiť a pritom aj naďalej zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť každému a bez výnimky. Ako to však urobiť ak na jednej strane máte príjmy tvrdo rukou štátu regulované a na druhej, ceny zdravotnej starostlivosti rastú?
Pacient tomuto marazmu nerozumie a ani nemôže, veď často krát sa v ňom strácame my čo s danou problematikou pracujeme denne a tak si svoj hnev a frustráciu vybíja pravé na tých, ktorí za celú situáciu vôbec nemôžu – na lekároch a zdravotníkoch.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Dalo by sa povedať, že ústredným motívom celého roka boli najmä sľuby v duchu hesla: „Nikto vám nedá to, čo vám ja dokážem sľúbiť“, no tentoraz je viac ako isté, že len sľuby nepostačia. Nie je nutné nateraz hovoriť čo sa stane ak... ale je jasné, že zmena je nevyhnutná a musí nastať. Každý človek má svoj limit, vlastné hranice trpezlivosti a pochopenia a aj lekár je len človek. Pohár trpezlivosti našich členov sa nebezpečne začína prelievať cez okraj.
Aby sme v tomto predvianočnom období nekončili negatívne a pesimisticky, zachováme si nádej. Dovolím si preto použiť známu vetu z kultového vianočného filmu: „A pretože je dobrých správ čím ďalej tým menej, je potrebné zlým správam dávať úsmevné heslá“.
Preto stále veríme, že zdravie slovenských občanov je jednou z najdôležitejších „komodít“ v našom štáte a spoločne dokážeme nájsť cestu k riešeniam, ktoré našim lekárom umožnia aj naďalej ošetrovať pacientov vo svojich ambulanciách včas a tak ako sa patrí na 21. storočie.
Prichádza čas zázrakov, tak možno...
Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov
