Už počas roka sa viedla diskusia o potrebe konsolidácie, a to aj v rámci prostriedkov ktoré pôjdu na zdravotnú starostlivosť. Zvýšenie rozpočtu zdravotníctva o 8 % môže vyzerať v porovnaní s inými kapitolami ako dobré v tomto kontexte, ale už teraz je zrejmé, že nebude stačiť ani na bežnú prevádzku, nieto na rozvoj napríklad v oblasti inovatívnej liečby. V minulých rokoch totiž medziročne totiž do zdravotníctva išlo medziročne až o 18 % viac, a aj napriek tomu nedokázal pokryť všetky náklady, čo sa prejavilo aj v zadlžovaní nemocníc.

Boli sme jednou z mála organizácií, ktorá v októbri upozorňovala na to, že ak štát nedofinancuje svoje platby za poistencov štátu, pacientom hrozí budúci rok ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ekonomicky aktívnym poistencom pritom zvyšoval štát odvody už tento rok, od budúceho roka si priplatia aj živnostníci.

Asociácia na ochranu práv pacientov preto žiada vládu, aby už budúci rok zvýšila zdravotné odvody za poistencov štátu o 1 %, teda tak, ako sľubovala pred voľbami. K navýšeniu odvodov za poistencov štátu na 5% by malo dôjsť až v r. 2026.

{{suvisiace}}

Budúci rok nás všetkých opäť čaká inflácia, takže sa dá očakávať, že chýbajúce zdroje bude opäť vykrývať pacient cez rast priamych platieb cez poplatky v ambulanciách, či na doplatkoch za lieky. To že štát počas roka 2024, kedy už bolo zjavné že výdavky domácnosti porastú, nenastavil reálny mechanizmus ochranného adresného limitu na tieto priame platby pre pacientov žijúcich na hranici chudoby, je z nášho pohľadu jedna z najväčších zlyhaní v roku 2024. Čiastočne to kompenzuje nižšia DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, ale určite nie v dostatočnej miere najmä sociálne ohrozeným skupinám pacientov.

Z pohľadu spravodlivého financovania zdravotnej starostlivosti určite pozitívne hodnotíme posun pri stanovovaní platby DRG za ukončenú hospitalizáciu, pri ktorej aj AOPP aktívne tlačilo na stanovenie podmienok a indikátorov v rámci nich, ktoré tlačia na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti o pacienta. Sme presvedčení, že výkonnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti musia byť parametrami, podľa ktorých budú nemocnice odmeňované. A hoci tento rok prieskumy spokojnosti pacientov ukázali zlepšenie slovenských nemocníc, najmä v prípade onkologických ústavov, určite je ešte čo zlepšovať.

Pozitívnou správou je rozšírenie siete nemocníc, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v rámci verejného zdravotného poistenia. Za takmer 10 rokov od otvorenia Nemocnice Sv. Michala v roku 2015 ide o vôbec prvé nové nemocnice u nás, ak nerátame nemocnice ktoré prešli rekonštrukciou, alebo si postavili nové budovy. Otvorenie Nemocnice Bory v Bratislave, tak aj Kardiocentra v Košiciach Šaci, sú po rokoch dobrou správou pre všetkých pacientov, keďže zdravotnú starostlivosť v nich nevyužívajú iba obyvatelia týchto miest, či priľahlých regiónov, ale aj z tých vzdialenejších.

{{odporucane}}

Z tohto hľadiska je dobrou správou aj zazmluvnenie nových kategórií výkonov v špecializovaných nemocniciach zo strany zdravotných poisťovní, ako je Národný ústav srdcovocievnych ochorení a Východoslovenský ústav srdcovocievnych ochorení.