Hodnotenie zdravotníctva v roku 2024
Už počas roka sa viedla diskusia o potrebe konsolidácie, a to aj v rámci prostriedkov ktoré pôjdu na zdravotnú starostlivosť. Zvýšenie rozpočtu zdravotníctva o 8 % môže vyzerať v porovnaní s inými kapitolami ako dobré v tomto kontexte, ale už teraz je zrejmé, že nebude stačiť ani na bežnú prevádzku, nieto na rozvoj napríklad v oblasti inovatívnej liečby. V minulých rokoch totiž medziročne totiž do zdravotníctva išlo medziročne až o 18 % viac, a aj napriek tomu nedokázal pokryť všetky náklady, čo sa prejavilo aj v zadlžovaní nemocníc.
Boli sme jednou z mála organizácií, ktorá v októbri upozorňovala na to, že ak štát nedofinancuje svoje platby za poistencov štátu, pacientom hrozí budúci rok ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ekonomicky aktívnym poistencom pritom zvyšoval štát odvody už tento rok, od budúceho roka si priplatia aj živnostníci.
Asociácia na ochranu práv pacientov preto žiada vládu, aby už budúci rok zvýšila zdravotné odvody za poistencov štátu o 1 %, teda tak, ako sľubovala pred voľbami. K navýšeniu odvodov za poistencov štátu na 5% by malo dôjsť až v r. 2026.
{{suvisiace}}
Budúci rok nás všetkých opäť čaká inflácia, takže sa dá očakávať, že chýbajúce zdroje bude opäť vykrývať pacient cez rast priamych platieb cez poplatky v ambulanciách, či na doplatkoch za lieky. To že štát počas roka 2024, kedy už bolo zjavné že výdavky domácnosti porastú, nenastavil reálny mechanizmus ochranného adresného limitu na tieto priame platby pre pacientov žijúcich na hranici chudoby, je z nášho pohľadu jedna z najväčších zlyhaní v roku 2024. Čiastočne to kompenzuje nižšia DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, ale určite nie v dostatočnej miere najmä sociálne ohrozeným skupinám pacientov.
Z pohľadu spravodlivého financovania zdravotnej starostlivosti určite pozitívne hodnotíme posun pri stanovovaní platby DRG za ukončenú hospitalizáciu, pri ktorej aj AOPP aktívne tlačilo na stanovenie podmienok a indikátorov v rámci nich, ktoré tlačia na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti o pacienta. Sme presvedčení, že výkonnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti musia byť parametrami, podľa ktorých budú nemocnice odmeňované. A hoci tento rok prieskumy spokojnosti pacientov ukázali zlepšenie slovenských nemocníc, najmä v prípade onkologických ústavov, určite je ešte čo zlepšovať.
Pozitívnou správou je rozšírenie siete nemocníc, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v rámci verejného zdravotného poistenia. Za takmer 10 rokov od otvorenia Nemocnice Sv. Michala v roku 2015 ide o vôbec prvé nové nemocnice u nás, ak nerátame nemocnice ktoré prešli rekonštrukciou, alebo si postavili nové budovy. Otvorenie Nemocnice Bory v Bratislave, tak aj Kardiocentra v Košiciach Šaci, sú po rokoch dobrou správou pre všetkých pacientov, keďže zdravotnú starostlivosť v nich nevyužívajú iba obyvatelia týchto miest, či priľahlých regiónov, ale aj z tých vzdialenejších.
{{odporucane}}
Z tohto hľadiska je dobrou správou aj zazmluvnenie nových kategórií výkonov v špecializovaných nemocniciach zo strany zdravotných poisťovní, ako je Národný ústav srdcovocievnych ochorení a Východoslovenský ústav srdcovocievnych ochorení.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Reformným krokom od budúceho roku bude aj zavedenie maximálnych čakacích lehôt, ktorý je súčasťou reformy nemocníc, naviazaný na plán obnovy. Pôvodne mali platiť pri konkrétnych operačných výkonoch už tento rok, ale chýbali k ním dáta, ktoré sa zbierali a porovnávali v akej časovej lehote dokážu nemocnice urobiť príslušný výkon. Časové lehoty musia byť reálne, nemocnice musia mať potrebné personálne a materiálne vybavenie. Bez toho nie je možné operačný výkon zrealizovať.
Ak by poisťovňa nezabezpečila termín operácie do tejto lehoty, na základe tohto zákona sa pacient môže na náklady svojej poisťovne nechať zoperovať u nezmluvného poskytovateľa alebo v ktorejkoľvek krajine EÚ. Je to tlak aj na zdravotné poisťovne, aby pristúpili k manažmentu svojich poistencov, pacientov a zabezpečili im včas operačné výkony. Určite nebudú čakať do uplynutia maximálnej čakacej lehoty, pretože v ich záujme bude to, aby predišli úhradám drahších operačných výkonov v zahraničí. Je potrebné zdôrazniť, že vyhláška sa bude prehodnocovať každý rok, takže tie termíny sa môžu skracovať.
Samozrejme, aj v tomto roku sa v zdravotníctve vyskytli problémy, ktoré nie sú dobré z pohľadu pacientov. Kriticky vnímame problém nedostatku zdravotníckeho personálu, kde nevidíme reálne systémové riešenie v dlhodobom časovom horizonte. To znamená, že aj v ďalších rokoch nám bude pravdepodobne klesať počet lekárov a sestier. Dôsledky tohto trendu cítime už teraz, nielen nedostatok lekárov v niektorých regiónoch, ale aj preťaženosť lekárov a sestier, a s tým súvisiace zhoršujúce sa vzťahy medzi pacientmi a lekármi.
K zlepšovaniu týchto vzťahov neprispievajú ani nátlakové akcie, ako sú výpovede zo strany lekárov. Rozumieme a rešpektujeme právo každého zamestnanca bojovať aj za svoje ohodnotenie, ale vystavovať pacientov s plánovanými zákrokmi, ktorých diagnózy sú spojené s bolesťami, obavám z ďalších odkladov operácie, nie je podľa nás dobrá cesta. Pacienti nemôžu byť rukojemníkmi, bez možnosti podať výpoveď svojmu ochoreniu.
Celkovo slovenské zdravotníctvo v roku 2024 zaznamenalo určité zlepšenia v rámci nastavovania procesov, avšak pretrvávajúce systémové problémy, ako nedostatok personálu a finančné výzvy, naďalej ovplyvňujú jeho efektivitu a kvalitu poskytovanej starostlivosti. V rámci stability a kontinuity by určite by pomohlo aj to, ak by tak ako aj tento rok, nedochádzalo k zmenám na poste ministra zdravotníctva.
Riešiť krízový manažment v slovenskom zdravotníctve je určite náročná úloha, ale ak nemá aj v budúcnosti na politickú nestabilitu doplácať pacient a zdravotnícki pracovníci, je potrebné dať plnú politickú podporu riešeniam problémov, ktorých tu je stále viac a viac.
Mária Lévyová je prezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov.
