Na Slovensku už niekoľko týždňov prebieha intenzívna diskusia o nedostatkových liekoch, ktoré chýbajú v lekárňach.

Lekárnici sa snažia byť nápomocní a o problematiku nedostatku liekov sa zaujíma aj Ministerstvo zdravotníctva SR a Štátny ústav pre kontrolu liečiv SR (ŠÚKL).

Nedostatkové lieky

Na stretnutí s farmaceutmi na úvod Miroslava Snopková, 1. viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory, vysvetlila, že sa hovorí o nedostatkových liekoch, nie nedostupných.

Podľa nej nedostupnosť znamená, keď liek nie je z nejakého objektívneho dôvodu na trhu. A nedostatkovosť znamená, že liek na trhu je alebo bol a práve teraz je nedostatkový.

Aktuálne najviac v slovenských lekárňach chýbajú antibiotiká, antiflogistiká (pozn. protizápalové lieky) či antipyretiká (pozn. pomáhajú znižovať horúčku).{{suvisiace}}

Podľa ministerstva zdravotníctva náš trh takto zle na tom ešte nebol. Zároveň ale ubezpečil, že ľudí stále máme čím liečiť.

Prieskum

Medzinárodná organizácia verejných lekární Zväz farmaceutov Európskej únie (PGEU), ktorého členom je aj Slovenská lekárnická komora, robila v roku 2020 prieskum, v ktorom sa podľa slov Snopkovej zaoberali nedostatkovosťou liekov.

Na začiatku pandémie strávil lekárnik 6,5- 8 hodín týždenne tým, že pre pacientov zháňal nedostatkový liek. Podľa Snopkovej sa v súčasnosti táto záťaž zvyšuje, keďže máme veľa nedostatkových liekov.

„V niektorých lekárňach máme pracovníkov, ktorí časť svojej pracovnej doby nevenujú pacientovi, ale venujú tomu, aby získali liek, ktorý je nedostatkový,“ uviedla.

Problémy

Dôvodov nedostatkových liekov je niekoľko. Ide jednak o chýbajúce suroviny, či problémy s distribúciou.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva prof. Róberta Babeľu sa stále častejšie stáva, že výrobcom chýba hliník či fólia. „Nemajú blistre. Dochádza aj k výpadku papiera a nemajú do čoho tie lieky zabaliť,“ povedal.

Väčšina účinných látok sa vyrába v Indii alebo v Číne. Babeľa doplnil, že niektorým takýmto výrobcom stúpli ceny prepravy až o dvetisíc percent. To podľa neho narušuje dodávanie liekov do krajín v rámci EÚ.

„A keď je takýto výpadok, tak sa výrobcovia sústreďujú na tie najväčšie trhy - Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko alebo Veľká Británia. A až potom dôjde na tie menšie trhy, ako je napríklad Slovensko,“ doplnil.

Problémy hlásia viaceré krajiny. „Z informácií, ktoré máme priamo od kolegov z európskych agentúr vyplýva, že v mnohých krajinách je situácia kritickejšia ako u nás,“ potvrdil riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.

Práve preto podľa neho nemôžeme očakávať pomoc od iných štátov.

O hlavných problémoch hovorila aj Snopková. Podľa nej ide o tri hlavné oblasti. Ide o problém vo výrobe, či už je to výroba suroviny, liečiva. „V súčasnosti evidujeme výpadky aj vo výrobe napríklad obalového materiálu, chýbajú nám papierové obaly, primárne obaly – blistre,“ vymenovala Snopková.{{odporucane}}

Ďalej sú to distribučné problémy, ktoré v súčasnosti stále rezonujú od pandémie. „Presun liekov vyrobených v iných krajinách mimo Európskej únie je niekedy problém, kým príde liek na Slovensko,“ podotkla Snopková.

Ako tretí problém uviedla ekonomické aspekty, ako je napríklad cenotvorba uvádzaného lieku na trh. A to z pohľadu ako sme zaujímavý trh pre výrobcu, aby prišiel za ceny, ktoré máme regulované.

Riešenia

Lekárnici na stretnutí hovorili aj o možnostiach, pokiaľ je liek nedostatkový, čo môže ako lekáreň robiť.

„Máme štyri hlavné možnosti. Môžeme urobiť generickú substitúciu, ak je liek generikum dostupné, môžeme objednať liek cez emergentný systém, môžeme pripraviť individuálne pripravovaný liek alebo môžeme využiť tzv. presun liekov medzi lekárňami,“ vymenovala Snopková.

Pri poslednej možnosti, ako pre pacienta získať nedostatkový liek, spomenula komplikáciu.

„Aj keby som mala vo svojej lekárni zásobu sto kusov nejakého lieku a druhá lekáreň nula a chcela by som presunúť 50 balení, tak legislatíva ma limituje, že v jednom mesiaci môžem presunúť len štyri takéto balenia.“

Individuálne pripravované lieky

Podľa ministerstva zdravotníctva by aktuálne mohli pomôcť lekárne. Ako sa uvádza vyššie, lekárne totiž dokážu individuálne pripraviť niektoré lieky. „Lekárne dokážu vykompenzovať vlastnou výrobou potenciálne chýbajúci liek,“ povedal Babeľa.

Lekárnici však upozorňujú na existujúce nedostatky, ktoré je potrebné vyriešiť.

Ako príklad uviedla Snopková prípad, kedy príde pacient s receptom, na ktorom je predpísaná masť s obsahom antibiotika, ktorá je dlhodobo nedostatková, na trhu sa nedá zohnať. Cena takto hromadne vyrábaného lieku je 3,91 euro a v prípade, že by bola na trhu, pacient by si doplácal 1,16 euro.

„Jedno z riešení je, že takúto masť vyrobíme, príde nám od lekára lekársky predpis. Vieme, čo masť obsahuje, pripravili sme receptúru a keď ju pripravíme - takú istú masť, v takej istej gramáži-, tak cena takto pripraveného lieku bude 5,02 eur, cena práce je 1,72 eur. To je cena, čo účtuje lekáreň zdravotnej poisťovni na preplatenie za to, že masť zarobila,“ uviedla Snopková.

V prípade, že ide o individuálne pripravovaný liek, na Slovensku platí, že pacient nemá doplácať, všetko je hradené z verejného zdravotného poistenia.

„Problém, ktorý u nás vnímame je, že ak je napríklad predpísaná táto masť, ja ju neviem zohnať ako lekárnik, musím pacienta otočiť, aby sa vrátil za lekárom a ten urobil individuálny predpis. Pretože ak by som ja takto zarobila masť a dala ju na recept predpísaný lekárom, tak poisťovňa takýto vyrobený liek nepreplatí,“ reagovala Snopková.

Podľa jej slov je to komplikácia pre lekáreň, pre pacienta, aj pre lekára.