V niektorých ambulanciách stále fungujú „písanky na poradie“. Čo ešte sťažuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti?
Prečo máme problém dostať sa k lekárovi? Dostupnosť sťažujú tri veci.
Čo najviac trápi slovenských pacientov? Neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Ich starosti, potreby a želania sa môžu veľmi líšiť, ale s istotou podloženou prieskumami sa dá povedať, že dôležitá je pre nich dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Inak povedané, keď potrebujú ísť k lekárovi, tak aby sa k nemu dostali čo najskôr.
„Vo všeobecnosti sú tri typy prekážok v dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ skonštatoval na sociálnej sieti PR manažér zdravotnej poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik. Určite ste sa s nimi už stretli aj vy a v tom najhoršom prípade so všetkými troma naraz.
Prvou je pridlhé čakanie. „Legendárne písanky na zapísanie poradia na vyšetrenie z čakární ešte stále nevymizli. Na druhú stranu, štát aspoň čiastočne pomohol s čakačkami do nemocníc,“ poznamenal Cehlárik. Je pravda, že čakacie lehoty na zákroky sa merajú a existujú maximálne čakačky, avšak o tom, ako dlho človek hľadá ambulantného špecialistu a ako dlho uňho čaká na vyšetrenie, dáta neexistujú.
{{suvisiace}}
Ďalším problémom je geografická nedostupnosť – teda, keď má lekár ambulanciu príliš ďaleko. Ľudia žijúci v odľahlejších lokalitách rátajú každý kilometer na ceste do ambulancie. Stačí si predstaviť situáciu staršieho človeka, ktorý má problémy s pohybom, alebo ženy žijúcej na lazoch vo vysokom štádiu tehotenstva.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Ľudí ohrozuje aj finančná nedostupnosť starostlivosti, teda vysoké „servisné“ alebo „administratívne“ poplatky v ambulanciách. „Prieskumy potvrdzujú, že peňaženky otvárame nielen u zubárov. Platíme často, najmä špecialistom a nemalá skupina pacientov odložila návštevu lekára práve pre obavu z poplatku,“ uviedol Cehlárik.
Ako riešenie sa javí rozšíriť sieť ambulancií s dôrazom na členitejšie regióny. No oplatí sa lekárom otvárať ambulancie v takýchto oblastiach? V poisťovni Dôvera podľa Cehlárika po diskusiách konštatovali, že motivácia otvárať nové ambulancie lekárom naozaj chýba.
Tvrdí, že zvážili viacero nápadov a v polovici minulého roka zverejnili finančnú ponuku týkajúcu sa 50 obcí po celom Slovensku. Je určená pre všeobecných lekárov a pediatrov. Tí, ktorí zvažujú otvorenie novej ambulancie si môžu pozrieť podmienky vstupu do programu na webovej stránke poisťovne.
{{odporucane}}
Podľa Cehlárika sa ukázalo, že to ide. „Za pár mesiacov vznikli nové ambulancie všeobecného lekára pre dospelých v obciach Beluša (okres Púchov), Pezinok, Ihľany (okres Kežmarok) aj v Martine a nová ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast vznikla v Liptovskom Hrádku. Šesť až osemtisíc pacientov tak bude mať bližšie k primárnej zdravotnej starostlivosti,“ zhrnul. Maximálna výška poskytnutého finančného príspevku bola doposiaľ 51-tisíc eur.
Výzva stále trvá, o príspevok viazaný na otvorenie novej ambulancie sa môžu lekári uchádzať pod podmienkou, že v ambulancii budú pacientov ošetrovať aspoň dva roky. „Okrem jednorazového príspevku budeme novým ambulanciám platiť po dobu 12 mesiacov aj zvýšené kapitačné platby,“ uzavrel Cehlárik. Ide o mesačný poplatok za jedného pacienta, respektíve poistenca, ktorého má ambulancia v starostlivosti.
Generálny riaditeľ Dôvery Marián Faktor zároveň povedal, že podľa regulátora, teda ministerstva zdravotníctva, by ideálny počet kapitovaných pacientov u jedného všeobecného lekára mal byť 1600. U pediatra je to 1100. „Z toho by vyplývalo, že na Slovensku chýba viac ako 1500 lekárov v tomto segmente. Je tu niekto, kto si myslí, že na Slovensku zrazu niekde vyrobíme nových 500 lekárov?“ kladie rečnícku otázku. Pokiaľ sa táto teória nezmení, podľa Faktora každý rok budeme konštatovať, že nám na Slovensku chýba veľa lekárov. Kľúčom je podľa neho meniť fungovanie ambulancie. Postupne podľa neho bude pribúdať počet ambulancií, ktoré budú mať dve sestry, recepciu alebo sa bude viac vecí robiť online, telemedicínou.
Podobne to urobila aj všeobecná lekárka a internistka Adriana Šimková, ktorá v projekte dostala podporu na otvorenie ambulancie v Pezinku. „Teraz už ambulancie môžu mať administratívneho pracovníka, ktorý (z poverenia Národného centra zdravotníckych informácií) môže zaznamenávať informácie do systému. Odbremeňuje to sestru aj lekára. Máme edukovaný personál a delegujeme veci, lebo už to naozaj nie je tak, že lekár musí robiť všetko,“ povedala lekárka s tým, že treba využiť potenciál každého zamestnanca, aby niekto kvôli preťaženiu, psychickému tlaku a tempu neodišiel zo systému.
