Botox v kozmetickom salóne si môžete nechať pichnúť aj tento týždeň, otázka je, či v ten istý týždeň neskončíte v lepšom prípade na urgentnom príjme. Stojí to 70 eur a pôjde to rýchlo. Je to však nelegálne — a bolo to nelegálne aj pred dvadsiatimi rokmi. Zákon definuje botulotoxín ako liek viazaný na lekársky predpis, jeho aplikáciu ako zdravotný výkon, ktorý môže vykonávať výlučne lekár. Nie kozmetička. Nie zdravotná sestra. Výlučne lekár.

Toto sa v júni 2026 znovu stalo témou, keď minister zdravotníctva Kamil Šaško predkladal novelu — prvý návrh, ktorý by to nielen zakazoval, ale aj trestal. SNS ho zablokovala. Poslanec SaS Tomáš Szalay si neodpustil priamy výpad: „Takto navrhnutý zákon narazil na odpor Andreja Danka" — a narážal pritom na tvrdenie, že Dankova priateľka má salón krásy v Ružinove. Danko to poprel a Szalayovi za kritiku v kuloároch parlamentu tykal a nazval ho úbožiakom. Šaško sporný paragraf stiahol. Téma sa odkladá na jeseň.

Zatiaľ čo sa politici hádali, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič popisoval, čo sa deje v ambulanciách: „Máme tu pacientky, ktoré po takejto aplikácii ostali na jednu časť tváre ochrnuté, poprípade nevedia hýbať viečkami — majú trvalo otvorené oči." Odškodné? Podľa Palkoviča „v podstate nulové" — platby v hotovosti, žiadna zmluva, žiadne poistenie. Komplikácie potom liečíme všetci z verejného zdravotného poistenia. Ten, kto botox pichol, nezaplatí nič.

{{gift}}

Druhou hosťkou podcastu je estetická dermatologička Michaela Blaško, ktorá je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely. Vzdeláva sa 6- až 8-krát ročne, z toho dvakrát až trikrát na kadaveróznych kurzoch — priamo na mŕtvych telách si overuje, kde aplikovala a aké cievne riziká riskovalo. „Ľudia jednoducho nevedia, že nevedia," hovorí o tých, čo si kyselinu hyalurónovú pichajú doma na gauči. Výkon u kvalifikovaného estetického dermatológa stojí okolo 800 eur, v kozmetickom salóne 70. Cenový rozdiel nie je marža — je to poistka, dokumentácia, vzdelanie a zodpovednosť, ktorá v prípade komplikácie zachráni tvár.

Tento rozhovor si môžete vypočuť ako podcast, pozrieť ako videopodcast alebo prečítať jeho prepis.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

💉 Botulotoxín je liek na lekársky predpis — a predsa ho pichajú v kozmetických salónoch
⚖️ Zákaz platí od roku 2004, nikto ho nevymáhal — novela mala to zmeniť
🏛️ Koaličná kauza: prečo SNS zablokovala zákon a čo s tým má spoločné priateľka predsedu Danka
🩹 Ochrnutá tvár, trvalo otvorené oči — reálne prípady komplikácií z nelegálnych zákrokov
💸 Komplikácie platíme všetci z verejného zdravotného poistenia — pôvodca škody nezaplatí nič
🔬 Prečo epilácia laserom a Hi-Fu ultrazvuk taktiež patria do rúk lekárom
🎓 Kadaverózne kurzy, anatómia a to, čo kozmetička nevie — lebo nevie, že nevie
📋 Čo musí vedieť lekár pred každým zákrokom: anamnéza, hyaluronidáza, blanokrídly hmyz
🏥 7. júla 2026 — prvé rokovanie pracovnej skupiny, jeseň prinesie nový návrh zákona
🤝 Synergia, nie konkurencia: ako môžu lekári a kozmetičky spolupracovať správne

Dnes riešime tému, ktorú ste v ozdravme ešte nepočuli. Možno ste zachytili kauzu v parlamente o botoxe a estetickej medicíne. Novela ministra zdravotníctva Kamila Šaška mala po prvýkrát taxatívne zakázať invazívne zákroky v kozmetických salónoch — no koaličná SNS cez poslanca Lučanského navrhla vypustiť kľúčový paragraf, diskusia sa zvrhla na priateľku predsedu SNS Danka, ktorá vlastní kozmetický salón v Ružinove, a Šaško napokon sporný paragraf stiahol, aby neohrozil zvyšok zákona. Téma sa vráti na jeseň. Práve o bezpečnosti pacienta a o tom, kde leží hranica medzi kozmetickou a zdravotnou starostlivosťou, sa budeme baviť s estetickou dermatologičkou Michaelou Blaško, ktorá je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely, a predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michalom Palkovičom. Pani doktorka, vy ste boli priamo v tíme, ktorý túto novelu pripravoval?

Michaela Blaško: Áno. Žila som v presvedčení, že aplikácia liekov a zdravotníckych pomôcok patrí výhradne do rúk lekárom — a platí to dodnes. Keďže sme tušili, že sa tieto pravidlá obchádzajú a porušujú, našou snahou bolo pripraviť podrobnejší taxatívny zoznam, aby kozmetičky vedeli, aké ošetrenia robiť môžu a aké nie — jednak pre ich vlastnú ochranu, ako aj pre ochranu zdravia občanov SR. Svet estetiky sa vyvíja raketovou rýchlosťou. Robím v ňom 22 rokov a som dnes paradoxne opatrnejšia ako na začiatku — čím viac viem, tým viac si uvedomujem, čo neviem. Chodím sa vzdelávať 6- až 8-krát ročne na medzinárodné a svetové školenia výhradne pre lekárov, z toho 2- až 3-krát na kadaverózne kurzy — väčšinou v Budapešti, Verone alebo Paríži. Priamo na mŕtvom tele si overujem, ako hlboko som aplikovala, v akom cievnom alebo nervovom riziku som bola. Toto vzdelávanie stojí tisíce eur ročne — a to je jeden z dôvodov, prečo výkon u lekára nemôže stáť 70 eur.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sledoval túto tému ešte pred parlamentnou kauzou?

Michal Palkovič: Otvárali sme ju na ministerstve zdravotníctva vyše roka dozadu — spolu s témami darcovstva kmeňových buniek z pupočníkovej krvi a nadužívania sedatív na Slovensku. Dôvodom bolo, že nám v posledných dvoch rokoch výrazne stúpali podania pacientov sťažujúcich sa na komplikácie po nesprávne aplikovanej kyseline hyalurónovej alebo botoxe. Aký je medzi nimi rozdiel? Kyselina hyalurónová je zdravotnícka pomôcka triedy III. — rovnaká kategória ako srdcová chlopňa alebo silikónový implantát. Botulotoxín je liek na lekársky predpis, neurotoxická látka, a môže ho podávať výlučne lekár. Bez výnimky — ani zdravotná sestra, ktorá pracovala v nemocnici, na to nemá oprávnenie mimo zdravotníckeho zariadenia. V nemocnici podáva liečivo na indikáciu lekára, no botox je iná situácia — tam je lekár poskytovateľom, nie len indikátorom. A keď je lekár asociovaný s kozmetickým salónom ako „garant", ale nie je u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nemá tam štatút zdravotníckeho pracovníka. To je protiprávna činnosť.

Prečo sa teda toto vôbec deje? Prečo ľudia idú do kozmetických salónov na niečo, čo je zakázané?

Michal Palkovič: Výkon u pani doktorky stojí okolo 800 eur, u kozmetičky 70 eur. A na stene visia certifikáty — kozmetické, nie lekárske. Ľudia ich od seba veľmi neodlíšia. Navyše kozmetické salóny sú mimo jurisdikcie nášho úradu — my dohliadame výhradne na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Kozmetický salón nie je zdravotnícke zariadenie, takže tam nemôžeme ísť. Kontrola salónov patrí vyššiemu územnému celku a Úradu verejného zdravotníctva, no právne ustanovenia to komplikujú — narážame na živnostenský zákon a na otázku, kto presne má právo vstúpiť a skontrolovať konkrétnu prevádzku. Výsledok je sivá zóna, ktorá sa roky tolerovala.

A táto novela to mala riešiť — mala definitívne povedať, čo v salóne robiť možno a čo nie?

Michal Palkovič: Presne. V prvej verzii bolo taxatívne definované, že botox, kyselina hyalurónová, mezoterapia, microneedling, invazívne lasery ani stredné a hlboké peelingy nie je možné poskytovať v kozmetických salónoch. Diskutovalo sa aj o pojme hĺbka aplikácie — čo je pri botulotoxíne bezpredmetné, keďže kozmetička k nemu nemá ako legálne prísť. Je to liek na recept. Ako sa k nemu dostávajú? Online objednávky z Ázie, spolupráca s lekármi predpisujúcimi nezákonne — kreativita je obrovská. A treba povedať dôležitú vec: nie sú to len kozmetičky. Aj niektorí lekári vykonávajú estetické zákroky bez skúseností, bez zdravotnej dokumentácie, bez informovaného súhlasu — a tých kontrolujeme my. Úrad pre dohľad nastupuje a udeľuje pokuty.

Michaela Blaško: Sociálne siete túto ilúziu zosilňujú. Instagram a TikTok prezentujú botulotoxín ako niečo triviálne — ráno si umyjete zuby, na obed idete na botox. Fotky „pred a po" sú upravené filtrami, bez informácie o časovom odstupe. Na mojom Instagrame nenájdete ani jednu fotku pred a po — nepovažujem to za etické. Ľudia jednoducho nevedia, že nevedia. Ku mne prišli pacienti, u ktorých došlo k poklesu obočia a viečok po aplikácii botulotoxínu do čelového svalu — musculus frontalis. Tento stav poukazuje na to, že tam chýba medicínsky odhad silových pomerov svalov tváre, hĺbky aplikácie a dávky liečiva, čo je dôsledkom absencie dôkladného anatomického vzdelania. Dobrou správou je, že účinok botulotoxínu je krátkodobý — 12 až 16 týždňov — a plne reverzibilný: všetko sa vráti do pôvodného stavu spred zákroku.

Čo vás odlišuje od kozmetičky, keď stojíte vedľa seba?

Michaela Blaško: Predovšetkým dokumentácia a zodpovednosť. Každý výkon archivujem 20 rokov. Vediem dôkladnú anamnézu — prekonané ochorenia, operácie, alergie, gynekologická anamnéza, vakcinačná história. Pýtam sa aj na alergiu na blanokrídly hmyz, čo znie banálne, kým nevysvetlím prečo: hyaluronidáza — enzým, ktorý v prípade vaskulárnej komplikácie potrebujem — sa nachádza aj v jede včiel a ôs. Kyselina hyalurónová aplikovaná do cievy vytvorí zátku. Predstavte si hadicu, na ktorú niekto stúpi — krv prestane prúdiť, tkanivá začnú odumierať. Hyaluronidáza to dokáže rozpustiť — no len ak ju mám okamžite k dispozícii a viem, kedy a ako ju podať. Aj mne sa dvakrát stala oklúzia artérie v oblasti pier. Zaznamenala som ju, okamžite som zasiahla a krv sa obnovila. Neviem si predstaviť, čo by robila kozmetička. Mám navyše profesijnú poistku, materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia a trestnoprávnu zodpovednosť. Keď vidíte niekde botox za 70 eur, to je dôvod na ostražitosť.

Máme dôkazy, že k vážnym komplikáciám naozaj dochádza?

Michal Palkovič: Máme pacientky, ktoré po takejto aplikácii ostali na jednu časť tváre ochrnuté, alebo nevedia hýbať viečkami — majú trvalo otvorené oči. A vymožiteľnosť odškodného je v podstate nulová: platby v hotovosti, žiadna zmluva, žiadne poistenie zodpovednosti. Komplikácie potom liečime všetci z verejného zdravotného poistenia.

To je moja morálna dilema — prečo sa z poistenia skladám niekomu na vlastné zlé rozhodnutie?

Michal Palkovič: Nie je to len problém tejto témy — rovnaké je to pri transplantáciách rohovky u súkromných poskytovateľov, ktoré sa potom riešia na verejných klinikách. Priestor pre regres voči pôvodcovi škody v zákone chýba — a to je vec, o ktorej treba hovoriť pri tvorbe legislatívy. Na druhej strane: edukácia pacienta je kľúčová. Nikto by si nemal ísť nechať vyoperovať slepé črevo na autobusovú stanicu — rovnako by nikto nemal vyhľadávať invazívne zdravotné výkony tam, kde nepatria.

{{suvisiace}}

Vyskytol sa vo Vašej praxi nejaký dramatický prípad priamo vo vašej ambulancii?

Michaela Blaško: Áno. Pacientka, ktorá ku mne chodí 20 rokov, prišla na bežnú mezoterapiu s obsahom nezosieťovanej kyseliny hyalurónovej, vitamínov a minerálov. Aplikujem ju v lokálnej anestézii s lidokaínovým krémom — a lidokaín je liečivo, ktoré môže byť kardiotoxické a neurotoxické; v takomto prípade môže dôjsť k úmrtiu takmer v 100 % prípadov, nie k alergii, ale k priamej toxickej reakcii. Po skončení zákroku začala hovoriť, že ju bolí hlava. Stiahla som masku — po zákroku nebolo ani stopy. Omdlela. Tlak 220 na 180, hyperventilácia, triašky na celom tele. Volali sme záchranku, podala som magnézium a hydrokortizón, komunikovala som s ňou, stabilizovala som ju. Záchranári nás pochválili — urobili EKG, ona bola v poriadku. Neskôr sa ukázalo, že tlakové postihnutie krčnej chrbtice spustilo túto reakciu; nesúviselo to s procedúrou. Ale tá situácia bola veľmi dramatická a len vyškolený zdravotnícky personál vie na takúto situáciu reagovať.

Kde estetická medicína stojí v legislatíve?

Michaela Blaško: Vo vákuu. Nie je zaradená ako samostatná špecializácia ani ako nadstavba k dermatovenerológii, plastickej alebo maxilofaciálnej chirurgii. Pritom estetická medicína je invazívna — narušujeme integritu kože, ideme do svalu, niekde aj nad kosť, supraperiostálne. Sme na rozhraní s chirurgiou. Nastal čas urobiť buď samostatnú špecializáciu, alebo zaradiť povinné minimum do predatestačnej prípravy: napríklad 200 aplikácií botulotoxínu a 200 výplňových výkonov.

Michal Palkovič: A estetická medicína sa navyše vyníma z definícií zákona 576 o zdravotnej starostlivosti, pretože nejde o chorobný stav. Ale aj invazívny zákrok bez chorobného základu je poskytovanie zdravotnej starostlivosti s rovnako vážnymi možnými následkami — aj toto treba legislatívne ošetriť.

{{odporucane}}

Michaela Blaško: Pritom starnutie je choroba — progresívny, degeneratívny, nezvratný proces. Niektoré jeho prejavy ja liečim. Objektivizujem ich meraniami turgoru kože, dehydratácie, straty elasticity, kožných rias. A vždy posudzujem aj psychologický profil. Beautifikačný typ, ktorý sa chce meniť za každú cenu, je pre mňa červená vlajka — ide o patologický vzťah k vlastnému telu. 99,9 % mojich pacientov patrí k pozitívnemu typu starnutia: chcú iba udržať kožu hydratovanú a zdravú. Osobitnou skupinou sú korekčné typy — ľudia po úrazoch, jazvách, rázštepoch, kvôli ktorým sa schovávajú alebo sú šikanovaní. Tu hovoríme o terapeutickej indikácii, nie o skrášľovaní. A nemám problém povedať pacientovi nie — aj keď viem, že pôjde niekam inam. To je otázka etiky.

Epilácie a lasery — aj to bol sporný bod novely. Kde je problém?

Michaela Blaško: Epilácia sa vykonáva laserom, a laser je „medical device" — medicínsky prístroj. Rovnako fokusovaný ultrazvuk Hi-Fu, mikroihličková rádiofrekvencia, intenzívne pulzné svetlo. Tieto „energy-based devices" patria do rúk lekára v zdravotníckom zariadení, pretože pri nesprávnych energiách na nesprávnom mieste môžu vážne poškodiť zdravie. Minule mi pacientka rozprávala, že jej kamarátka absolvovala Hi-Fu ošetrenie mimo zdravotníckeho zariadenia — priamo nad štítnou žľazou. Prišla o štítnu žľazu. Ja viem, kde sú citlivé štruktúry, a vysvetľujem: tieto vrásky na krku jednoducho budete mať — ja tam takýto zákrok urobiť nesmiem. Funkcia štítnej žľazy je dôležitejšia ako vráska.

Je celé dianie okolo novely odborný alebo politický spor?

Michal Palkovič: Presunulo sa to z odborného do politického, čo je zbytočné. Nikto tu nebojuje proti kozmetičkám — ich práca je dôležitá. Pani doktorka spolupracuje s kozmetičkami pri liečbe akné, kde bez ich mechanického čistenia komedónov ani nepostúpi. Prečo by to nemohlo fungovať aj opačne? Kozmetička spolupracuje s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na výkonoch, kde je to bezpečné — a ten, kde to bezpečné nie je, zostanú u lekára. Je to synergia, nie konkurencia.

Michaela Blaško: Presne tak. Spôsob, akým táto téma prebehla politickým priestorom, ma ako lekárku úprimne mrzí. Odborná diskusia, ktorú sme v našich kruhoch zodpovedne viedli roky, sa v médiách zredukovala na personálne konflikty a politický boj. Bezpečnosť pacientov a zdravie verejnosti si zaslúžia zodpovednejší prístup.

‍Čo sa bude diať na jeseň?

Michal Palkovič: Prvé stretnutie zainteresovaných inštitúcií je 7. júla na Úrade verejného zdravotníctva. Budeme hľadať čo najpresnejšiu legislatívnu definíciu. Odborná práca prebehne počas leta, potom nastupuje politická rovina — minister musí nájsť zhodu v koalícii. A budúci rok príde katalóg výkonov, ktorý jasne definuje, ktoré medicínske odbornosti môžu botulotoxín aplikovať. Katalóg bude ešte zásadnejší krok než táto novela, lebo bude konkrétny — nebude hovoriť len, kde sa nesmie, ale presne kto smie a za akých podmienok.

Michaela Blaško: Ja chodím dvakrát ročne na kurz prvej pomoci a môj celý personál — vrátane administratívneho — ho absolvuje raz ročne. Pretože sa môže niečo stať aj na chodbe, keď som zaujatá v ambulancii. Každý musí vedieť, čo má robiť. Bezpečnosť a odbornosť — to je môj odkaz.