Zvieracia farma v slovenskom zdravotníctve

Od 01. 04. 2025 má platiť nová transakčná daň, jedná sa o nové daňové zaťaženie podnikateľov. Slovenska vláda sa pri jej zavádzaní inšpirovala ekonomickými štátnymi velikánmi, ako je Maďarsko alebo Venezuela.

Táto daň sa dotkne aj drvivej väčšiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podobne ako v Orwellovej Zvieracej farme sú si všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti rovní, nie, niektorí sú predsa len rovnejší. Transakčnú daň budú totiž platiť všetci okrem tých poskytovateľov, ktorí sú príspevkovými organizáciami štátu.

Jedná sa predovšetkým o univerzitné a fakultné nemocnice a niektoré menšie štátne špecializované zariadenia a sanatóriá, ergo menšina všetkých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a drvivá menšia z pomedzi všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Transakčná daň sa bude dokonca týkať aj štátnych nemocníc, ktoré sú akciovými spoločnosťami.

Programové vyhlásenie v priamom rozpore s činmi vlády

„Vláda sa zaväzuje, že bude riadiť rezort odborne, transparentne a prísne nediskriminačne“, aj táto veta je súčasťou slohového cvičenia zvanom programové vyhlásenie vlády. Papier, na ktorom je PVV napísané, zjavne znesie veľa.

Redakcia ozdravme oslovila ministerstvo zdravotníctva s otázkou, či považuje transakčnú daň za diskriminačnú. Identickú otázku sme ministrovi zdravotníctva adresovali aj počas tlačovej besedy ešte v decembri 2024. Ani v jednom prípade sme sa jasnej odpovede nedočkali a tlačové oddelenie na margo tejto otázky podotklo nasledovné: „Uvedený zákon je v gescii Ministerstva financií SR, s ktorým MZ SR intenzívne rokovalo, pričom snahou bolo oslobodenie od transakčnej dane pre maximálny rozsah subjektov v zdravotníckom systéme. Ministerstvo zdravotníctva riadne odôvodnilo, prečo je nutné, aby všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti boli oslobodení od transakčnej dane. Záverečné rozhodnutie však bolo na Ministerstve financií SR“.

Zdá sa teda, že vedenie ministerstva zdravotníctva si uvedomuje, že transakčná daň je otvorene diskriminačná voči drvivej väčšine poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Minister zdravotníctva Kamil Šaško počas jednej tlačovej besedy uviedol, že plánuje pokračovať v rokovaniach s ministerstvom financií o tom, aby sa transakčná daň netýkala zdravotníctva.

Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová na otázku, či plní vláda selektívnym zavedením transakčnej dane vlastné programové vyhlásenie vlády, ktoré uvádza „vláda sa zaväzuje, že bude riadiť rezort odborne, transparentne a prísne nediskriminačne“, odpovedala jednoznačne nie.

Zákonom umožnená diskriminácia?

Už na prvý pohľad sa zdá, že súčasne nastavená transakčná daň javí známky diskriminácie a môže tancovať na hrane Ústavy. Podľa advokátky právnickej kancelárie MENTS Klaudie Popélyovej môže vysloviť (ne)súlad tzv. zákona o transakčnej dani s Ústavou výlučne Ústavný súd SR, pričom by tak mohol Ústavný súd rozhodnúť len na základe návrhu, pričom by takýto návrh mohol podať len obmedzený okruh presne špecifikovaných osôb, teda napríklad prezident, pätina poslancov alebo súd v súvislosti s iným podaním.

Klaudia Popélyová na margo možnej antidiskriminačnej žaloby pripomenula, že Ústavný súd SR v minulosti posudzoval súlad právnej normy prijatej Národnou radou SR s ústavou aj s ohľadom na zákaz diskriminácie.

Ako ďalej uviedla Popélyová, v prvom rade Ústavný súd SR už v minulosti pripomenul, že pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom do právomoci zákonodarného orgánu, preto k nemu pristupuje obozretne, najmä v prípade, ak je ohrozenie základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku dostatočne konkretizovaná, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že tieto následky možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené, a to najmä povahou právneho predpisu alebo jeho časti či jednotlivého ustanovenia, ktorý bol napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR k tomu dodal, že uvedené ohrozenie, resp. hrozba by mali byť bezprostredné.

Otvorená diskriminácia

Oslovili sme Asociáciu nemocníc Slovenska, Penta Hospitals a sieť AGEL s otázkou, či považujú transakčnú daň za diskriminačnú.

Hovorca Penta Hospitals Tomáš Kráľ vo svojom stanovisku uviedol: „Stav, kedy by o plánovanú transakčnú daň mali byť v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti oslobodené iba štátne príspevkové organizácie, považuje sieť Penta Hospitals za diskriminačný. Nová daň pritom významne zaťaží hospodárenie siete nemocníc a polikliník a jej dopady sa budú rátať v miliónoch eur“.

Zastupujúca hovorkyňa siete Jarmila Ševčíková AGEL na margo transakčnej dane a otázky, či ju sieť AGEL považuje za diskriminačnú uviedla: „Neprináleží nám hodnotiť kvalitu alebo spravodlivosť takýchto rozhodnutí. V každom prípade by malo byť v záujme štátu nastavenie spravodlivých podmienok pre všetkých zúčastnených hráčov na trhu tak, aby nedochádzalo k znevýhodneniu niektorej zo zainteresovaných strán“.

Sevčíková zároveň zdôraznila, že sieť AGEL nie je jediným subjektom na trhu, ktorého sa zavedenie transakčnej dane dotkne a prípadné ďalšie kroky budú predmetom diskusie v rámci ANS.

Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska ako i viceprezident AZZZ Igor Pramuk vo svojom stanovisku uviedol, že samotná logika hovorí, že „štát by nemal zvýhodňovať tých, ktorí sa zadlžujú a dostávajú zdroje navyše aj mimo verejného zdravotného poistenia, ako štátne nemocnice“.

Pramuk teda pripomína, že nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát, sú zvýhodňované a protežované systematicky. Štátne nemocnice podľa informácií redakcie ozdravme aj v roku 2024 pokračovali v tvorbe dlhov. Dlhy všetkých štátnych nemocníc (vrátane tých po lehote splatnosti) dosahovali k 30. 07. 2024 1,4 miliardy €. Trend nového generovania dlhov však pokračoval aj v ďalších mesiacoch roku 2024 a dlh štátnych nemocníc stúpne podľa informácií redakcie ozdravme z prostredia ministerstva zdravotníctva o viac ako 300 miliónov €.

Udeje sa tak napriek tomu, že v programovej vyhláške bolo pre štátne nemocnice alokovaných 191 miliónov €, ktoré mali slúžiť o.i. i na zastavenie novej tvorby dlhov. Štátne nemocnice boli zároveň už po xtý krát oddlžené voči Sociálnej poisťovni a to sumou viac ako 160 miliónov €.

Selektívne zvýhodňovanie štátnych nemocníc je teda trendom, ktorý pokračuje, čo je očividné aj na základe toho, že sa transakčná daň bude týkať všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, okrem štátnych príspevkových organizácií.

Ako vo svojom stanovisku podotkol Igor Pramuk, „štát znevýhodňuje tých zodpovedných, ktorí iné zdroje nemajú a snažia sa hospodáriť vyrovnane. Znie to pomerne jednoznačne ako diskriminácia a nechávame si vypracovať právnu analýzu a prijmeme ďalšie kroky, vrátane pravdepodobného podania na Európsku komisiu. Ak nedôjde k dohode nevylučujeme ani vyberanie poplatkov na kompenzáciu týchto dodatočných nákladov“.

Slová Pramuka potvrdil počas tlačovej besedy aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko s tým, že je ANS pripravená podať podnet na Európsku komisiu. Petko spoločne s Pramukom pripomenuli, že ANS už v minulosti podala dva podnety na Európsku komisiu a v oboch prípadoch uspela. Vedenie ANS je presvedčené, že uspeje aj do tretice.

Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka si zavedenie transakčnej dane pre členov ANS vyžiada o 12,5 milióna eur. „Kým nemocníc združených v ANS sa transakčná daň dotkne, na druhej strane sa nemá týkať štátnych nemocníc, ktoré fungujú ako príspevkové organizácie. Nemôže sa platenie novej dane jedných nemocníc týkať a iných nie,“ uviedol Petko.

Podanie antidiskriminačnej žaloby nevylučuje ani vedenie Zväzu ambulantných poskytovateľov, ktoré považuje transakčnú daň za diskriminačnú. Ako uviedla Naďa Trenčanská Bedušová, „transakčná daň pre ZAP predstavuje jasnú červenú čiaru a takto to úplne otvorene komunikujeme na všetkých fórach aj prostredníctvom médií. Naše pripravované kroky, ako aj prípadnú súčinnosť s inými organizáciami však nateraz nebude verejne prezentovať“.

Možnosť podania podnetu na Európsku komisiu kvôli transakčnej dani nevylúčil ani prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, keďže túto daň považuje aj ASL SR za absolútne diskriminačnú.

Podľa advokátky Klaudie Popélyovej možno povedať, že konštrukt transakčnej dane zahŕňajúci početné výnimky pre štátne inštitúcie a ukladajúci bremeno finančnej záťaže výlučne na súkromný sektor, môže niesť znaky diskriminácie a porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Aj kvôli tomu Popélyová vidí šancu, že by ANS, poprípade ďalšie inštitúcie mohli s podaním na Európsku komisiu uspieť.

„Takáto daň pravdepodobne nie je v súlade s princípmi európskeho práva existuje dôvodný predpoklad, že bude spôsobovať neúmernú administratívnu a finančnú záťaž pre podnikateľov, nevynímajúc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ktorýkoľvek subjekt, ktorý je pre účely transakčnej dane daňovníkom bude v určitom slova zmysle znevýhodneným v porovnaní so subjektami oslobodenými od platenia transakčnej dane (bez ohľadu nato či ide o súkromný či verejný sektor),“ uviedla vo svojom stanovisku Klaudia Popélyová.

Nespokojnosť ambulantných poskytovateľov

Transakčná daň sa dotkne aj en block všetkých ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Finančný dopad na ambulancie však nebude podľa výkonnej riaditeľky ZAP Trenčanskej Bedušovej zásadný. Podľa ZAPu paradoxne transakčná daň pre ambulancie v zásade nepredstavuje až taký veľký problém, keďže slovenské ambulancie nedosahujú veľké obraty.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.