Problematika poplatkov v ambulanciách je široká a dlhodobo sa redukuje na otázku ich zákazu alebo povolenia, čo v žiadnom prípade nevystihuje komplexnosť právneho rámca ani reálne fungovanie ambulancií v praxi. Povedala to prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová v reakcii na podcast denníka SME, v ktorom analytička a bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková hovorila o zisteniach verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a „kultúre dotovania zdravotníckeho systému.“

Ako sme uviedli v článku „Poplatková fantázia“: Systémový chaos, na ktorý dopláca pacient, ombudsman po svojom prieskume konštatoval, že neoprávnené poplatky v zdravotníctve nie sú len zlyhaním jednotlivých poskytovateľov, ale dôsledkom systémových dier. Podnety od občanov opakovane poukazovali na to, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti žiadali peniaze za položky, ktoré boli obsahovo nejasné, nejednotne označené alebo sa dokonca prekrývali s výkonmi, ktoré už raz zaplatila zdravotná poisťovňa. O svojich zisteniach predložil do parlamentu mimoriadnu správu. Podľa prezidentky ZAP Jaroslavy Orosovej však podcast túto tému prezentoval nepresne a bez potrebného kontextu. Ohradila sa voči viacerým zavádzajúcim vyjadreniam aj vyslovene nepravdivým tvrdeniam. Napríklad že ambulancie zarábajú na predpisoch liekov, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckom materiáli. „Takéto tvrdenie je hrubo poškodzujúce. Ambulancie zarábajú výlučne svojou odbornou činnosťou, teda poskytovaním zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Orosová.

„Rovnako sa dôrazne ohradzujem voči tvrdeniu, že ambulancie v nemocniciach sú ´slušnejšie´, pretože nevyberajú poplatky. Toto tvrdenie nie je pravdivé a nemožno ho paušalizovať. Zároveň nemá nič spoločné so ´slušnosťou´, ale so systémovým nastavením financovania. Nemocničné ambulancie sú súčasťou štátnych nemocníc, ktoré sú opakovane dofinancovávané a oddlžované štátom, čo sa na neštátne ambulancie nevzťahuje. Tie sú nútené zabezpečovať svoju ekonomickú udržateľnosť v úplne odlišných podmienkach,“ upozornila.

{{suvisiace}}

Čo sa týka pracovnej skupiny tvorenej zástupcami ambulantného sektora a Ministerstvom zdravotníctva SR, zdôraznila, že vznikla na základe memoranda iniciovaného Zväzom ambulantných poskytovateľov a ide o iniciálnu platformu s cieľom je priniesť odborné návrhy do širšej spoločenskej diskusie. „Práve ambulantní lekári majú najpriamejšiu skúsenosť s dôsledkami chronického nedofinancovania systému a s jeho dopadmi na pacientov. Aj preto majú prirodzený záujem hľadať riešenia, ktoré zachovajú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých,“ hovorí Orosová.

V podcaste zaznelo aj hodnotenie ekonomickej situácie ambulancií na základe dát z FinStat. Tieto dáta však podľa Orosovej nedokážu rozlíšiť príjmy zo zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia od príjmov z nezmluvnej starostlivosti alebo od iných podnikateľských aktivít daných subjektov, preto môžu viesť ku skresleným záverom.

Na záver zdôraznila, že spoluúčasť pacienta v neštátnych ambulanciách nie je príčinou, ale dôsledkom. „Je dôsledkom dlhodobého nedofinancovania ambulantného sektora a výrazného nárastu personálnych nákladov a materiálno-technického vybavenia v posledných rokoch,“ povedala prezidentka ZAP.

Poznamenala, že pri spracovaní tém týkajúcich sa ambulantného sektora, treba zapojiť do diskusie aj zástupcov sektora.

{{odporucane}}