V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok.
Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli.
V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.
Všetci intuitívne rozumieme, že ak sú Slováci obézni, určite to nebude len preto, že si doprajú väčšie množstvo sladených nápojov. Zdravotný stav totiž ovplyvňuje mnoho rôznych faktorov, vrátane celkovej stravy, fyzickej aktivity, alebo stresu. Ak je teda pravda, že štátu tak veľmi záleží na našom zdraví, mal by sa s vervou snažiť zlepšiť stav obyvateľstva aj prácou na týchto relevantných faktoroch.
Na prvý pohľad sa tak vskutku deje. Koncom januára 2023 bolo napríklad spustené medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k dokumentu s názvom „Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2023 – 2030,“ ktoré bolo ukončené o približne dva týždne neskôr, 13. februára 2023. Od 14. februára sa tak proces dostal do štádia „Vyhodnotenie MPK,“ pri ktorom v čase písania tohto textu stále svieti stav „Prebieha.“
Úrad verejného zdravotníctva po oslovení s cieľom zistiť plánovaný termín ukončenia vyhodnocovania MPK ozrejmil, že tento dokument „bol zastavený v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V súčasnosti sa pracuje na príprave nového Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024-2030. Termín ukončenia pripomienkových konaní sa predpokladá v roku 2024.“
Celá táto iniciatíva ilustruje úroveň prioritizácie systematického zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva štátom. Narúšanie kontinuity plánovania je problémom samo o sebe. Ak však aj opomenieme, že z plánovaného obdobia 2023-2030 bude prinajlepšom 2024-2030, tento dokument bol problematický prinajmenšom na dvoch ďalších úrovniach. Využime preto tento politický „reštart“ a pozrime sa na nedostatky pôvodného plánu.
Po prvé, niektoré aspekty samotného dizajnu politiky neumožňujú jej hodnotenie. To si totiž vyžaduje zadefinovanie konkrétnych merateľných cieľov. Prakticky žiadne programy navrhnuté v akčnom pláne však pri kolónkach „Výsledky“ nekvantifikovali svoje ciele a ostávali pri formuláciách ako „Zvýšený počet detí v MŠ zapojených do pohybových aktivít na školách.“ Cieľ chvályhodný, ale bude to desať minút alebo hodina? A o koľko chceme počet detí zvýšiť? Zvýšenie o jedného škôlkara hádam za úspech nevyhlásime.
Pozastaviť sa však môžeme napríklad aj nad nejasným financovaním programov. Doložka vplyvov neuvádzala žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, ako ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, neskôr však v poznámke uvádza, že „úlohy v akčnom pláne budú financované v rámci schválených limitov výdavkov kapitol na jednotlivé rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet s čím jednotlivé rezorty súhlasili.“
Vzhľadom na absenciu vyčíslenia nákladov uvedených programov je však táto poznámka zvláštna – ako si môžeme byť istí, že rozpočet programy pokryje? A ak navrhovatelia čísla k dispozícii majú – a ako v jednej z pripomienok uvádza Žilinská župa, mali by ich mať, keďže väčšina aktivít už bola v minulosti realizovaná – prečo ich nikde neuvádzajú? Tieto nedostatky znižujú šancu na úspešnú implementáciu celého akčného plánu a v konečnom dôsledku tak znižujú aj pravdepodobnosť zlepšenia zdravotného stavu populácie.
Mimochodom, Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity existoval už aj pre obdobie 2017-2020 a existuje aj dokument s názvom „Informácia o plnení Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020,“ ktorý popisuje výsledky realizovaných aktivít. Aby sme plánu nekrivdili, musíme uznať, že niektoré z iniciatív dosiahli celkom pekné výsledky. Napríklad úloha 5.1.5, kampaň „Vyzvi srdce k pohybu,“ zaznamenala u 333 účastníkov (48,2 %) pokles hmotnosti, pričom tento „bol zaznamenaný u väčšiny súťažiacich so vstupnou nadváhou a obezitou.“ Ide samozrejme o projekt pomerne malého rozsahu a pre komplexnejšie vyhodnotenie programu by bolo potrebné vedieť napríklad „koľko to stálo“ alebo koľko účastníkov si pokles hmotnosti dokázalo zachovať (nedošlo k tzv. jojo efektu), napriek tomu však ide o to lepšie zo štátom riadených iniciatív.
Lenže mnoho vyhodnotení iniciatív pôsobí skôr dojmom, že ide o reportovanie čísel aby sme si mohli úlohu „odfajknúť“ ako uskutočnenú. Je napríklad fajn vedieť, že za cieľom „podporovať pohybové aktivity športu pre všetkých“ podporila sekcia športu v roku 2017 „11 projektov školského športu, univerzitného športu a športu pre všetkých s finančnou dotáciou 1 021 900 eur [...] a 4 projekty s pridanou hodnotou pre popularizáciu pohybových aktivít detí, mládeže 185 000 eur.“ Keďže sú však toto všetky informácie, ktoré dokument uvádza, nedozvieme sa z neho aké konkrétne výsledky – tzn. aké zlepšenia zdravotného stavu – sme ako spoločnosť za tieto peniaze dostali.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.