Kolaps zdravotníctva na obzore?
Už pred niekoľkými mesiacmi dostali všetky zdravotné poisťovne vopred vyplatenú platbu za poistencov štátu za mesiac december. Jedná sa však o financie, ktoré sú priebežne míňané alebo rovno minuté na nákup zdravotnej starostlivosti. V sektore tak chýbajú stovky miliónov eur.
Zatiaľ sa nezdá, že by sa vláda Ľudovíta Ódora odhodlala k dofinancovaniu sektora, čo však vzhľadom na stav verejných financií a hlboko deficitný rozpočet nie je prekvapivé. Čierny Peter zostane pravdepodobne v rukách budúcej vlády. Jednotlivé oslovené politické strany sa zhodli na tom, že zdravotníctvo je nutné dofinancovať.
Na zdravotníctvom míňame o 2 miliardy menej ako Česko
Podľa publikácie Advance Institute Viac peňazí pre zdravie s podtitulom možnosti dofinancovania zdravotníctva na Slovensku Slovensko zaostáva vo výsledkoch zdravotného systému za krajinami západnej Európy aj naším najbližším susedom – Českou republikou.
Podľa dát v tejto publikácii je počet liečiteľných úmrtí do 75 rokov na Slovensku o 80% vyšší ako priemer EÚ a o 30% vyšší proti ČR. Slovensko investuje do zdravotnej starostlivosti o dve miliardy eur menej ako Česká republika.
Sektoru chýbajú stovky miliónov eur
Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka „tento rok bude potrebné systém dofinancovať na úrovni 300 miliónov eur, aby fungoval tak, ako fungoval, nie aby bol lepší.“
Všetky tri zdravotné poisťovne sa rovnako zhodujú na tom, že zdravotníctvo potrebuje finančnú injekciu. Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa je k 30.06. 2023 v strate vo výške 109,8 milióna eur, pričom hodnota základného imania klesla na -68,7 milióna eur. Dôvera bola k 30.06. 2023 v strate 30,1 milióna eur a ZP Union v strate 6,5 milióna eur.
{{suvisiace}}
Podľa vypracovaných mitigačných opatrení by mala Všeobecná zdravotná poisťovňa do konca roka ušetriť 58 miliónov eur. Ak by sa všetky úsporné opatrenia, ktoré jediný akcionár nariadiť VšZP, vykonané, tak zdravotníctvo by na svoje dofinancovanie potrebovalo 270 miliónov eur.
Kondícia zdravotných poisťovní
Celkový objem financií, ktorý bol na účtoch jednotlivých zdravotných poisťovní na konci minulého roku, predstavoval 350 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky predstavujú hotovostnú rezervu, ktorú si jednotlivé poisťovne dokázali vytvoriť.
Táto suma dokáže pokryť náklady na uhrádzanie zdravotnej starostlivosti na približne tri týždne. V prípade, ak by tento rok nedošlo k dofinancovaniu zdravotníctva, tak výdavky na zdravotnú starostlivosť prevýšia celkové predpokladané príjmy zdravotných poisťovní o 250-300 miliónov eur.
Na prvý pohľad sa to nejaví ako katastrofa, keďže hotovostná rezerva zdravotných poisťovní ostne kladná a to na úrovni 50-100 miliónov eur. Táto suma by však nestačila ani len na pokrytie úhrad za zdravotnú starostlivosť na jeden týždeň prevádzky zdravotníctva.
Dôkazom neudržateľnosti systému je aj fakt, že k 30.6.2023 bola celková hotovosť poisťovní vo výške 426 miliónov a objem záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vo výške 385 miliónov eur. Ak poisťovne v druhom polroku zopakujú stratu 146 miliónov ako v prvom polroku, tak na konci roka budú záväzky poisťovní prevyšovať ich hotovostnú rezervu o 105 miliónov.
Bez dofinancovania teda hrozí neschopnosť poisťovní zaplatiť poskytovateľom úhrady už za novembrovú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude splatná začiatkom januára. Systém by sa tak mohol dostať do dlhovej špirály. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti - predovšetkým fakultné a univerzitné nemocnice - rovnako nedisponujú hotovostnou rezervou a teda v prípade výpadku januárovej úhrady nemusia mať ani dostatok prostriedkov na výplatu miezd zamestnancov za mesiac december 2023.
{{odporucane}}
Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou hrozí riziko nesolventnosti najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovni, keďže jej záväzky prevyšovali jej hotovostnú rezervu už na konci júna 2023.
Tik-tak. Insolventnosť na obzore?
Všeobecná zdravotná poisťovňa k 30.06. 2023 dispozícii hotovosť vo výške 146,4 milióna eur. Zdravotná poisťovňa Dôvera mala na účte 161 miliónov eur a zdravotná poisťovňa Union 119 miliónov eur.
Kľúčové sú však záväzky jednotlivých poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Tie v prípade Dôvery predstavovali 46 miliónov eur, Union mal záväzky 48 miliónov eur a záväzky VšZP predstavujú 291 miliónov eur.
Celkové náklady na zdravotnú starostlivosť činia za prvý polrok 2023 v prípade VšZP 2,238 miliardy. Dôvera zaplatila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti 935 a Union 322 miliónov eur.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Hotovostná rezerva jednotlivých poisťovní sa rovnako líši a najhoršie je na tom štátna VšZP, ktorá má finančnú rezervu na necelých 12 dní a svoje faktúry uhrádza faktúry v priemere po 23,5 dni. Zákonom stanovená maximálna splatnosť faktúr je pritom nastavená na 30 dní. V prípade, ak nedôjde k dofinancovaniu sektora, môže VšZP použiť svoju hotovostnú rezervu (12 dní) a natiahnuť splatnosť faktúr o dodatočných 7 dní. Vo výsledku má teda VšZP rezervu 19 dní, pred tým než skončí v insolvencii.
Omnoho lepšie v porovnaní s VšZP sú na tom poisťovne Union a Dôvera. ZP Dôvera má dostatočnú hotovosť na 31 dní prevádzky (v prípade nedofinancovania zdravotníctva). V prípade Dôvery však treba dodať, že priemerná dĺžka splatnosti pohľadávok voči poskytovateľom predstavuje necelých 9 dní. Dôvera má tak pomerne veľký manévrovací priestor a to v prípade ak by predĺžila splatnosť faktúr z 9 dní na maximálny počet 30 dní. V takomto prípade by mala Dôvera hotovostnú rezervu na 52 dní.
ZP Union platí v priemere faktúry poskytovateľom za 27 dní. Hotovostná rezerva Unionu by teda stačila na 67 dní a v prípade, ak by faktúry platili v najneskorší možný termín, ich rezerva by sa zvýšila na celkovo 70 dní.
Keď kričíme na hluchonemých
Ihneď po schválení rozpočtu pre zdravotníctvo analytik Martin Smatana vo svojom blogu upozornil, že schválený rozpočet môže byť v realite dokonca horší, ako ten, ktorý v októbri schválila vláda. V spomínanom článku Smatana upozorňoval na to, že v zdravotníctve vzrástli náklady.
Jedným z hlavných dôvodov nárastu výdavkov v zdravotníctve bolo schválené skokové navýšenie platov lekárov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ten predstavuje v roku 2023 nárast mzdových nákladov o 28,9% oproti roku 2022. Dopad dohody, medzi vládou a LOZ predstavuje v roku 2023 160 miliónov eur.
A to dnes Ministerstvo financií SR zverejnilo správu, v ktorej hodnotí rozpočet verejnej správy za rok 2023. Z odhadov vyplýva, že verejné financie skončia so schodkom, ktorý je o približne 400 miliónov eur vyšší oproti rozpočtu schváleného koncom minulého roka. Ako informuje ministerstvo financií, dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v NR SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal.
„Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a Vládou SR vo výške 720 mil. eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 mil. eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení,“ uvádza rezort financií.
Kompletnú správu o očakávanej skutočnosti nájdete tu.
Akcia vyvoláva reakciu. Nedofinancovanie kolaps
Kľúčová otázka teda znie: čo sa stane, ak kompetentní sektor nedofinancujú? Pred tým však musíme poznať odpoveď na otázku, o kom hovoríme ako o kompetentných. Vláda pod vedením Ľudovíta Ódora nezískala dôveru parlamentu, čo okrem iného znamená, že zmeny v rozpočte môže realizovať len ťažko, keďže na zmenu rozpočtu je potrebný súhlas parlamentu.
Čo sa v slovenskom zdravotníctve stane, v prípade ak sa sektor nedofinancuje o približne 300 miliónov eur? Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera a jej PR špecialistu Matej Štepianskeho nasledovné: „Bez dofinancovania zdravotníctvo skolabuje. Bude musieť prísť k škrtaniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nastanú obmedzenia a predĺžia sa čakacie lehoty, ktoré sú už dnes pri niektorých typoch zdravotnej starostlivosti (TEP) dlhšie ako jeden rok“.
Identickú otázku sme adresovali aj zdravotnej poisťovni Union, ktorá na margo možného nedofinancovania sektoru pripomenula, že si ministerstvo zdravotníctva cez programové rozpočtovanie objednalo zdravotnú starostlivosť, ktorá je približne o 300 miliónov EUR vyššia ako zdroje poskytnuté zdravotným poisťovniam.
Ako ďalej uviedla hovorkyňa ZP Union Kristína Baluchová: „Z tohto dôvodu sú hospodárske výsledky všetkých poisťovní v hlbokej strate a bez dodatočného dofinancovania sa budú straty v druhej polovici roka ďalej prehlbovať. Na túto situáciu sme upozorňovali už začiatkom roka a hospodársky výsledok Union zdravotnej poisťovne naše slová potvrdzuje.“
Napriek zlému nastaveniu financovania zdravotníctva má však ZP Union dostatok zdrojov, aby dokázala zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov.
Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa skonštatovala, že dôsledkom nedostatočného rozpočtu na rok 2023 je negatívny výsledok hospodárenia všetkých troch zdravotných poisťovní v prvom polroku 2023.
„Výška straty zdravotných poisťovní je porovnateľná v pomere k veľkosti a náročnosti ich poistného kmeňa. Dosiahnuté straty v sektore verejného zdravotného poistenia sú spôsobené hlavne nedostatočným rozpočtovým krytím potrieb a očakávaní zdravotného sektora v roku 2023,“ reagovala štátna poisťovňa.
Ako ďalej poisťovňa uviedla, „napriek tomu si VšZP vďaka dostatočným rezervám a preddavku, ktoré dostali všetky ZP, riadne a včas plní záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonnými požiadavkami, a to bez akéhokoľvek negatívneho dopadu na zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov“.
„A aby sa na tom nič nezmenilo, dofinancovanie sektora cez platby za poistenca štátu je nevyhnutné,“ apelovala Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Ministerstvo zdravotníctva si teda objednalo zdravotnú starostlivosť, ktorá zatiaľ nie je rozpočtovo krytá. Zdravotným poisťovniam sme teda zákonom nariadili, aby na zdravotnú starostlivosť minuli viac, ako je v rozpočte alokované. V preklade, štát si od zdravotných poisťovní objednal nákup zdravotnej starostlivosti v hodnote Mercedesu, na ktorý nemáme peniaze a to pod hrozbou zákonom stanovených sankcií a to napriek tomu, že zdravotné poisťovne upozorňovali už minulý rok, že Mercedes sa za alokovanú sumu nedá kúpiť.
Nechajte ho tak, to je náš človek
Modifikovaná verzia tohto pamätného výroku znie: „dofinancujeme len našu (štátnu) poisťovňu“. Predošlá časť článku hovorí o tom, že vo finančných problémoch sú všetky poisťovne, ktoré sú ku koncu júna v kumulatívnej strate 146,5 milióna eur a celková sekera v sektore osciluje okolo 300 miliónov eur.
Taktika počas vlád pod vedením Igora Matoviča či Eduarda Hegera však uplatňovala princíp selektívneho dofinancovania výhradne VšZP, ktorá dostala opakovanú injekciu do zvýšenia základného imania vo výške 358 miliónov eur.
Déja vu?
Všeobecná zdravotná poisťovňa má najvyššiu stratu, záporné základné imanie a najmenšiu hotovostnú zásobu. To, či pod vplyvom týchto finančných problémov hrozí, že sa politici rozhodnú dofinancovať opätovne VšZP formou základného imania zatiaľ nie je podľa deklarovaných výrokov politikov pravdepodobné. Reakcie jednotlivých politických strán, ktorých sme sa pýtali na túto možnosť, si budeme môcť prečítať na webe ozdravme.sk zajtra.
I v minulosti sme však počúvali o tom, že VšZP dofinancujeme už len raz a naposledy, no ako by povedal V. Černomyrdin: „Chceli sme to tak dobre, ako sa len dá, no dopadlo to tak ako vždy.“
Ako vo svojom stanovisku k možnému opätovnému selektívnemu dofinancovaniu zdravotníctva formou navýšenia základného imania uviedol Matej Štepiansky zo ZP Dôvera: „Prax ukazuje, že dolievanie peňazí formou zvyšovania imania nič nerieši, ale práve naopak stále viac prehlbuje straty. Podobne je to pri neštandardnom oddlžovaní nemocníc.“
Obe súkromné zdravotné poisťovne, ergo Union a Dôvera sú v zhode v tom, že selektívne dofinacovanie sektora cez navýšenie základného imania VšZP by bolo neférové.
Kristína Baluchová z Unionu na túto možnosť reagovala nasledovne: „ak by dofinancovanie sektora znamenalo len dofinancovanie VšZP, Union ZP by to vnímala ako veľmi neférové, lebo by sa jednalo o obchádzanie prerozdeľovacieho mechanizmu.“
V podobnom duchu sa vyjadril i Matej Štepiansky zo ZP Dôvera: „Pre Dôveru a jej poistencov by selektívne dofinancovanie VšZP znamenalo, že z daní, ktoré uhradili, bude zachraňovaná zdravotná poisťovňa, ktorá pôsobí na rovnakom trhu a za rovnakých podmienok ako súkromné zdravotné poisťovne. Je nefér a nespravodlivé, ak by mali dôsledky manažérskych zlyhaní v štátnej poisťovni opäť znášať platcovia daní. Veľa sa hovorí o vrátení ziskov do zdravotníctva. Avšak zo stoviek miliónov eur, ktoré štát vkladá do zdravotníctva na krytie strát, pacienti nemajú vôbec žiadny osoh.“
