Za éry Strapka dostala VšZP stovky miliónov. Výsledok? Rekordné straty
Richard Strapko sa dostal na čelo štátnej poisťovne 7. mája 2020 a na jej čele vydržal viac ako tri roky. Za jeho éry bola poisťovňa opakovane v červených číslach a jej dofinancovanie sa, žiaľ, stáva pomaly bežnou súčasťou existencie poisťovne. Minister zdravotníctva Michal Palkovič ho tento týždeň odvolal.
Minister nebol spokojný s návrhom plnenia opatrení, ktoré vypracovala Dozorná rada VšZP. Opatrenia majú zvrátiť rast dlhu poisťovne.
„Do piatku minulého týždňa do 12. hodiny sme zaviazali vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne k tomu, aby nám doložilo, akým spôsobom chce tieto opatrenia uskutočniť. Mali by ušetriť 51 miliónov eur. Plnenie tohto rozhodnutia jediného akcionára kvalitatívne považujeme za nedastatočné, nedostatočne vypracované,“ oznámil Palkovič na tlačovej besede. A za túto časť bol zodpovedný Richard Strapko.
Minister zároveň považuje problematické aj vyjadrenia časti predstavenstva poisťovne, že za stav poisťovne môže len nedofinancovaný sektor (písali sme o tom tu). „Očakával som, že časť vedenia, ako zodpovední manažéri v štátnej správe, bude pomenovávať a bude prichádzať s riešeniami, ktoré kondíciu VšZP zlepšia. Z tohto dôvodu som k dnešnému dňu (pozn. 10.7. 2023) odvolal generálneho riaditeľa VšZP pána Strapka,“ povedal Palkovič.
Richard Strapko krátko pred verejným oznámením svojho odvolania poslal médiám stanovisko, v ktorom napríklad uvádza, že celé predstavenstvo v uplynulých dňoch odmietli mitigačné opatrenie nariadené zo strany ministerstva. To sa malo týka neschvaľovania liekov na výnimku.
V písomnom stanovisku naznačuje, že minister ho odvolal v záujme finančnej skupiny. Neuviedol jej názov, ale pravdepodobne tým myslí Pentu.
„Všetko zlé je však na niečo dobré. Som vlastne rád, že sa spolu s kolegami nebudem nútení prizerať, ako VšZP so stovkami jej výnimočných zamestnancov nielen mediálne pochováva vlastný akcionár, a to v záujme konkrétnej finančnej skupiny, ktorá roky parazituje na žalostnom stave slovenského zdravotníctva,“ napísal Strapko.
{{suvisiace}}
Pre komplexnosť dopĺňame, že Richard Strapko v minulosti pracoval pre spomínanú finančnú skupinu. A minister Michal Palkovič prišiel z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde pôsobil aj ako zástupca predsedníčky Renáty Bláhovej. Úrad za posledné tri roky venoval omnoho viac pozornosti zdravotnej poisťovni Dôvera (ktorá patrí do skupiny Penta) ako Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Svedčí o tom množstvo tlačových správ a výstupov úradu. Vyvstávajú tak pochybnosti nad tvrdením, že Palkovič by mal odvolávať Strapka v záujme tejto finančnej skupiny.
To potvrdil aj sám minister, ktorý tvrdenia už bývalého riaditeľa poisťovne dementoval. „Toto je taká ľúbivá rétorika v prípade, že príde kritika. Nie je to pravda,“ povedal Palkovič.
Minister poprel aj tvrdenia o neschvaľovaní liekov na výnimku. „Práve naopak všetky opatrenia sú na to, aby zabezpečili podstatne kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ vieme ušetriť finančné zdroje, tak ich vieme účelovo aj investovať, napríklad do nielen inovatívnych liekov, čiže na výnimky, ale aj do liekov, ktoré sú štandardne kategorizované a momentálne nedostupné,“ reagoval Palkovič.
{{odporucane}}
Na odvolanie Strapka zareagovali aj niektorí zamestnanci poisťovne, ktorí vyzdvihli niekoľko aktivít, za ktorými má stáť Strapko. Ich list zverejnila televízia TA3.
Zamestnanci napríklad spomínajú, že „2 roky po sebe zaznamenala VšZP historické nárasty nových poistencov (54 tisíc v roku 2021 tisíc a 62 tisíc v roku 2022). Aj napriek účelovej a negatívnej mediálnej kampani sme aktuálne priebežne získali viac ako 20 tisíc nových poistencov“.
Zamestnanci nespomínajú opakované dofinancovanie poisťovne, jej hospodárenie a nezmieňujú sa ani o odchode poistencov.
Strapko vyhral výberové konanie, no verejnosť nevedela prečo a ako
Richard Strapko sa dostal na čelo štátnej poisťovne 7. mája 2020. Vymenoval ho vtedajší minister Marek Krajčí, ktorý v podstate pri prvej veľkej personálnej zmene ukázal, ako si predstavuje transparentné výberové konanie.
Denník N krátko po vymenovaní nového šéfa štátnej poisťovne Richarda Strapka napísal: „Spôsob výberu šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne nebol ani transparentný, ani zrozumiteľný, ani spätne preskúmateľný. Preto nie je jasné, podľa čoho sa minister zdravotníctva Marek Krajčí rozhodoval a či si vybral najlepšieho možného kandidáta“.
Išlo teda o prvý personálny výber vtedajšieho ministra Mareka Krajčího a okrem úspešných uchádzačov výberového konania, ministerstvo utajovalo všetko. Dokonca aj mená členov výberovej komisie, a to preto, lebo neudelili súhlas s ich sprístupnením.
Ako napísal Denník N: „Oficiálne sú tajné mená členov výberovej komisie, ich odporúčania pre ministra, aj zápisnice z vypočutí kandidátov. Zo zverejnených faktov nie jasné, čo rozhodlo o voľbe Strapka, respektíve či si ho minister vybral po odporúčaní komisie alebo proti jej vôli. Traja z piatich členov (pozn. red. Jana Ježíková, vtedajšia štátna tajomníčka MZ; Marián Kolník, vtedajší generálny tajomník služobného úradu; a Radoslav Krupa, vtedy poverený riadením Úradu pre riadenie podriadených organizácií) výberovej komisie, ktorí sú podriadení ministrovi, mlčia. Štvrtá členka (pozn. red. Renáta Bláhová), ktorá bola nominovaná za ministerstvo financií, hovorí, že navrhla výber šéfa poisťovne zopakovať. A piata členka komisie (Jana Cigániková), koaličná poslankyňa, tiež potvrdzuje, že Strapka za trvalého šéfa VšZP neodporučila“.
Ani projekty, ktorými sa uchádzači prihlásili do výberového konania, neboli zverejnené. Avšak, bolo možné nahliadnuť do projektov na ministerstve zdravotníctva. Bez možnosti zápiskov či fotenia. Denník N zároveň pripomenul, že uchádzači počas výberového konania „podpisovali súhlas so zverejnením svojich projektov, s ktorými sa prihlásili. Aj napriek ich súhlasu ministerstvo projekty nezverejnilo na webe, ako sa očakávalo“.
Denník N tiež napísal: „Strapkovmu projektu chýbali akékoľvek návrhy konkrétnych riešení, popisu existujúceho stavu chýbal aj pokus o hlbšiu interpretáciu všeobecne známych faktov. Mnohé pasáže boli teoretické až tak, že by mohli byť pokojne súčasťou návrhu riadenia akejkoľvek inej firmy“
Na túto kritiku reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva. „Ministerstvo zdravotníctva si stojí za svojím rozhodnutím vo výbere a s časovým odstupom plánuje pozitívne výsledky v prospech pacientov a poistencov aj pred verejnosťou odreportovať,“ povedala pre Denník N vtedajšia hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Verejne sa ku konaniu vyjadrovala členka komisie a vtedajšia šéfka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Cigániková z SaS. O spôsobe výberu napísala aj blog.
Matovič: A keď VšZP bude potrebovať do konca roka ďalšie peniaze, tak jej pôjdu ďalšie peniaze
O pár mesiacov po zvolení Richarda Strapka na čelo VšZP trio politikov a štátnych úradníkov informovalo o dofinancovaní štátnej poisťovne. Išlo o vtedajšieho premiéra Igora Matoviča, vtedajšiu štátnu tajomníčku MZ SR Janu Ježíkovú a vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera.
Cez zvýšenie základného imania poisťovňa mala VšZP dostať 300 miliónov eur. Po protestoch a nesúhlase koaličnej strany Sloboda a Solidarita sa táto suma znížila a štátna poisťovňa dostala 100 miliónov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Dofinancovanie vyššie menovaní obhajovali tým, že VšZP najviac platí za zdravotnú starostlivosť. „Štát je omnoho lepší vlastník ako súkromné zdravotné poisťovne,“ povedal Igor Matovič. „Keď si porovnáte navzájom poistencov, či VšZP alebo súkromných poisťovní, dramaticky najviac platí VšZP za svojich poistencov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ uviedol vtedajší premiér. Podľa jeho slov však VšZP dostáva však najmenej za túto zdravotnú starostlivosť.
„Pri vyberaní poistného a následného preplácania zdravotnej starostlivosti funguje tzv. prerozdeľovací kľúč. Keď zdravotná poisťovňa, ktorá má viac zdravých poistencov alebo viac poistencov štátu, a druhá má menej, aby medzi nimi nebola krivda, štát by mal zabezpečiť, aby sa následne peniaze prerozdelili podľa toho, akú zdravotnú starostlivosť platili,“ uviedol Matovič.
Podľa neho však Robert Fico a Peter Pellegrini úmyselne nechali v systéme dieru, ktorá spôsobila to, že napríklad za rok 2019 bola VšZP okradnutá o viac ako 58 miliónov eur. Ako to vzniklo? „VšZP preplatila skoro 69 % zo všetkej zdravotnej starostlivosti, ale cez prerozdeľovací kľúč sa jej dostalo len 67,7% príjmov. VšZP dostala 3,545 mld. eur, hoci podľa toho, koľko poskytla zdravotnej starostlivosti, mala mať príjem 3,603 mld. eur,“ popísal Matovič výpočet sumy 58 miliónov eur.
A teda podľa neho rozdiel medzi tým, čo mala VšZP dostať za svoje služby, a tým, čo jej prerozdeľovací kľúč nadelil, je 58 miliónov eur. Podľa Matoviča tieto peniaze skončili na súkromných účtoch majiteľov súkromných zdravotných poisťovní.
Nielen dofinancovanie VšZP, ale aj následné zdôvodnenie tohto kroku Igorom Matovičom skritizovali (nielen) súkromné zdravotné poisťovne.
Nákladnejší poistný kmeň VšZP je totiž kompenzovaný prerozdeľovacím mechanizmom, cez ktorý súkromné zdravotné poisťovne vyčlenili VšZP v roku 2022 takmer 381 miliónov eur, v roku 2021 306 miliónov eur, v roku 2020 takmer 273 miliónov eur, v roku 2019 viac ako 267 miliónov eur, v roku 2018 to bolo takmer 225 miliónov a v roku 2017 to bolo takmer 175 miliónov eur.
Cieľom tohto mechanizmu nemá byť účelové plnenie kasy štátnej poisťovne (alebo inej), ale kompenzácia nákladov na chorľavejších poistencov. Cieľom mechanizmu nemá byť ani rozdeľovanie nehospodárneho míňania peňazí do ostatných zdravotných poisťovní.
„Argumenty predstaviteľov vlády Igora Matoviča k tomu, prečo nechcú pristúpiť k spravodlivému dofinancovaniu zdravotníckeho sektora, považujeme za demagógiu. Bojom proti Pente si táto vláda zobrala za rukojemníkov poistencov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je to o to zarážajúcejšie, že k takémuto riešeniu pristupuje v roku, ktorý je zásadne negatívne ovplyvnený pandémiou,“ reagovala zdravotná poisťovňa Dôvera.
„Je absurdné a nespravodlivé, aby sa viac ako 2 milióny Slovákov v súkromných poisťovniach skladali na záchranu jednej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá má najvyššie príjmy na jedného poistenca,“ reagovala pre Zdravotnícke noviny zdravotná poisťovňa Union.
Dôležité je tiež pripomenúť, že štát dlhodobo platí za svojich poistencov minimálnu sumu.
„Štát prvýkrát podporuje svoju zdravotnú poisťovňu tzv. vstupom do základného imania, resp. posilneným upísaním vlastných akcií a zvýšením základného imania o 100 miliónov eur,“ oznámila Jana Ježíková. Podľa nej k tomu došlo, lebo VšZP vytvorila veľkú stratu, keď v rokoch 2015 – 2016 sa VšZP nehospodárnym nakladaním s peniazmi zadlžila až na výšku 190 miliónov eur.
Na otázku, či uvedených 100 miliónov eur súvisí s výpadkami príjmov v dôsledku pandémie, reagovala vtedajšia štátna tajomníčka nasledovne: „Tá suma súvisí jednak s tým, že VšZP si nesie so sebou stratu z minulých období a, samozrejme, sú tu aj nejaké výpadky na príjmoch. Hoci nie sú také zásadné, ako sa očakávalo a jednak vláda poskytla pomoc, že platila zdravotné odvody za ľudí, ktorí nemali príjem, takže ten podiel, teraz nepoviem presnú sumu, výpadku príjmov tam je, ale nie je taký zásadný, že by to bolo likvidačné pre poisťovne.“
Po otázke, či v roku 2020 pôjde o jedinú platbu do sektora, uviedol Igor Matovič, že v rámci dofinancovania do sektora išlo od apríla, odkedy bola poskytovaná prvá pomoc, 87 miliónov eur zdravotným poisťovniam. „Očakávame do konca roka ešte ďalších približne 50 miliónov. Čiže možno 120 – 130 miliónov eur cez tento kanál. Toto je 100 miliónov eur. A keď VšZP bude potrebovať peniaze do konca roka ďalšie, tak jej pôjdu ďalšie peniaze. Takže sme pripravení pomáhať dovtedy zdravotnej poisťovni, dokedy bude potrebovať pomoc. A rovnako očakávame, že rovnako zodpovedne voči svojmu majetku sa budú správať aj súkromní vlastníci zdravotných poisťovní, jednej aj druhej, ktoré na Slovensku pôsobia.“
Ďalšie peniaze prišli čoskoro
A hoci vďaka SaS štátna poisťovňa dostala z pôvodne plávaných 300 miliónov eur „len“ 100 miliónov eur, tak ďalší mesiac na to ministerstvo zdravotníctva navrhlo opäť dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Štátna poisťovňa dostala ďalších 98 miliónov eur. Opäť navýšením základného imania.
Za rok 2020 si môže poisťovňa pripísať aj takúto bilanciu:
- získala 198 miliónov eur.
- skončila v strate 115 miliónov eur.
- prišla o viac ako 54-tisíc poistencov.
Pripomíname, že oficiálnym dôvodom výmeny šéfa poisťovne mala byť práve strata poistencov. Za rok 2019 štátna poisťovňa totiž prišla o 150-tisíc poistencov. Preto minister zdravotníctva Marek Krajčí odvolal bývalú šéfku poisťovne Ľubicu Hlinkovú. A zvýšenie počtu poistencov malo byť hlavnou úlohou nového predstavenstva.
Za rok 2021 si môže poisťovňa pripísať aj takúto bilanciu:
- skončila v strate 87 miliónov eur.
- získala takmer 9-tisíc poistencov.
Matovič uvoľnil ďalšie milióny
V roku 2022 sa nepriaznivé hospodárenie poisťovne snažil prekryť aj vtedajší minister Vladimír Lengvarský. Ten odsúhlasil vo februári jeden bežný preddavok na platbu za poistencov štátu a dva preddavky na platbu za poistencov štátu navyše.
A i tak v marci 2022 prišlo ďalších 120 miliónov cez zvýšenie základného imania štátnej zdravotnej poisťovne. Dofinancovanie sektora (pozn. red. 100 mil. eur) a aj dofinancovanie VšZP oznamovali minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, minister financií Igor Matovič a štátny tajomník MF Marcel Klimek.
Uvoľnenie 120 miliónov eur malo súvis s uzatvorením zmlúv medzi VšZP a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti štátu. Poskytovatelia chceli zmluvy vypovedať.
Pričom ministerstvo financií s ministerstvom zdravotníctva podpísalo memorandum, z ktorého vyplývalo, že VšZP môže získať ďalších 40 miliónov eur zo štátnych finančných aktív na zvýšenie základného imania.
Memorandum obsahovalo spolu 16 úloh pre rezort zdravotníctva, po ich splnení mala VšZP dostať avizovaných 40 miliónov eur v termíne do konca septembra.
K 30. septembru sa malo vyhodnotiť priebežné plnenie povinností z memoranda.
V auguste 2022 však štát opäť zasiahol. Narýchlo a v predstihu poslal štátnej poisťovni 40 miliónov eur. Tých 40 miliónov, ktoré mala poisťovňa dostať v septembri. Finančná pomoc pre stratovú VšZP prišla o mesiac skôr, a to aj bez hodnotenia opatrení.
Za rok 2022 si tak môže poisťovňa pripísať aj takúto bilanciu:
- dofinancovaním získala 160 miliónov eur.
- skončila v strate takmer 154 miliónov eur.
- prišla o takmer 20-tisíc poistencov.
Celkovo počas pôsobenia Richarda Strapka dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa finančnú injekciu vo výške 358 miliónov eur.
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu čaká opäť ďalšie dofinancovanie
Kvôli situácii VšZP šéf Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí zvolal mimoriadne zasadnutie výboru. Výbor síce nebol uznášaniaschopný, ale Krajčí ňom uviedol, že štát by mal dofinancovať sektor, pričom zatiaľ je známa suma, ktorú potrebuje VšZP.
„Situácia nie je vôbec jednoduchá, ale vôbec nie je zúfalá,“ zhodnotil situáciu VšZP Marek Krajčí.
Na výbore odznelo, že odhadovaná suma pre záchranu VšZP je vo výške 163 miliónov. Predpokladá sa však s dofinancovaním celého sektoru.
„Vzhľadom na to, že aj úhradová vyhláška sa pravdepodobne nebude dať úplne reálne plniť, štát bude musieť doplniť sektor nejakými zdrojmi. Zatiaľ je to na úrovni Všeobecnej zdravotnej poisťovni odhadované na 163 miliónov eur“.
Vyhláška určuje, koľko zdrojov majú poisťovne dať na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti (ambulancie, nemocnice, lieky,...).
