{{odporucane}}

„Tieto príspevky sú povinné, čiže poisťovne ich musia zaplatiť. Odčerpávajú však z disponibilných zdrojov v sektore a v takýchto čiastkach ani nie sú nutné. Samotné inštitúcie totiž nemajú kapacitu takéto nárasty a zdroje efektívne minúť,“ podotkol Smatana a dodal: „Hrozilo by teda, že by boli stimulované k neefektívnemu a neadresnému míňaniu. Navrhnutá úprava ministerstva by mala tieto výdavky znížiť oproti pôvodnému stavu o približne 15 miliónov eur, čiže stále platí, že budúci rok dostanú všetky inštitúcie viac ako dostali tento rok. So zreteľom potreby racionalizácie zdrojov, preto toto opatrenie vítam“.

Ministerstvo zdravotníctva pre ozdravme potvrdilo, že príspevky nastavili príspevky tak, že organizácie dostanú toľko, koľko si žiadali pred minuloročným dofinancovaním zdravotníctva.

„Príspevky pre organizácie sa menili tak, aby mali viac. Lenže potom došlo k dofinancovaniu, narástli požiadavky Lekárskeho odborového združenia, potom došlo dofinancovanie 316 miliónov a to všetko vstupuje do ich prepočtu,“ vysvetlil štátny tajomník Michal Štofko.

Ako sa na zmenu výšky príspevkov pozerajú dotknuté inštitúcie a poisťovne?

V súvislosti s touto zmenou sme o vyjadrenia žiadali Operačné stredisko ZSS, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Národné centrum zdravotníckych informácií. S tým, že nás zaujímalo i to, či bol tento návrh s nimi odkomunikovaný a či zmena v niečom ovplyvní danú inštitúciu.

Operačné stredisko nám odporučilo obrátiť sa na ministerstvo zdravotníctva.

Národné centrum zdravotníckych informácií uviedlo, že o tejto skutočnosti centrum informovalo ministerstvo zdravotníctva v rámci širšieho konsolidačného zámeru vlády, ktorý sa týkal aj iných rezortných organizácii.

Pričom Úrad pre dohľad uviedol, že s ním návrh odkomunikovaný nebol.

„Pri takom výrazne negatívnom zásahu do finančného krytia je viac ako pravdepodobné, že sa negatívne dotkne aj prevádzkových a rozvojové aktivít NCZI v rámci elektronizácie a digitalizácie zdravotníctva,“ hodnotí návrh Národné centrum zdravotníckych informácií.

V reakcii na ovplyvnenie organizácie Národné centrum pripomenulo, že „v zmysle záverov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá vytýkala bývalým vedeniam NCZI nekoncepčnosť, NCZI priebežne vypracováva plány činností a rozvojových aktivít organizácie, ktoré sú aj priebežne predkladané ministerstvu financií a zdravotníctva. Aj Stratégia rozvoja organizácie na najbližšie roky, ktorá bola schválená, vychádzala z pôvodných finančných limitov. Úpravy je dôležité veľmi dôsledne zanalyzovať a zvážiť“.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou reagoval, že „si uvedomuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií v celom okruhu verejnej správy, a to na výdavkovej i príjmovej strane verejného rozpočtu“.  

Vo svojej odpovedi pre ozdravme tiež uviedol, že „o zníženie príspevku na činnosť úradu sa zvýšia zdroje zdravotných poisťovní. Úrad chce veriť, že nepôjdu do ziskov súkromných zdravotných poisťovní, ale na úhradu zdravotnej starostlivosti“. 

„Úrad sa bude musieť tejto novej situácii prispôsobiť optimalizáciou na strane výdavkov,“ reagoval Úrad pre dohľad na otázku, v čom ovplyvní zníženie príspevku ÚDZS. A úrad tiež dodal, „chceme však verejnosť ubezpečiť, že úrad bude citlivo pristupovať k opatreniam tak, aby negatívne neovplyvnili plnenie úloh, ktoré úradu vyplývajú zo zákona. Týka sa to aj dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti občanom zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“.  

Čo sa týka zdravotných poisťovní, odpovede sme do dnešného dňa dostali od Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Union.

„Zdravotnú politiku určuje v krajine Ministerstvo zdravotníctva SR, Všeobecná zdravotná poisťovňa preto nemôže komentovať či hodnotiť kroky rezortu. VšZP sa vždy riadila a riadi aktuálne platnou legislatívou,“ reagovala Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Zníženie príspevkov vníma pozitívne i poisťovňa Union. Poisťovňa pripomenula, že pri ich zvyšovaní na konci minulého roka upozorňovali na to, že zvýšenie príspevkov je neadekvátne a to z dôvodu, že základ pre ich určenie (teda poistné) sa každoročne zvyšuje. V absolútnych číslach sú tak príspevky každým rokom vyššie.

Kam budú smerovať tieto "ušetrené" zdroje z príspevkov na činnosť organizácií, záleží aj od toho, kam nasmeruje ministerstvo zdravotníctva zdroje verejného zdravotného poistenia. Ako totiž pripomenula zdravotná poisťovňa Union, rezort má do 15. januára vydať vyhlášku, v ktorej určí pomer a výšku výdavkov zdravotných poisťovní na segmenty zdravotnej starostlivosti.

Návrh pozabudol na NIHO?

Zdravotné poisťovne prispievajú na činnosť ešte jednej organizácie. Tou organizáciou je Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). 

Zisťovali sme, prečo sa vládny návrh nedotkol zmeny príspevku NIHO.

Podľa ministerstva zdravotníctva v prípade znižovania príspevku pre NIHO by táto zmena mala takmer nulový dopad na výšku ich príspevku. Zároveň štátny tajomník Michal Štofko si myslí, že NIHO ako dvojročná, novo-etablovaná agentúra si zaslúži nechať zdroje a oveľa viac by sa chcel baviť o tom, ako plní NIHO svoje KPI (pozn. ukazovatele kvality a efektivity).

„Myslím si, že ich úloha v systéme je veľmi dôležitá a potrebujeme ich i na lepšie fungovanie v rámci liekovej politiky,“ dodal Štofko.

O stanovisko sme požiadali i zdravotné poisťovne, v tejto otázke sa nám vyjadrila zdravotná poisťovňa Union, ktorá predpokladá, že k úprave nedošlo z dôvodu, že percentuálna sadzba tohto príspevku sa minulý rok neupravovala, na rozdiel od vyššie uvedených troch príspevkov.

„Máme však za to, že aj tu je priestor na zníženie percentuálnej výšky príspevku, keďže sa každoročne zvyšuje základ pre ich určenie,“ uzavrela zdravotná poisťovňa Union.