Téma tvorby vysokého zisku je už bezpredmetná. Od začiatku roka platí predsa novela zákona, ktorá diktuje maximálnu výšku zisku
Úrad pre dohľad dnes (10.11.) zverejnil tlačovú správu, podľa ktorej všetky tri zdravotné poisťovne majú k 30. 9. 2023 dostatočnú likviditu. „Všetky tri zdravotné poisťovne boli ku koncu tretieho štvrťroka platobne schopné; svoje záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si plnili v zákonných lehotách,“ píše úrad.
Ku koncu septembra všetky tri poisťovne síce vykázali záporný hospodársky výsledok, no ministerstvo zdravotníctva na čele s vtedajším ministrom Michalom Palkovičom dofinancovalo sektor sumou vo výške 316 miliónov.
Na čo reflektuje aj úrad vo svojej správe: „Dofinancovanie sektora prostredníctvom navýšenia platby za poistencov štátu vo výške 25 % z celkovej sumy 316 miliónov eur výrazne zlepšilo likviditu štátnej VšZP, štátna poisťovňa má však naďalej záporné vlastné imanie“.
{{suvisiace}}
„Úrad v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu prijatia účinných opatrení zo strany vlády, aby tieto zdroje, ktorú sú určené výhradne na zdravotnú starostlivosť, neskončili budúci rok vyplatením ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. ZP Dôvera má naakumulované zdroje takmer 200 mil. eur, kým štátna poisťovňa ich má záporné vo výške – 67 mil. eur,“ uvádza ÚDZS.
Dofinancovanie sektora a hospodárenie zdravotných poisťovní
Keďže ide o postupné uvoľňovanie zdrojov zdravotným poisťovniam, oslovili sme analytika Martina Smatanu, aby popísal, aká je aktuálna situácia s hospodárením poisťovní a ako túto situáciu ovplyvnilo spomínané dofinancovanie. Zároveň, aké sú odhady s hospodárením poisťovní na konci roka, a teda, či sa môžu poisťovne ocitnúť v strate.
Podľa jeho slov „aj keď to tak zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemusí na prvý pohľad vyplývať, hospodársky výsledok všetkých zdravotných poisťovní sa ku koncu roka očakáva buď pozitívny alebo niekde na úrovni štatistickej odchýlky od vyrovnaného hospodárenia“.
Smatana podotkol, že prezentované čísla totiž hodnotia hospodárenie poisťovní ku koncu septembra roku 2023.
„Práve v tento mesiac sa na základe zlých výsledkov všetkých poisťovní rozhodlo, že je potrebné rezort dofinancovať. Dofinancovanie vo výške 316 miliónov aj bolo schválené v septembri, ale vyplatenie sa rozdelilo do mesačných platieb až do konca roka. Preto, v septembri, napriek schválenej sume 316 miliónov, „videli“ poisťovne len jednu časť tejto sumy. Je preto logické, že sa dofinancovanie nemohlo prejaviť na zlepšených výsledkoch poisťovní,“ vysvetlil Smatana.
Podľa neho ak sa vyplatí celá schválená suma a výdavky nebudú výrazne odlišné od predikovaných hodnôt, hospodárenie zdravotných poisťovní bude ku koncu roka vyrovnané až pozitívne. „Treba ale poznamenať, že je pravda, že štátna zdravotná poisťovňa zaznamenala posledné mesiace jemný výpadok na príjmoch od ekonomicky aktívnej časti populácie, čo spôsobuje, že ani po dofinancovaní nemusí mať vyrovnaný hospodársky výsledok. Aj v pesimistickom scenári sa však predpokladá kladné vlastné imanie ako aj viac ako 220 miliónový zostatok na účte štátnej poisťovne,“ komentoval Smatana.
Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a mediálna „panika“ bola zbytočná a pramení primárne z nepochopenia procesu dofinancovania a prezentovaných údajov v správe Úradu pre dohľad.
Zákon definuje maximálnu výšku zisku
V súvislosti s dofinancovaním úrad vo svojej správe tiež uvádza, že „počas rokovaní o tejto dodatočnej štátnej pomoci úrad vyjadril obavy, že najmä v prípade ZP Dôvera tieto zdroje môžu byť použité na výplatu zisku.“
V reakcii na obavy ÚDZS, že najmä v prípade ZP Dôvera môžu byť zdroje z dofinancovania v budúcom roku použité na výplatu zisku, zdravotná poisťovňa Dôvera pre TASR deklarovala, že všetky zdroje použije na úhradu zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
{{odporucane}}
Podľa Úradu pre dohľad je dobrou správou, že „bývalý minister zdravotníctva svojím podpisom Memoranda č. 1012/2023 z októbra 2023 zabezpečil, že z navýšenia platby za poistencov štátu, ktorá predstavuje už spomenutých 316 mil. eur, nebudú môcť byť aspoň tento rok vyplatené žiadne dividendy súkromným akcionárom“.
O tom, že úrad bol prítomný pri diskusiách o dofinancovaní, sme informovali tu. Podľa našich informácií sa v tom čase vedenie úradu angažovalo do rozhodovania o forme, resp. spôsobe dofinancovania, kedy úrad nesúhlasil s tým, aby celá suma išla cez platbu poistencov štátu. Dva zdroje redakcii ozdravme uviedli, že úrad chcel v rámci dofinancovania vyčleniť 200 miliónov cez navýšenie imania VšZP a 100 miliónov cez platbu poistencov štátu.
Keďže zákon jasne definuje možnosť tvorby zisku, opýtali sme sa Smatanu, či v tomto prípade by si mohli zdravotné poisťovne z uvedenej sumy vyplatiť miliónové zisky alebo dividendy.
„Ministerstvo financií malo podľa vlastných materiálov k dispozícií až 360 mil. eur na dofinancovanie poisťovní. Suma 316 mil. eur bola ministerstvami vybraná tak, aby bola garancia, že štátna VšZP bude v poriadku, čo sa týka potrebných finančných ukazovateľov, a zároveň súkromné zdravotné poisťovne skončia rok s čo najnižším pozitívnym hospodárskym výsledkom,“ uviedol Smatana.
Ako ďalej popísal, „aj keby nebolo podpísané spomínané memorandum, téma tvorby vysokého zisku je už bezpredmetná. Od začiatku roka platí novela zákona, ktorá diktuje maximálnu výšku zisku, ktorý si môžu zdravotné poisťovne ten daný rok vytvoriť. To činí podľa zákona maximálne 1% z predpisu poistného, čiže približne 27 mil. eur dokopy pre obe súkromné poisťovne“.
Smatana tiež vysvetlil, že „tento strop nie je "automatický", ale môže sa vytvoriť jedine ak ak si poisťovne splnia všetky náležitosti vyplývajúce napríklad z "programovej vyhlášky" a ostane im priestor na tvorbu pozitívneho hospodárskeho výsledku“.
„To, že toto percento je výrazne menej ako priemer väčšiny poskytovateľov v našom zdravotníctve určite nemusím spomínať. V našom zdravotníctve dokonca pôsobia mnohé iné subjekty, ktoré majú pomerovo k tržbám zisky vyššie ako spomínaný strop cca 27 miliónov eur, a to pri výrazne menej náročnej úlohe v sektore ako majú zdravotné poisťovne. Toto percento ani suma sa mi preto nezdá taká, žeby to vyžadovalo nejaké ďalšie legislatívne kroky a limitácie v budúcom roku,“ skonštatoval Smatana.
Pre ozdravme uviedol, že ale asi rozumie, kam tento odkaz ÚDZS smeruje. Vysvetlil to na zjednodušenom a hypotetickom príklade.
„Poisťovňa A má 1% strop na vytvorenie zisku vo výške 10 mil. eur ročne. Jej hospodárenie v danom roku však skončí v pluse s 50 mil. eurami, a to po zdanení a doplnení rezervného fondu. Čo teraz?
Celá ostávajúca čiastka do zákonného limitu (t.j. 50 - 10), čiže 40 miliónov eur sa presunie do tzv. fondu kvality zdravia. Tento „fond“ musí zdravotná poisťovňa v nasledujúce obdobie minúť napríklad na preventívne vyšetrenia a programy.
Ostávajúcich 10 mil. eur, ktoré ostanú ako legálne vytvorený zisk v danom roku, si môže poisťovňa buď vyplatiť, vykryť straty z predchádzajúceho obdobia, alebo „odložiť“ na horšie časy. Ak má poisťovňa takto „odložených“ po niekoľkých rokoch dajme tomu 50 miliónov eur, tak tie si môže kedykoľvek vyplatiť. Kľudne aj naraz v jeden rok. Novela nedefinuje, kedy a ako si zisk vyplatí, len aká je maximálna výška tvorby zisku v jeden daný rok,“ detailne vysvetlil Smatana.
Jeho predpoklad je, že ÚDZS by chcelo aj túto možnosť „presunu“ zrušiť. „Čo si však z účtovného ani funkčného hľadiska neviem plne predstaviť, a preto nepredpokladám, že to bude témou legislatívnych úprav počas budúceho roku,“ uzavrel.
