Kto je šedá eminencia, ktorá chce rozhodovať o dofinancovaní zdravotníctva?
O potrebe dofinancovať sektor zdravotníctva bolo počuť niekoľko mesiacov. To, že situácia nebola priaznivá, naznačil aj krok ministerstva zdravotníctva pred niekoľkými mesiacmi, kedy poslalo vopred platbu za poistencov štátu, a to za mesiac december. Zároveň je súčasné hospodárenie všetkých zdravotných poisťovní v záporných číslach.
Napriek tomu a aj napriek opakovanej výzve Asociácie nemocníc Slovenska o nevyhnutnosti dofinancovania vo výške 300 miliónov eur sa nezdalo, že by sa vláda Ľudovíta Ódora k takému kroku odhodlala. O to viac, keď na apel Asociácie nemocníc Slovenska rezort financií odkázal, že výzvu o dofinancovanie by mali adresovať jednotlivým politickým stranám.
Palkovič oznámil dofinancovanie minulý týždeň
Informáciu o dofinancovaní sektora verejne potvrdil minulý štvrtok (28.9.) minister zdravotníctva Michal Palkovič na konferencii Zdravotníckych novín Slovenské zdravotníctvo 2023.
Minister uviedol, že je problém so sektorovým deficitom, ktorý sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako aj dvoch ďalších poisťovní. Nakoľko sú všetky tri poisťovne v strate. „Ale to najkritickejšie čo je, je problém VšZP,“ povedal Palkovič.
{{suvisiace}}
„Vieme, že určite treba nájsť finančné prostriedky, ktorými treba ten deficit dofinancovať. Sektor si vyžaduje dofinancovanie, keďže niektoré veci neviete naplánovať, ako platbu za ekonomicky aktívnych obyvateľov, vývoj liekov a aj chyby sa udiali,“ pripustil minister.
Palkovič zároveň potvrdil i rokovania o dofinancovaní, „veľmi intenzívne sa bavíme všetci tí, čo k tomu majú čo povedať, aký je najvhodnejší spôsob, kedy to spraviť. Samozrejme, hlavný cieľ je zlepšiť kondíciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zabezpečiť likviditu“.
Najskôr záchrana VšZP, potom sektora
Na otázku, kedy by malo prebehnúť, odpovedal „veľmi rýchlo“.
Z vyjadrení ministra zdravotníctva sa javilo, že dofinancovanie sektora slúži predovšetkým na záchranu štátnej poisťovne. Neskôr sa ale zmienil aj o zdrojoch pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
Rozhodnutie dofinancovať sektor bolo na ekonomicko-manažérskej úrovni v zmysle, aby sa vyhlo nútenej správe akejkoľvek z poisťovní. V tomto smere sa to týkalo podľa jeho slov minimálne dvoch poisťovní. Zabezpečiť sa má aj to, že „budú platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a že pacient dostane to, čo si platí,“ dodal Palkovič.
A hoci sa v kuloároch o dofinancovaní diskutovalo dlhšie, ministerstvám sme poslali otázky minulý týždeň vo štvrtok. Podľa našich informácií malo dôjsť k schváleniu, resp. k podpísaniu dofinancovania sektora práve minulý štvrtok, a peniaze mali byť uvoľnené v nasledujúci deň.
{{odporucane}}
Kompetentné ministerstvá nám tieto informácie nepotvrdili. Ministerstvo financií nám odporučilo obrátiť sa na ministerstvo zdravotníctva. A ministerstvo zdravotníctva na naše otázky neodpovedalo. Médiám rozposlalo len stanovisko, v ktorom uvádzalo, že „aktuálne prebiehajú rokovania medzi rezortom zdravotníctva a Ministerstvom financií SR, ktorých cieľom je dofinancovanie sektora zdravotníctva.“
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Úrad nemá kompetencie, ale aj tak sa zapája
Novinkou pri tomto dofinancovaní bola prítomnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý pritom nemá kompetencie tému dofinancovanie riešiť. Aspoň tak sa na prvý pohľad môže zdať. Podľa našich informácií ale o až takú novinku nejde, pretože pri rokovaniach o dofinancovaní začal byť prítomný Úrad pre dohľad už skôr. A to od obdobia, kedy sa na jeho čelo postavila Renáta Bláhová. Dovtedy úrad neparticipoval na dofinancovaní.
Prečo bol však do rokovaní a rozhodovaní o dofinancovaní sektora zapojený aj Úrad pre dohľad a či je pravdou, že úrad určoval formu dofinancovania s tým, že nesúhlasil s dofinancovaním cez platbu poistencov štátu, sme sa opýtali ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva. Na naše otázky nereagovali.
Podľa našich informácií sa šéfka úradu angažovala do rozhodovania o forme, resp. spôsobe dofinancovania, kedy úrad nesúhlasil s tým, aby celá suma išla cez platbu poistencov štátu. Dva zdroje redakcii ozdravme uviedli, že úrad chcel v rámci dofinancovania vyčleniť 200 miliónov cez navýšenie imania VšZP a 100 miliónov cez platbu poistencov štátu.
Podobné otázky o zapojení úradu v téme dofinancovania, ako sme poslali ministerstvám, sme teda zaslali aj Úradu pre dohľad.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa pravidelne zúčastňuje na rokovaniach o stave sektora, ako jediná nezávislá inštitúcia v zdravotníctve zverejňuje aj Správu o hospodárení zdravotných poisťovní, a to napriek tomu, že má obmedzené kompetencie konať,“ reagoval úrad na otázku redakcie, prečo bol úrad zapojený do rokovaní, resp. rozhodovaní o dofinancovaní sektora.
K druhej otázke, či je pravdou, že úrad určoval formu dofinancovania, kedy nesúhlasil s platbou cez poistencov štátu, úrad odpovedal nasledovne:
„Právny názor úradu na postoj k dofinancovaniu VšZP cez zvýšenie základného imania je dlhodobo verejne známy: Akcionár zdravotnej poisťovne (bez ohľadu na to, či ide o štátnu alebo súkromnú poisťovňu) má právo rozhodnúť o zvýšení jej základného imania a o poskytnutí finančných prostriedkov zdravotnej poisťovni. Súčasná právna úprava umožňuje zdravotnej poisťovni, po splnení zákonom zadefinovaných povinností, z vybraného poistného vytvoriť zisk a vyplatiť svojím akcionárom podiel na tomto zisku. Rovnako právna úprava vytvára priestor na to, aby v prípade straty mohol akcionár finančne pokryť činnosť zdravotnej poisťovne z vlastných zdrojov, a tak v nevyhnutnom prípade zabezpečiť jej ďalšie fungovanie.
Zdôrazňujeme, že uvedený právny názor úrad zastáva aj v žalobách, ktorými ZP Dôvera a ZP Union napádajú mesačné rozhodnutia o prerozdeľovaní. To, pravdaže, neznamená, že túto formu dofinancovania preferuje. Práve naopak, úrad rešpektuje, že rozhodnutie o forme dofinancovania je v rukách vlády.“
Nezávislá inštitúcia, ako sa označil samotný úrad, tak zjavne nevidí problém v diskriminácii poistencov súkromných poisťovní, ktorá vychádza z toho, že Všeobecná zdravotná poisťovňa disponovala väčším objemom zdrojov na zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov.
Dofinancovanie prebehlo, poisťovne na svojich účtoch už peniaze majú
V utorok (3.10.) redakcia ozdravme poslala opätovne otázky ministerstvu zdravotníctva k téme dofinancovania, či sa uvoľnili zdroje, aká suma, akou formu a opäť sme sa pýtali, prečo bol do rokovaní k dofinancovaniu sektora zapojený aj úrad. Vrátane otázky, či je pravdou, že úrad určoval formu dofinancovania a nesúhlasil s dofinancovaním cez platbu poistencov štátu.
Ministerstvo zdravotníctva na naše otázky nereagovalo.
Podľa našich informácií poisťovne na svojich účtoch už peniaze majú. Dohromady za všetky poisťovne ide o sumu 316 miliónov eur.
