Zaočkovanosť proti chrípke nemáme ani päť percent. Na Slovensku podceňujeme riziká chrípky
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie s chrípkou na celom svete súvisí 3–5 miliónov prípadov závažných ochorení a až 650-tisíc úmrtí ročne.
Chrípka môže mať veľmi ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Môže viesť k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania či zápalovým ochoreniam srdca. Pacientom sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne.
Významnú úlohu preto zohráva prevencia. V prevencii chrípky platí dodržiavanie všeobecných zásad zdravého životného štýlu. Najúčinnejšiu ochranu proti chrípke však predstavuje očkovanie. Bráni jej ťažkému priebehu a chráni organizmus pred jej možnými negatívnymi dopadmi, ako aj smrťou spôsobenou závažnými komplikáciami.
{{suvisiace}}
„Účinná prevencia je očkovanie. Len u nás ho využívame veľmi málo,“ podotkla prof. Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. A dodala: „Zdravotné poisťovne si uvedomujú dopady chrípky, preto hradia nad rámec legislatívy vakcínu proti chrípke každému, kto sa rozhodne chrániť svoje zdravie. Poisťovne si uvedomujú, že prevencia je lacnejšia ako liečba“.
Vakcína proti chrípke pre rok 2023 znížila riziko hospitalizácií súvisiacich s chrípkou o približne 52 % na južnej pologuli, kde obvyklá chrípková sezóna trvá od marca do septembra. Tieto údaje pochádzajú z analýzy údajov pacientov hospitalizovaných s vážnymi akútnymi respiračnými infekciami v piatich krajinách. Cirkulujúce vírusy chrípky boli geneticky podobné tým, ktoré sú zahrnuté vo vakcínach proti chrípke pre obdobie 2023–24 na severnej pologuli.
Na Slovensku zanedbávame prevenciu
U nás však evidujeme alarmujúci počet osôb, ktoré boli v roku 2022 chránené pred chrípkou očkovaním. Bolo to len 4,8 % populácie.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR
„Znepokojuje nás hlboký prepad v zaočkovanosti osôb nad 59 rokov. Vlani sa proti chrípke zaočkovalo len 5,6 % seniorov. V porovnaní s prechádzajúcou sezónou klesla zaočkovanosť v tejto vekovej skupine o 7,3 %, čo je o 98 015 zaočkovaných osôb menej. Pritom ide o najrizikovejšiu a najzraniteľnejšiu skupinu, ktorá je náchylná na závažné komplikácie spojené s chrípkou a zhoršenie základného ochorenia následkom chrípky,“ zhodnotila prof. Krištúfková.
„Len pre porovnanie, v poslednej chrípkovej sezóne (2022/23) sa v Austrálii zaočkovalo 66 % osôb v seniorskom veku, vo Švédsku 70 % a v Spojenom Kráľovstve 80,9 % populácie,“ dodala profesorka.
Napriek tomu, že je chrípka často zamieňaná s bežným prechladnutím, ide o nebezpečné a potenciálne smrteľné ochorenie. Pre skupinu seniorov ako aj pre chronicky chorých pacientov s oslabenou imunitou, ktorí sú navyše vystavení vyššiemu riziku nákazy v dôsledku častých hospitalizácií a návštev lekára, môže mať chrípka fatálne dôsledky.
Rizikové skupiny, pri ktorých odporúča Svetová zdravotnícka organizácia očkovanie, sú staršie osoby (u nás je hranica 59 a viac rokov), deti od 6 mesiacov do 12 rokov, tehotné ženy, osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach a osoby liečené na chronické ochorenie.
{{odporucane}}
Krištúfková pripomenula, že rizikovou skupinou sú aj zdravotnícki pracovníci. „Snažíme sa ich podnecovať k očkovaniu, aby si uvedomili, že očkovaním jednak chránia seba, že sa nenakazia od pacienta, chránia svoju rodinu, lebo nedonesú chrípku domov, ale chránia i pacientov, s ktorými sú v kontakte,“ zhrnula.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Analýza slovenských dát - diabetici v očkovaní zaostávajú
Najnovšie analýzy dát na Slovensku odhaľujú, že ani diabetici, ani chronicky chorí pacienti sa u nás dostatočne nechránia očkovaním pred chrípkou a riskujú závažné komplikácie svojho ochorenia.
„Najväčšiu skupinu chronicky chorých v našej analýze(1) tvorili diabetici s počtom 245 000, u ktorých sme zistili zaočkovanosť 14 %. Pacienti s onkologickým ochorením tvorili skupinu 87 000 osôb so zaočkovanosťou 11,6 %,“ uviedla Petra Ištokovičová, analytička Inštitútu zdravotníckych analýz (IZA) MZ SR.
Najlepšie boli zaočkovaní boli pacienti s demenciou, kde bola preočkovanosť 30 % a pacienti s ochorením obličiek, kde to bolo 24 %. A najmenej zaočkovaní boli pacienti s ochorením pečene, s reumatoidným ochorením a s hemi alebo paraplégiou.
„Naša analýza poskytuje prvé údaje o zaočkovanosti chronicky chorých pacientov na Slovensku. Napriek tomu, že chrípka môže vážne ohroziť priebeh základného chronického ochorenia, počet osôb chránených očkovaním je na Slovensku veľmi nízky a hlboko pod úrovňou, ktorú si u chronických pacientov vytýčila EÚ, a to 75%,“ dodala Ištokovičová.
Pre porovnanie, zaočkovanosť pacientov s cukrovkou napríklad v Spojených štátoch a UK sa pohybuje v priemere okolo 65 %.
Čo sa týka zaočkovanosti proti chrípke na Slovensku, tak najlepšiu mal okres Medzilaborce, kde zaočkovanosť bola viac ako 7,3 %. Do TOP 5 najlepších okresov sa ešte zaradila Banská Štiavnica, Žarnovica, Banská Bystrica a Levice. Na druhej strane medzi najmenej zaočkované okresy na Slovensku sú Tvrdošín, Stará Ľubovňa a Námestovo.
Podľa Ištokovičovej v prípade zaočkovania pacientov starších ako 60 rokov bol opäť najlepší okres Medzilaborce. „Je to okres, ktorý je najlepšie zaočkovaný proti chrípke,“ doplnila Ištokovičová. Do TOP 5 patrí ešte Banská Štiavnica, Levice, Pezinok a Kežmarok. Na opačnom konci sú okresy Považská Bystrica, Myjava, Gelnica.
Z dát OECD vyplýva, že Slováci sú na chvoste v očkovaní. „Veľmi radi sa porovnávame. Môžeme sa porovnať s Dánskom, ktoré má takmer 80 percentnú zaočkovanosť. Môžeme sa porovnať s Českou republikou, ktorá má približne 24 % seniorov nad 65 rokov zaočkovaných. U nás je to polovica. Ak sa porovnáme s Maďarskom, tí majú vyše 20 percentnú zaočkovanosť u ľudí nad 65 rokov. U nás je to 11,5 percent. Jediná naša susedná krajina, od ktorej sme lepší, je Poľsko, aj to iba o jeden percentuálny bod,“ vymenovala Ištokovičová.
Zhodnotila, že máme nízku zaočkovanosť, pričom WHO odporúča, aby ľudia nad 65 rokov boli zaočkovaní na 75 percent.
Zaočkovanosť 65+ (rok 2022 alebo najnovšie dostupné dáta)
Zdroj: OECD
Očkovanie chráni diabetikov pred infarktom
Početnou skupinou chronicky chorých pacientov, pre ktorých chrípka predstavuje zvýšenú hrozbu, sú teda diabetici. Diabetes zvyšuje hladinu cukru v krvi, čím ovplyvňuje imunitný systém a väčšiu náchylnosť k infekciám, vrátane chrípky.
„Prítomnosť diabetu mellitu zvyšuje riziko ochorenia na chrípku a zhoršuje jeho priebeh, zvyšuje riziko komplikácií chrípky aj úmrtnosť. Podobne, chrípka zhoršuje glykemickú kontrolu diabetu, zvyšuje riziko akútnych život ohrozujúcich komplikácií diabetu, zhoršuje prejavy chronických komplikácií aj riziko srdcovocievnych príhod ako sú infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda. Pacienti s diabetom mellitom sú počas chrípkových epidémií častejšie hospitalizovaní a vyššia je aj ich úmrtnosť. Je dostatok vedeckých dôkazov a pribúdajú ďalšie, že u pacientov s cukrovkou očkovanie proti chrípke znižuje nielen počet hospitalizácií, ale aj život ohrozujúcich komplikácií a úmrtí z kardiovaskulárnych či iných príčin,“ povedal doc. Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu.
Ako ďalej dodal: „Očkovanie proti chrípke by preto malo byť neoddeliteľnou súčasťou liečebných stratégií u pacientov s diabetom“.
Vakcínu proti chrípke môže u nás predpísať aj aplikovať okrem všeobecného lekára aj lekári - špecialisti, ako napríklad diabetológ, pľúcny lekár, alergológ/imunológ, gynekológ alebo kardiológ a ďalší. Vakcíny sú všetkým pacientom a záujemcom o očkovanie plne hradené.
Očkovanie chráni
Ištokovičová sa tiež zmienila o štúdii, v ktorej vyhodnocovali dáta jednej zdravotnej poisťovne a porovnávali úmrtnosť zo všetkých príčin u očkovaných pacientov a u neočkovaných pacientov.
„Na základe dát sme analyzovali úmrtnosť bez ohľadu na príčinu medzi očkovanými proti chrípke a neočkovanými vo veku 60 a viac rokov. Aby boli pacienti v oboch skupinách porovnateľní, zo všetkých neočkovaných pacientov sme vybrali vzorku 1:1 k očkovaným na základe veku, pohlavia a najnákladnejšej diagnózy. V skupine neočkovaných zomrelo 1 385 ľudí z 37 183, v očkovanej skupine 808 z 37 183, čo bolo 1,7krát viac v neočkovanej skupine(2),“ uviedla Petra Ištokovičová.
„Ak na 10 očkovaných pacientov zomrie 17 neočkovaných, tak naozaj hovoríme o veľkom rozdiele,“ podotkla Ištokovičová.
Prof. Krištúfková na záver dodala, že „že očkovaním proti chrípke dokážeme zabrániť ochoreniu, jeho komplikáciám a vyhnúť sa návšteve lekára. Prevencia dokáže zachrániť oveľa viac životov, ako liečba“.
(1) Kotlebová N., Ištokovičová P., Mišík M., Szalay T., Krištúfková Z.; Zaočkovanosť vybraných chronicky chorých pacientov proti chrípke v Slovenskej republike v sezóne 2021/2022
(2) IŠTOKOVIČOVÁ P., SZALAY T., KRIŠTÚFKOVÁ Z., RYBANSKÁ V.,KOLOŠOVÁ A., LITVOVÁ S., KOTLEBOVÁ N.; Effect of influenza vaccination on seasonal mortality
