Mohol vyššiu zaočkovanosť v Bratislave spôsobiť manažment očkovania proti covidu pod taktovkou Tomáša Szalaya, hlavného lekára Bratislavského samosprávneho kraja?

Tých faktorov môže byť viacero. Buď to spôsobili všetky aktivity, ktoré na Slovensku prebiehali na podporu očkovania, ktoré realizoval štát, samosprávy, mimovládny sektor, odborné autority a podobne, alebo si ľudia viac uvedomovali užitočnosť vakcín.

Zaočkovanosť proti chrípke mohla vzrásť preto, že ľudia sa báli covidu a autority odporúčali sa zaočkovať v tom čase vakcínou proti chrípke. Spomeňme si aj na očkovaciu turistiku, kedy mnohí ľudia z Bratislavy cestovali do rôznych okresov Slovenska, aby sa čím skôr zaočkovali proticovidovou vakcínou.

Analyzovali ste zaočkovanosť aj podľa pohlavia?

Áno, sledovali sme a medzi pohlaviami to bolo v podstate identické. Jedine v covidovej očkovacej sezóne boli o 0,3 percentuálneho bodu viac zaočkované ženy.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zaočkovanosť proti chrípke u ľudí nad 65 rokov na 75%. Ako to vyzerá u nás?

Približne 15 % ľudí nad 65 rokov bolo zaočkovaných. Počas covidovej sezóny to bolo 15,3 %, v poslednej očkovacej sezóne, ktorú sme analyzovali to bolo 14,9 %. Naozaj máme čo doháňať. Ako pozitívne konštatujeme, že zaočkovanosť stúpala s vekom. Až 21% ľudí nad 85 rokov bolo zaočkovaných. Stále je to však málo.

Máme čo robiť...

Máme čo robiť, je to naozaj nízka zaočkovanosť. Naše snaženie o dosiahnutie odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti očkovania proti chrípke je výrazne vzdialené od požadovaného cieľa.

Analýza je na dátach poistencoch Dôvery. Je možné extrapolovať výsledky na celé Slovensko?

Vzhľadom na veľkosť vzorky, áno. Dôvera má približne tretinu poistencov, nepredpokladám štatisticky výrazné rozdiely v zaočkovanosti.

Vaším cieľom bolo zistiť zaočkovanosť proti chrípke, ale okrem toho ste sledovali aj úmrtnosť. V akom význame?

Analyzovali sme úmrtnosť ľudí bez ohľadu na príčinu. Porovnávali sme skupinu očkovaných proti chrípke verzus neočkovaných. Neočkovaných sme párovali k očkovaným na základe veku, pohlavia a najnákladnejšej diagnózy. Ak sme zobrali zaočkovaného 67 ročného muža s rakovinou, porovnávali sme ho s nezaočkovaným 66-70 ročným mužom tiež s rakovinou.

{{odporucane}}

Úmrtie bez ohľadu na diagnózu bolo stanovené kvôli tomu, že chrípka nemusí bezprostredne spôsobiť úmrtie, ale môže zhoršiť základné ochorenie pacienta a úmrtie sa pripíše jeho základnej diagnóze. Nevykazuje sa ani správne, že človek zomrel na chrípku.

Ak by sme chceli porovnávať iba výskyt diagnózy chrípky, tiež narazíme na problém. Ľudia s chrípkou často nechodia k lekárom, vyriešia to voľnopredajnými liekmi a nevidíme žiaden záznam v dátach. Z tohto dôvodu sme zobrali úmrtia. Ako som spomínala, chrípka môže spôsobiť fatálne dôsledky chronického ochorenia, ktoré ten človek má. A starší ľudia väčšinou majú nejaké takéto ochorenie.

Vylúčili ste niektoré úmrtia? Napríklad úrazy, nehody...

Nie, nič sme nevylučovali. Pozerali sme aj štúdie zo zahraničia a oni sa k tomu tiež postavili takto, úmrtia bez ohľadu na príčinu.

A vieme si povedať, aký je rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými?

Pozerali sme sa, koľko ľudí zomrelo v jednotlivých vekových kategóriách očkovaných a neočkovaných. Zamerali sme sa na osoby staršie ako 60 rokov, pretože WHO kladie dôraz na zaočkovanosť staršej populácie.

Miera úmrtnosti u očkovaných bola 2,17 na 100 poistencov a u neočkovaných to bolo 3,72 na 100 poistencov. Odds ratio ((pozn. odds ratio (OR) je pomer šancí výskytu určitej udalosti v závislosti od udalosti druhej. Kvantifikuje silu vzťahu medzi týmito dvoma veličinami.)) nám vyšlo 1,74. OR = 1,74 indikuje, že v skupine nezaočkovaných ľudí bola šanca úmrtia 1,74-krát vyššia v porovnaní so zaočkovanou skupinou.

A tieto výsledky vám vyšli u osôb nad 60 rokov?

Áno, nad 60 rokov. Zopakujem, o jeden aj pol človeka zo 100 zomrelo viac v neočkovanej skupine.

Peter Pažitný s kolektívom pri svojej analýze vypočítali, koľko ľudských životov by sa dalo zachrániť, keby sme robili opatrenia ako niektoré krajiny. Viete povedať aj, koľko ľudí by teoreticky mohlo žiť, keby boli zaočkovaní proti chrípke?

Vzhľadom na to, ako sme si postavili výskumnú otázku my, nemám k dispozícií dáta na takúto extrapoláciu. My sme si párovali ľudí 1:1 s podobnými charakteristikami. Neviem však teraz odhadnúť, koľko takých ľudí s danými charakteristikami existuje a tak by mohol byť každý takýto odhad pomerne nepresný.

Dospeli ste k nejakým záverom. Čo s tým ďalej? Budete v téme pokračovať alebo to skončí niekde v šuplíku?

Dúfam, že to neskončí založené v zásuvke. Chceme publikovať naše závery. Aj v literatúre existuje viacero článkov, ktoré podporujú očkovanie proti chrípke, ale, samozrejme, vyskytujú sa aj štúdie, ktoré sú proti očkovaniu. Určite chceme podporovať tému očkovania, napríklad očkovanie v lekárňach, rôzne aktivity, kampane, ktorými pomôžeme ľuďom.

Ak sa dnes chce človek zaočkovať, musí si zavolať alebo ísť k svojmu všeobecnému lekárovi. Ten mu vystaví erecept. Človek musí ísť do lekárne, z lekárne si vyzdvihne vakcínu a znovu sa musí vrátiť k svojmu všeobecnému lekárovi. Poďme pomôcť ľuďom, aby cesta k vakcíne bola oveľa jednoduchšia. Sú lekári, ktorí si vakcíny nahromadia u seba v ambulancii a potom vypisujú erecepty na základe toho, koľko vakcín minuli. To taktiež pomáha pri očkovaní. Lekári už poznajú svojich pacientov a vedia odhadnúť, koľko z nich sa zaočkuje. Ale celkovo celý proces ako beží, je veľmi komplikovaný.

Hovorme o tom, aby sme zjednodušili cestu pacientom. Naozaj aj naše výsledky ukazujú, že vakcína pomáha. Chceli by sme túto štúdiu zopakovať na dátach za všetky zdravotné poisťovne. V tejto štúdií sme ľudí párovali na základe veku, pohlavia a jednej najnákladnejšej diagnózy, teraz by sme to chceli spraviť ešte s prísnejším párovaním. Párovali by sme na základe veku, pohlavia a všetkých komorbidít daného človeka, pretože ich môže mať viac.(pozn. komorbidita je súčasný výskyt dvoch alebo viacerých ochorení). Sprísnili by sme párovanie očkovaných a neočkovaných ľudí a tým by sme mali nepriestrelnejšiu metodiku o dôkaze účinnosti vakcín.

Porovnávali ste, ako sme na tom v rámci EÚ?

Veľmi zle. Sme zase raz na chvoste. Podľa OECD bola zaočkovanosť 11,5% nad 65 rokov. Mne na dátach poistencoch Dôvery vyšlo viac, a to 14,9% osôb nad 65 rokov. Ale stále je to nízka zaočkovanosť. Lepšie sú na tom aj susedné krajiny, napr. Maďarsko aj Česká republika mali zaočkovanosť v tejto vekovej kategórii podľa OECD viac ako 20%, čiže boli dvojnásobne viac preočkovaní ako my.

O tom, že by bolo potrebné zjednodušiť cestu k vakcíne, ste hovorili. Čo ale také systémové zmeny, ktoré sa týkajú úhrady výkonu – očkovania? Napríklad v prípade DSS, ak osoby v DSS majú viacero lekárov, asi nie je celkom jednoduché sprocesovať hromadné očkovanie jedným lekárom. Asi to nebolo úplne zámerom tejto práce, ale aké by boli potrebné systémové zmeny, aby sme zvýšili zaočkovanosť vekovej kategórie, ktorú odporúča WHO? Bolo by jedným z možných riešení aj zrušenie viazanosti na kapitáciu, a teda, že za zaočkovanie dostane zaplatené lekár, ktorý očkuje a nielen ten, u ktorého je kapitovaná daná osoba?

Zámerom tejto práce to nebolo, ale verím, že pomôžeme k zmenám aj na základe týchto dát. Vo všeobecnosti všetci vieme, že očkovanie pomáha. Je tu s nami roky. Vieme, že zaočkovanosť je nízka. Prešli sme si aj covidom, kedy sa ľudia chceli dať zaočkovať. Videli sme to na dátach, keď tu bola reálna hrozba, očkovalo sa.

Napríklad, aj tu máme rozdiel medzi poisťovňami. Inak sa k tomu stavajú súkromné poisťovne a inak štátna. Súkromné poisťovne preplácajú výkon očkovania proti chrípke aj špecialistom, najväčšia poisťovňa iba kapitujúcemu lekárovi. Ak sa vrátim k jednej vašej podotázke, odpoveď je áno, očkovanie v DSS je aj kvôli tomuto logisticky náročné.

Počas covidu sa vytvorili vakcinačné centrá. Bolo to veľmi rýchle a pohodlné pre pacienta. Stačilo prísť na jedno miesto, často s presným termínom a bez čakania, a zaočkovali vás. Takto by to mohlo vyzerať aj v prípade očkovania proti chrípke, prípadne kvôli iným očkovaniam. Sú však lekári /zriaďovatelia finančne motivovaní vytvoriť takéto vakcinačné centrum, keď nebudú mať zaplatený výkon očkovania za všetkých zaočkovaných poistencov od všetkých poisťovní?

Zistili ste v práci nejakú zaujímavosť, ktorá vás prekvapilo?

Dve veci. Prvé zaujímavé zistenie bolo, ako sa ľudia v Bratislavskom kraji začali správať, keď prišiel covid a ako sa z jedného z najhoršie zaočkovaných krajov stal najlepšie zaočkovaný kraj. Veľkým pozitívom je, že tento trend vydržal aj po silnej vlne covidu. Bratislavský kraj je stále lídrom v zaočkovanosti proti chrípke.

Druhé zistenie nevyplýva priamo z dát, ale ponorením sa hlbšie do tejto problematiky. Existuje veľa relevantných zahraničných štúdií, ktoré poukazujú na efekt vakcín proti chrípke. Aj naše dáta to potvrdzujú. Všetci epidemiológovia o tom vedia, jednotne o tom hovoria, ale napriek tomu je veľa starších ľudí voči tomu laxných, neriešia to, či dokonca nevedia, že to majú riešiť. Neviem, či je chyba v informovanosti alebo v prístupe pacientov.

Máme dáta, na základe ktorých by sa dalo zistiť, aká je zaočkovanosť u zdravotníkov?

Veľmi by nás zaujímala zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov. V minulosti sme sa snažili urobiť analýzu, na úrovni lekárov a sestier, ale, žiaľ nemáme k dispozícii také dáta.

V čase, keď sme robili tento rozhovor, bolo tesne pred tým, ako vláda mala rozhodnúť o očkovaní v lekárňach. Povedali ste – „očkovanie v lekárňach je téma, ktorá je na stole, dúfam, že to už bude hotové na túto očkovaciu sezónu“. Očkovanie v lekárňach napokon nečakane a prekvapivo vypadlo z návrhu novely zákona o lieku. Ako to hodnotíte?

Áno, nečakane a prekvapivo... Ak sa Slovenská lekárnická komora k tomu stavia pozitívne, že očkovať v lekárňach chcú a podporujú, mali by sme im to umožniť. Som naozaj fanúšikom tejto zmeny. Vidím v tom väčšie pozitíva ako riziká.

Kto je Petra Ištokovičová

Vyštudovala Biomedicínsku fyziku, medziodborové štúdium na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky a Lekárskej fakulty na Univerzite Komenského.

Pracovala ako analytik v zdravotnej poisťovni Dôvera, kde sa venovala predovšetkým disease management programom, kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a s kolegami vybudovali jeden z najväčších Objednávkových systémov na Slovensku.

Pracovala ako administratívna posila aj na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave, kde očkovali proti covidu.

Vzdelanie si doplnila o Master of Public Health na SZU, kde si ako tému vybrala práve „Očkovanie ako prevencia proti komplikáciám chrípky“.

Momentálne pracuje ako analytik na Inštitúte zdravotných analýz na MZ.