Nová štúdia psychológov SAV skúmala, či a ako viera v konšpiračné teórie môže zvyšovať pocity ekonomickej neistoty a strachu z ekonomickej budúcnosti. Slovenská akadémia vied (SAV) informuje o tom na svojom webe.

„Aj ľudia, ktorí zdanlivo nie sú v zlej finančnej situácii, ale subjektívne majú pocit finančnej nepohody alebo neistoty, môžu byť náchylnejší veriť konšpiračným teóriám,“ povedala psychologička Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie, Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Ako podotkla, viaceré výskumy prinášajú čoraz viac dôkazov o tomto vzťahu. „Subjektívny pocit ekonomickej neistoty je silnejším faktorom v akceptácii konšpiračných teórií než objektívne ukazovatele finančnej situácie, napríklad osobný príjem,“ dodala.

{{suvisiace}}

Akadémia vied na stránke skonštatovala, že z výskumov je možné interpretovať iba to, že subjektívne hodnotená ekonomická situácia, resp. ekonomická úzkosť môže byť chápaná ako príčina akceptácie konšpiračných teórií. Doteraz sa však podľa SAV nerealizoval výskum, ktorý by skúmal možnosť, že ekonomická neistota môže byť aj dôsledkom podpory konšpiračných presvedčení a nielen jej príčinou.

„Preto sme sa v našom najnovšom výskume rozhodli preskúmať časové súvislosti medzi podporou konšpiračných presvedčení a ekonomickou úzkosťou, a to na úrovni vnímanej ekonomickej situácie jednotlivcov, ako aj na úrovni celých krajín,“ reagovala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie, Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Podľa jej slov analyzovali dáta, ktoré boli získané v rámci Európskej sociálnej sondy. Išlo teda o dáta z viacerých krajín (17 krajín, vrátane Slovenska).

„Zistili sme, že viera v konšpiračné teórie bola významne spojená s vyššou mierou ekonomickej úzkosti naprieč rôznymi kultúrnymi kontextami,“ podotkla Ballová Mikušková.

{{odporucane}}

Pri analýze dát slovenskej vzorky zistili, že akceptácia konšpiračných presvedčení pocity ekonomickej neistoty v čase umocňuje, a teda čím viac konšpiračných vysvetlení prijmeme, tým viac sa naša vnímaná ekonomická úzkosť prehlbuje. Podpora konšpiračných presvedčení môže mať nepriaznivé dôsledky na subjektívne hodnotenie vlastnej ekonomickej situácie na individuálnej aj na úrovni krajín.

„Aj keď sa teda na prvý pohľad môže zdať, že konšpiračné teórie pomáhajú ľuďom pochopiť a nájsť zmysel v náročných situáciách, náš výskum ukazuje presný opak – viera v konšpiračné teórie zvyšuje pocit ekonomickej úzkosti a pesimizmu ohľadom ekonomickej budúcnosti,“ zhrnula Magdalena Adamus.

A upozornila, že „konšpiračné presvedčenia by sa preto nemali chápať len ako vedľajší produkt ľudských kognitívnych zlyhaní, ale aj ako možný zdroj pesimizmu, protisystémového sentimentu, skupinového antagonizmu, úzkosti a strachu z ekonomických strát“.

Štúdia bola publikovaná v prestížnom časopise Political Psychology.