Poplatky

„Minulý rok pretieklo zdravotným systémom verejného zdravotného poistenia 6 miliárd eur, tento rok to bude o jednu miliardu viac a budúci rok zrejme o ďalšiu. Odhadujeme, ak k tomu pripočítame ďalšie takmer odhadom dve miliardy eur na rôznych poplatkoch, tak je to spolu budúci rok zhruba 10 miliárd eur. Sú to veľké peniaze, pričom čo počuť a počuť to veľa aj zo strany stakeholderov, aj zo strany zdravotných poisťovní: „Nalejte viac peňazí, je tam málo peňazí.“ Toto počuť veľmi silno. My si nemyslíme, že je rozumné naliať do tohto deravého systému viacej peňazí,“ povedala Renáta Bláhová na podujatí.

Otázka 3.: p. predsedníčka tiež naznačovala, že do zdravotníctva netreba viac zdrojov, na budúci rok podľa jej tvrdení by odhadom malo asi 10 miliárd eur, v čom počítala aj poplatky pacientov. Prečo úrad legitimizuje nelegálne poplatky?

Odpoveď úradu: „Odpoveď na Vašu otázku nájdete v tejto tlačovej správe.“

 Odpoveď na našu otázku sme sa v priloženej tlačovej správe nenašli.

Konflikt záujmov 

Na spomínanej diskusii úradu predsedníčka spomenula i novú Nemocnicu Bory, kedy uviedla: „Analytické útvary na úrade sa obávajú, že akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá má plniť dôležitú kontrolnú úlohu pri kontrole všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nakoľko spravuje významný objem peňazí až 30 percent približne toho celkového balíka, má konflikt záujmov, lebo kontroluje sám seba.“ 

Otázka 4.: V čom konkrétne sa analytické útvary obávajú? Ide o pocit, alebo majú konkrétne dôkazy tohto tvrdenia?

Odpoveď úradu: „Odpoveď na Vašu otázku nájdete v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022.“

Otázka 5.: Analytické útvary sa tiež obávajú, že akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne má konflikt záujmov napríklad pri Univerzitnej nemocnici Bratislava, či inej nemocnici, ktorú vlastní akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

Odpoveď úradu: „Odpoveď na Vašu otázku nájdete v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022.“

V priloženej Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022 sme konkrétne dôkazy, príklady nenašli.

Úrad túto skutočnosť môže preveriť, avšak v správe sme žiadne problémy pri revízii, teda o nejakých negatívnych príkladoch revíznej činnosti, či v prípade zdravotnej poisťovne Dôvera alebo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sme sa nedočítali.

V správe sa okrem iného uvádza: „Odbor dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti preveroval v rámci výkonu dohľadu činnosť zdravotnej poisťovne súvisiacu primárne so vzťahmi s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, napr. preveroval podozrenie z nezabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti poistencom, skúmal prerozdeľovanie verejných zdrojov zo strany zdravotnej poisťovne pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti atď. V prípade zistenia nedostatkov na strane zdravotnej poisťovne, boli uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Ak prijaté opatrenia zdravotnej poisťovne sa javili ako nedostatočné, bola zdravotná poisťovňa opakovane vyzvaná na prijatie efektívnych opatrení. V jednom prípade Odbor dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti pristúpil k uloženiu sankcie v správnom konaní zdravotnej poisťovni, avšak ku dňu spracovania tejto správy rozhodnutie v predmetnej veci nie je právoplatné“.

Problém so získaním dát. Naozaj?

Na diskusii predsedníčka prehlásila i nasledovné: „Je problém aj s kontrolou. Riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu vám vysvetlí, aké je ťažké z pozície kontrolných orgánov vôbec akékoľvek dáta dostať od poisťovní, keďže považujú tie zdroje, ktoré sú zdravotné odvody občanov za svoje súkromné.“

Obrátili sme sa preto na Najvyšší kontrolný úrad s otázkami, či potvrdzuje daný výrok. Či je pravdou, že NKÚ má problém pri svojich aktivitách získať nejaké dáta od zdravotných poisťovní, ak ich požaduje. A či sa to týka všetkých troch poisťovní alebo len niektorých.

Najvyšší kontrolný úrad nepotvrdil problém so získaním dát. „NKÚ má korektný profesionálny vzťah so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami, rovnako, ako s ostatnými kontrolovanými subjektmi. Zatiaľ sa nestalo, aby poisťovne odmietli kontrolórom poskytnúť dáta. V niektorých prípadoch však NKÚ dostáva len anonymizované informácie, pretože zákon o kontrole často naráža na zákon o ochrane osobných údajov,“ uviedol Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku.

Vo svojom stanovisku tiež uvádza: „Z pohľadu dlhodobého rizika pri kontrole používania verejných financií, medzi ktoré patria aj odvody, sa národní kontrolóri stretávajú s problémom, že súkromné poisťovne považujú príjmy z odvodov za ich príjem a nie za verejný zdroj. NKÚ zastáva názor, že je v tejto oblasti potrebné upraviť legislatívu, aby všetky zdroje, ktoré tečú do zdravotných poisťovní, boli jednoznačne považované za verejné zdroje. Od svojej podstaty, ako aj od účelu získania týchto peňazí, je zrejmé, že ide o verejné financie a nie súkromné. Z tohto dôvodu musia verejné aj súkromné poisťovne strpieť kontrolu finančných prostriedkov“.

{{odporucane}}

Keďže Najvyšší kontrolný úrad nemá problém so získavaním dát od poisťovní, požiadali sme Úrad pre dohľad o vysvetlenie.

Otázka 6.: Najvyšší kontrolný úrad nám uvedené vôbec nepotvrdil, že by poisťovne odmietli kontrolórom poskytnúť dáta. Môže p. predsedníčka vysvetliť svoje tvrdenia k získavaniu dát? 

Odpoveď úradu: „Odpoveď na Vašu otázku nájdete v tejto tlačovej správe.“

 Priložená tlačová správa sa vôbec nevenuje tomu, že by poisťovne odmietali poskytnúť dáta Najvyššiemu kontrolnému úradu. Odpoveď sme v tlačovej správe nenašli.

Zmena zákona

Posledná otázka, ktorá nás zaujímala, súvisela s novelou kompetenčného zákona, ktorý schválila vláda. Návrh prináša zmenu v súvislosti s vymenovaním a odvolaním predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálne platný zákon definuje, že predsedu úradu vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády, ktorý schvaľuje Národná rada SR. Po zmene má túto právomoc vykonávať vláda na návrh ministra zdravotníctva.

Podľa dôvodovej správy cieľom návrhu je návrat k právnej úprave, ktorá bola dlhoročnou zaužívanou súčasťou zákona pred účinnosťou zákona č. 540/2021 Z. z..

V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, „návrhom sa tiež opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodov v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako takého, ako aj s cieľmi zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, medzi ktoré patrí zabezpečenie nestrannosti, nezávislosti a objektívnosti činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“

Zákon sa má tak vrátiť do podoby, v ktorej bol v čase, kedy vymenovali predsedníčku do funkcie.

Otázka 7.: Vzhľadom na nedávnu zmenu legislatívy v súvislosti s odvolaním predsedu úradu, ktorá sa v podstate vrátila do stavu ako pred menovaním pani predsedníčky do funkcie, očakáva pani predsedníčka odvolanie z funkcie? 

Odpoveď úradu: „Odpoveď na Vašu otázku nájdete v týchto tlačových správach: TS a TS.“

V tlačových správach sme nenašli odpoveď na našu otázku. V tlačových správach však možno nájsť, že predsedníčka a úrad túto zmenu kritizujú.

V tlačovej správe s názvom Na vládnu koalíciu tlačia finančné skupiny je uvedené, že „predsedníčka úradu Renáta Bláhová poslancom vysvetlila, že úrad je dnes jedinou nezávislou inštitúciou, ktorá dozerá na približne 7 miliárd eur zdravotných odvodov a bude veľkou chybou, ak sa znova dostane pod politický vplyv, cez ktorý presadzujú svoje zištné ekonomické záujmy rôzne finančné skupiny vrátane spoločnosti Penta“.

Predsedníčka úradu Renáta Bláhová v tejto veci zaslala list poslancom Národnej rady SR.

Úrad sa v tlačovej správe dokonca zmieňuje aj o ľudskoprávnom rozmere. „Keby táto právna úprava bola prijatá v navrhovanej podobe, vláde by sa vytvorila právomoc odvolať predsedu ÚDZS de facto kedykoľvek a túto právomoc by sa rozhodla využiť vo k aktuálnej predsedníčke Úradu, otvorila by sa tým otázka porušenia jej ústavných práv, predovšetkým legitímnych očakávaní a práv súvisiacich s výkonom verejnej funkcie.“

Úrad teda proti zmene protestuje. Podľa neho týmito zmenami sa ministerstvo zdravotníctva v rozpore s programovým vyhlásením vlády pokúša oslabiť nezávislosť úradu a znova ho spolitizovať.

Šéfkou úradu bez výberového konania

Renáta Bláhová prišla na úrad ako politická nominantka. Jej predchodcom bol Tomáš Haško, ktorého z funkcie odvolala vláda na návrh exministerky Andrey Kalavskej koncom októbra 2019. A to pre podozrenia v súvislosti s výberovým konaním na stanice záchrannej zdravotnej služby.

Výberové konanie na funkciu predsedu úradu vyhlásil v tom čase premiér a poverený minister zdravotníctva Peter Pellegrini v januári 2020. Ako informoval portál teraz.sk, prihlásilo sa 11 uchádzačov.

„Zriadili sme komisiu, ktorá je zložená z asociácií nemocníc, pacientov, atď... je taká širokospektrálna, čiže nie sú to úradníci ministerstva zdravotníctva mnou nominovaní,“ povedal Pellegrini.

Pellegrini počítal s tým, že komisia vyhodnotí, ktorí kandidáti by mohli splniť podmienky na pozíciu. Nasledovať by mohlo predbežné výberové konanie. Vybrať si má komisia. „Uvidím, ako dlho to bude trvať, že či ešte vymenujeme toho človeka do volieb alebo až po nich,“ uzavrel.

Podľa našich informácií mal byť úspešným kandidátom Michal Palkovič.

Nového predsedu mohol následne vybrať vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, alebo mohol zvolať nové výberové konanie. Nič z toho sa neudialo a úrad bol bez predsedu rok a pol.

V apríli 2021 koaličná poslankyňa, šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková tvrdila, že navrhli vláde uznesenie, ktoré poverovalo vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího tým, aby vymenoval šéfa úradu, keďže sa už realizovalo výberové konanie. Podľa jej slov toto uznesenie vláda vtedy nepustila ani na rokovanie vlády.

Po roku a pol sa na úrade bez výberového konania objavila Renáta Bláhová. Ako sama tvrdí, prehovárali ju, aby prijala uvedenú pozíciu na úrade.

O prehováraní sa zmienila na diskusii úradu, ale i na odbornej konferencii Zdravotníckych novín v roku 2022, kde tvrdila, že o danú pozíciu nikto nemal záujem.

„Momentálne som vo verejnej správe na verejnej misii. Keď sa stálo na námestiach v roku 2018, 2019 to vrcholilo, kvôli svojim deťom, kvôli svojej krajine som si dala záväzok, ak tu príde zmena a budem niekde treba, tak pôjdem. A nechala som sa len kvôli tomu prehovoriť na vec, ktorú nikto nechcel. Úrad bol na odstrel, kolaboval. To je úrad, ktorý ozaj nikdy nikto nechcel,“ povedala Renáta Bláhová na konferencii Zdravotníckych novín.

Bláhová pripomenula, že úrad bol bez predsedu rok a pol. „Mali sme tu verejnú inštitúciu, cez ktorú tečie 6 miliárd eur, to je 1/3 rozpočtu verenej správy, a bola bez šéfa. Kolabovali tam informačné systémy, bolo to celé na rozpad. A ja som sa nechala prehovoriť, aby som tam šla a očami nezávislého experta na financie povedala, čo treba urobiť,“ dodala Bláhová.

To, že sa na úrad nikto nehlásil, vyvrátil bývalý minister Rudolf Zajac, ktorý na konferencii upresnil, že sa na danú pozíciu hlásil on.