Vyzerá, že opak však bude pravdou. Nemocnice, ktoré boli vo výzve na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc za účelom zlepšenia kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti úspešné, chcú najskôr s ministerstvom o zmluvách rokovať. V súčasnej podobe totiž nie sú realizovateľné.

Mimoriadny výbor pre zdravotníctvo

Zvolanie dnešného mimoriadneho zdravotníckeho výboru iniciovala jeho expredsedníčka Janna Bittó Cigániková. Jedným z dôvodov bol práve údajne ukončený audit výsledkov plánu obnovy.

Ako však uviedla Cigániková: ,,štát mešká už rok a pol v rozdelení celého balíka peňazí a zároveň nepochopiteľne dlho trvá audit, ktorý nariadil Eduard Heger, pričom každú chvíľu sľubuje zverejniť jeho výsledky. Prijímatelia majú menej ako rok na prípravu projektu a realizáciu verejného obstarávania. Míľnik 1Q24 sa tak stáva nerealizovateľným".

Výsledky auditu však neboli oficiálne zverejnené a to napriek tomu, že Eduard Heger a Michal Pakovič tvrdia, že bol ukončený a všetky nemocnice s výnimkou Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca auditom úspešne prešli.

Dôvody, prečo chcú nemocnice rokovať o zmluvách

Informácie o dôvodoch, prečo chcú najskôr nemocnice o zmluvách rokovať, boli predstavené na dnešnom Výbore NR SR pre zdravotníctvo.

Konkrétne výhrady nemocníc združených v Asociácií nemocníc Slovenska (ANS) formulovala Miriama Letovanec, ktorá bola za ANS poverená viesť rokovania na dnešnom Výbore NR SR pre zdravotníctvo.

Prvý dôvod je pomerne triviálny a dá sa označiť aj za školácku chybu súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva.

Vo vzorovej zmluve, ktorá je v čase písania tohto článku stále zverejnená na stránke ministerstva zdravotníctva je vykonávateľom dnes už exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý však ministerstvo už nezastupuje. Ministerstvo zdravotníctva môže zastupovať jedine Eduard Heger, ktorý je poverený vedením ministerstva zdravotníctva.

Táto diskrepancia je však promptne riešiteľným problémom.

Zvyšné dôvody, ktoré na výbore prezentovala Miriama Letovanec, sú závažnejšie a bez ich urgentného vyriešenia úspešné nemocnice, ktoré majú čerpať finančné prostriedky z výzvy na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc za účelom zlepšenia kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, zmluvy s ministerstvom zdravotníctva nepodpíšu.

Sporným bodom je vrátenie peňazí. Totiž, ak nemocnica predloží ministerstvu Protokol o prevzatí stavby k projektu neskôr ako 30.júna 2026, tak je daná nemocnica povinná vrátiť ministerstvu plnú sumu prostriedkov, ktoré vyčerpal.

Ďalším problematickým bodom v zmluve je, že ministerstvo zdravotníctva si v záujme dosiahnutia míľnikov a cieľov Plánu obnovy a odolnosti vyhradzuje v prípade rastu inflácie právo na vypracovanie dodatku k Zmluve, ktorý vymedzí podmienky na úpravu výšky poskytnutých prostriedkov mechanizmu so zohľadnením ročnej miery inflácie, za rok predchádzajúci roku, v ktorom sa uzatvára dodatok, určenej Štatistickým úradom SR. Čiže definované ako právo a nie povinnosť.

Ministerstvo tiež v zmluve navrhuje, že realizácia aktivít projektu musí byť ukončená najneskôr do 30. júna 2026. Obdobie oprávnenosti výdavkov začína plynúť dňom 01. februára 2020 a končí najneskôr 30. júna 2026. A nemocnica sa podpísaním zmluvy zaväzuje, že splní riadne a včas míľniky a ciele stanovené v Časovom harmonograme realizácie daného projektu. Čo má nasledovať potom, je otázne.

Nemocnice nikto nekontaktoval

To, že zatiaľ nemocnice s formálnymi výsledkami nikto nekontaktoval a rovnako nemajú ani informáciu o tom, kedy by malo prísť k podpisu zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku, potvrdila Asociácia nemocníc Slovenska.

„Veríme, že sa tak udeje čím skôr, akékoľvek ďalšie naťahovanie času môže spôsobiť, že predložené projekty budú mať časový problém a ich realizácia bude ohrozená,“ reaguje asociácia vo svojom stanovisku.