Štát sa zobudil a opäť si začal plniť svoju povinnosť
Štátny ústav pre kontrolu liečiv informoval na sociálnej sieti, že od pondelka 15. apríla 2024 začal zvoz liekového odpadu z verejných lekární.
Zatiaľ prebieha v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji. Prvotný zvoz začal v týchto krajoch, keďže sa práve v nich nachádzajú lekárne s najväčším množstvom liekového odpadu. Ide o lieky, ktoré odovzdali v lekárňach obyvatelia.
V slovenských lekárňach sa už viac ako rok hromadil nevyzdvihnutý nebezpečný odpad – lieky nespotrebované obyvateľmi. Za zvoz je zodpovedný práve Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Každá lekáreň je povinná prevziať liek od každého, kto liek do lekárne príde odovzdať. Lekáreň má potom povinnosť takto odovzdané lieky zhromažďovať a následne odovzdať štátnemu ústavu, ktorý sa podľa zákona o liekoch považuje za pôvodcu tohto odpadu a zabezpečuje tak jeho zneškodnenie.
Zdroj: zákon o liekoch
Zároveň povinnosťou každej lekárne je mať pre potreby zberu takýchto liekov vyčlenený priestor v lekárni, a to v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva o správnej lekárenskej praxi a viesť evidenciu odovzdania tohto odpadu.
Štátny ústav zabezpečoval odvoz nespotrebovaných liekov z verejných lekární dvakrát ročne cez spoločnosť Modrá planéta. Ako však farmaceuti opakovane upozorňovali, posledný zber – aj to nie zo všetkých lekární - bol realizovaný ešte v marci 2023.
Alarmujúca situácia v zbere nespotrebovaných liekov
Dôvodom tak dlhej absencii odvozu nespotrebovaných liekov bolo, že spoločnosť, ktorá zabezpečovala zvoz, ukončila zmluvu so štátnym ústavom v lete 2023 a zároveň minimálne od jesene neboli k dispozícii spaľovne, ktoré nespotrebované lieky likvidovali.
To, že neboli spaľovne k dispozícii, potvrdil Jaroslav Kypr, prevádzkový riaditeľ lekárne Dr. Max a predseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární, ešte počas minuloročnej septembrovej konferencii Zdravotníckych novín. Hovoril, že nemáme priestor pre likvidáciu liekového odpadu. Kypr už vtedy bil na poplach, že situácia v lekárňach je kritická, nakoľko lekárne nemali priestorové kapacity na ďalšie nespotrebované lieky.
V tomto roku 25. januára na alarmujúcu situáciu v zbere nespotrebovaných liekov upozornili Slovenská lekárnická komora a Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku.
„Už takmer rok, a v niektorých lekárňach aj dlhšie, čelíme problému naplnených kapacít týchto priestorov. Na jednej strane nám zákon ukladá povinnosť nespotrebované lieky od pacienta prevziať a uchovávať, na druhej strane si štát neplní povinnosť zneškodnenia tohto odpadu uloženú tým istým zákonom,“ podotkol Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
O alarmujúcej situácii hovoril i Kypr, ktorý uviedol, že podľa interného prieskumu medzi lekárňami združenými v asociácii evidovali viac ako 3 000 vriec, v ktorých je nahromadený odpad určený na likvidáciu v na to určených spaľovniach. „Toto množstvo predstavuje približne 40 ton nebezpečného odpadu,“ upozornil Kypr.
Predseda asociácie zároveň poukázal na ďalšie súvislosti tohto problému. „V mnohých lekárňach je týmto ohrozené plnenie povinností vyplývajúcich z požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zároveň – pokiaľ lekárnici z kapacitných dôvodov odmietnu prevziať nespotrebované lieky – hrozí nesprávna likvidácia tohto odpadu.“
|
Viceprezidentka lekárnickej komory Miroslava Snopková vysvetlila, že „medzi odpad, ktorý je potrebné vrátiť do lekárne, patria nespotrebované humánne aj veterinárne lieky – tablety, kapsuly, čapíky, roztoky, očné kvapky, sirupy, masti, krémy, gély, použité injekčné striekačky s ihlou, inzulínové perá, či ampulky injekčných liekov ako aj individuálne pripravované lieky. Tieto sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale (blistri, fľaštičke, tube, ampulke), vonkajší papierový obal sa triedi bežným spôsobom“. Bežným spôsobom sa teda zneškodňujú vonkajšie obaly akéhokoľvek lieku, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny, výživové doplnky, detská výživa, kozmetické výrobky a iný sortiment, ktorý bol zakúpený v lekárni, ale nie je liekom. „Slovenskí pacienti patria medzi najzodpovednejších – napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu. Verme, že tento skvelý, roky budovaný návyk zodpovednosti k životnému prostrediu, si zachováme aj naďalej a problém s likvidáciou liekového odpadu sa v blízkej dobe vyrieši,“ dodal prezident lekárnikov Ondrej Sukeľ. |
Dôvodov, prečo je potrebné odovzdávať nespotrebované lieky do lekárne, a nikde inde, je viacero. Pri nevhodnej likvidácií, keď sa lieky dostanú napríklad na skládku odpadu hrozí okrem znečistenia životného prostredia aj to, že liečivá uvoľnené z liekov pri nevhodnej likvidácii majú pri dlhodobej expozícii vplyv na zdravie ľudí či zvierat, a to aj pri nízkych koncentráciách.
Zo zistení asociácie tiež vyplynulo, že prípadné odmietnutie prevzatia nespotrebovaných liekov z dôvodu vyčerpania priestorových kapacít sa nestretlo vždy s pochopením ľudí.
„Prosíme občanov, aby boli trpezliví, liekový odpad určite nevyhadzovali do bežného odpadu, bezpečne ho uložili oddelene od užívaných liekov, na mieste nedostupnom deťom a počkali na obnovenie zberu,“ apeluje prezident lekárnikov Ondrej Sukeľ.
Nezabezpečený odvoz, nefungujúce spaľovne – problém skončil na pleciach lekárnikov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Niekoľko mesiacov sme nemali na Slovensku spaľovne, ktoré by likvidovali nespotrebované lieky a v lekárňach sa viac ako rok hromadili tieto lieky. V novembri 2023 mala začať fungovať spaľovňa v Šali, ale ani v januári 2024 nebola k dispozícii.
„Jedna zo spaľovní, (Kysucké Nové Mesto) bola uzatvorená, presný dôvod však nevieme. Druhá spaľovňa (Duslo) bola odstavená od septembra 2023,“ potvrdil situáciu so spaľovňami ŠÚKL.
Viac informácií o situácii so spaľovňami priniesol portál odpady-portal.sk. Portál uvádza, že spaľovňa v Kysuckom Novom Meste bola v minulom roku mimo prevádzky z dôvodu rekonštrukcie.
Ďalší podnik, ktorý má technológie na spaľovanie liekov, je Duslo v Šali, ktoré však podľa RTVS nemá kapacity na spaľovanie. „Minulý rok sme spálili 90 ton liečiv. Čiže keď štátny ústav deklaruje, že má zhruba 250 ton liečiv niekde v lekárňach, tak to by v našich podmienkach trvalo zhruba tri roky,“ uviedol pre RTVS riaditeľ úseku energetiky Duslo Šaľa Marek Kurňava.
Portál odpady-portal.sk spomína ešte tretie vhodné zariadenie, ktoré sa nachádza v Liptovskom Mikuláši, „ani tu však o možnosti spracovať nepoužité lieky z lekární neuvažujú“.
Ako pre ozdravme zhrnul Jaroslav Kypr, kritická situácia, ktorá nastala v minulom roku a trvala dlho, vznikla z dvoch dôvodov. Prvý dôvod - aj keď ešte bola spoločnosť, ktorá mala zmluvu na zvoz liekového odpadu, tak boli zatvorené spaľovne. Tým pádom sa nedalo vôbec nič likvidovať. A potom keď otvorili spaľovne, tak vypršala zmluva so spoločnosťou, ktorá zabezpečovala zvoz nespotrebovaných liekov od obyvateľstva.
Napriek uvedenému sa zdá, že kompetentní začali problém riešiť až v tomto roku.
Verejné obstarávanie vyhlásené v januári 2024
Na základe tlačovej správy lekárnikov v januári 2023 sme poslali otázky ministerstvu zdravotníctva a Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ako budú, resp. či už riešia situáciu s liekovým odpadom v lekárňach.
Ministerstvo zdravotníctva na naše otázky o tom, či sa rezort zaujímal o túto situáciu a či spolupracuje so ŠÚKL na vyriešení tejto situácie, odpovedalo: „Ministerstvo zdravotníctva SR vzniknutú situáciu intenzívne komunikuje so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv SR. ŠUKL dňa 22.1. 2024 vyhlásil verejné obstarávanie na zabezpečenie zberu liekov nespotrebovaných fyzickými osobami zhromaždenými vo verejných lekárňach. Záujemcovia sa môžu do verejného obstarávania prihlásiť do 23.2.2024“.
Verejné obstarávanie pre ozdravme potvrdil i štátny ústav.
Na otázku, ako majú postupovať lekárne, ktoré už nemajú kapacity na nespotrebované lieky, reagoval štátny ústav nasledovne: „ŠÚKL o situácii vie a aktívne ju rieši s MZ SR. Všetky potrebné informácie boli poskytnuté aj SLeK-u.“
A hoci štát zlyhal v zabezpečení plynunej likvidácie liekového odpadu, ďalší problém mohol a môže vzniknúť lekárnikom. A to v prípade, ak už z kapacitných dôvodov neprevezmú od ľudí nespotrebované lieky a tí podajú podnet. Nakoľko lekárne sú povinné prevziať nespotrebované lieky od každého, kto ich do lekárne odovzdá. „Áno, ľudia majú právo podať podnet na ŠÚKL a my sa budeme jednotlivým prípadom venovať v súlade so zákonom,“ reagoval štátny ústav.
Výsledok verejného obstarávania
Keďže do verejného obstarávania na zabezpečenie zberu liekov nespotrebovaných fyzickými osobami zhromaždenými vo verejných lekárňach sa mohli záujemcovia prihlásiť do 23. februára, v marci sme zisťovali, aká je aktuálna situácia.
Štátneho ústavu sme sa pýtali, aký výsledok verejného obstarávania a momentálne situácia so zberom a likvidáciou liekového odpadu.
Následne 27. marca štátny ústav informoval o úspešnom ukončení verejného obstarávania na zabezpečenie zvozu liekového odpadu z verejných lekární.
Verejnú súťaž vyhrala spoločnosť DETOX s.r.o. Ako štátny ústav zhrnul, „firma zabezpečí zvoz liekov nespotrebovaných fyzickými osobami zhromaždenými vo verejných lekárňach na území SR a rovnako zabezpečí aj zneškodnenie liekového odpadu v spaľovni“.
Prioritou prvého zvozu budú najkritickejšie lekárne. „Ide o zhruba 2 600 lekární, preto si zber bude vyžadovať dlhší čas,“ upresnil riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík.
ŠÚKL pri objednávke u dodávateľa vychádzal z dát, ktoré zozbieral v spolupráci so spoločnosťou Crystal Consulting. „Lekárne mohli do aplikácie spoločnosti nahlasovať množstvo nahromadeného liekového odpadu. Tým sme zistili, kde je situácia najkritickejšia,“ povedal Dorčík.
Dôvodom nového verejného obstarávania bolo vypovedanie zmluvy zo strany spoločnosti Modrá planéta s.r.o, ktorá takýto zvoz zabezpečovala približne 15 rokov. Zmluvu so ŠÚKL ukončila v lete minulého roka a do decembra 2023 jej plynula výpovedná doba.
Čo sa týka samotného spaľovania liekov, Kypr pre redakciu ozdravme uviedol, že zatiaľ funguje jedna z troch certifikovaných spaľovní. Ňou má byť podnik v Šali.
