Slováci si nevyzdvihli milióny receptov. Šaško: Najdrahší liek je ten, ktorý pacient neužije
Paradox slovenského zdravotníctva v priamom prenose. Kým v čakárňach trávime dvakrát viac času, ako je priemer OECD, milióny predpísaných liekov ostávajú nevyzdvihnuté. Kde robíme chybu?
Pri príležitosti Svetového dňa adherencie (27. marec) Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s odborníkmi upozorňuje, že nízka adherencia – teda nedodržiavanie liečby – patrí medzi najväčšie tiché hrozby moderného zdravotníctva. V Európe môže súvisieť až s 200-tisíc zbytočnými úmrtiami ročne.
V nadväznosti na nízku adherenciu je možné spomenúť, že len minulý rok si pacienti na Slovensku neprevzali až 3 470 818 receptov. Paradoxne, lekára pritom navštevujeme takmer dvakrát častejšie, než je priemer krajín OECD – v priemere až 11-krát ročne. Podľa odborníkov problémom nie je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to, že pacienti liečbu nedodržiavajú.
„Ak pacient liečbu nedodržiava, ohrozuje tým svoje zdravie a zároveň zvyšuje tlak na celý zdravotnícky systém. Každý nevyzdvihnutý recept a každé svojvoľné prerušenie liečby znamená vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Takmer 3,5 milióna nevyzdvihnutých receptov ročne môže naznačovať, že pacienti buď pozabudnú, odradí ich doplatok, alebo sa im stav zlepší. To však môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu, komplikáciám a následným hospitalizáciám, k ďalšej návšteve, respektíve kontaktu s lekárom a administratíve, ako aj ku skresleným štatistikám o spotrebe liekov na Slovensku.
Šaško spomenul ešte jeden fenomén – ide o prípady, keď pacient síce liek vyzdvihne, ale neužíva ho. Aj minister upozornil na riziká neužívania liekov: jednak na vplyv na zdravotný stav, ale aj na plytvanie zdrojmi, ak pacient liek vyberie, ale neužíva. „Najdrahší liek je ten, ktorý pacient neužije,“ povedal.
{{suvisiace}}
Každý druhý pacient zlyháva v liečbe
Adherencia je dodržiavanie liečebného režimu vrátane správneho užívania liekov, odporúčaní lekára a režimových opatrení, ako sú strava, pohyb a pravidelné kontroly. Zaisťuje účinnosť liečby, vedie k lepšej kontrole chronických ochorení, menšiemu výskytu príznakov a nižšiemu riziku komplikácií.
Napriek tomu každý druhý pacient s hypertenziou, diabetom alebo chronickým žilovým ochorením liečbu nedodržiava. „Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je problém obzvlášť zásadný, pretože pravidelná liečba dokáže predchádzať infarktom, mozgovým príhodám či srdcovému zlyhaniu,“ upozorňuje hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková. Až 84 % pacientov po infarkte alebo mozgovej príhode má pritom v anamnéze hypertenziu.
Ak až 84 % pacientov po infarkte alebo mozgovej príhode trpí problémami s tlakom, podľa Šaška vzniká otázka, či riadne užívajú predpísanú liečbu.
Arteriálna hypertenzia je podľa Janekovej vhodným príkladom na predstavenie toho, čo adherencia znamená. „Hypertenzia nebolí, na pacientovi ju nevidno, až kým sa neprejaví ako komplikácia. Vtedy má pacient, lekár aj štát veľké náklady na to, aby sa z toho pacient dostal. Ročne nám pribudne 80 000 pacientov s arteriálnou hypertenziou a môžeme povedať, že len 30 % zo všetkých liečených pacientov je liečených správne,“ uviedla Janeková.
To „správne“ znamená, že nielen lekár sa má snažiť, ale aj pacient má k liečbe pristupovať zodpovedne.
Jedno euro investované do správnej liečby ušetrí až 12,5 eura na komplikáciách
Ako sme spomínali vyššie, nedodržiavanie liečby nie je problémom len po zdravotnej, ale aj po ekonomickej stránke. Ministerstvo vo svojej tlačovej správe uviedlo, že náklady na liečbu akútnych stavov prudko rastú:
- cievna mozgová príhoda: približne 8 800 € (+45 % medziročne),
- infarkt myokardu: približne 9 700 € (+20 %),
- srdcové zlyhávanie: približne 5 000 € (+26 %).
Zároveň platí jednoduchá rovnica: prevencia sa oplatí. Podľa analýzy poisťovne Dôvera z roku 2026 každé jedno euro investované do liečby hypertenzie ušetrí až 12,5 eura na komplikáciách a hospitalizáciách.
Tímová práca
Jedným z najúčinnejších riešení, ako zvýšiť adherenciu, je zjednodušenie liečby. Moderné fixné kombinácie umožňujú liečiť napríklad hypertenziu a dyslipidémiu jednou tabletou denne. „Dnes vieme takto liečiť až 90 % hypertonikov. Našou ambíciou je, aby do roku 2028 dosiahlo cieľové hodnoty tlaku aspoň 70 % pacientov,“ vysvetľuje Monika Kulinová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. Tieto lieky dokážu znížiť riziko hospitalizácií až o 37 %.
Najväčšou prekážkou však často zostáva samotný pacient, ktorý liečbu svojvoľne vysadí, keď sa začne cítiť lepšie. Dôsledky nedostatočnej liečby sa prejavujú aj v dlhodobom horizonte. Nekontrolovaný krvný tlak zvyšuje riziko demencie. „Ak sa hypertenzia podchytí včas a správne sa lieči už v strednom veku, vieme znížiť aj riziko demencie u seniorov,“ uviedla doc. Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH.
Ako tiež povedala: „My dnes vieme veľmi dobre pomôcť pacientom s akútnymi kardiovaskulárnymi príhodami. Slovenské zdravotníctvo má v oblasti kardiológie pomerne dobre vybudovanú sieť špecializovaných kardiovaskulárnych centier, ktoré vedia akútnym pacientom pomôcť.“
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Podľa jej slov, keď sa v nemocnici objaví pacient s akútnym infarktom, so zlyhaním srdca či vážnou poruchou srdcového rytmu, znamená to dve veci:
- Niečo sa stalo, došlo k nejakému zlyhaniu, lebo sa vyvinula akútna choroba; zlyhala prevencia.
- Súčasne sa vytvorí pacient, ktorý v tej nemocnici nevyzdravie. Tam sa mu zachráni život, nastaví sa liečba, ale pacient je naďalej chorý a potrebuje ďalšiu liečbu.
Takže máme tu populáciu pacientov s chronickými chorobami, ktoré treba dlhodobo a systematicky liečiť, aby sa spomínané akútne príhody neopakovali. Ako docentka zdôraznila, chronická dlhodobá liečba je mimoriadne ťažká, zodpovedná a tímová práca.
„Základom toho tímu sú dvaja ľudia: je to zdravotník a na druhej strane pacient. Títo dvaja sú tím, ktorý keď bude dobre spolupracovať, tak naši ľudia budú žiť dlhšie a lepšie,“ povedala doc. Eva Goncalvesová.
Zlepšenie adherencie si vyžaduje spoluprácu
Nezastupiteľnú úlohu v edukácii zohrávajú aj sestry, ktoré pacienta vedú k správnej sebakontrole a pravidelnosti. „Zapojenie pacienta do domáceho monitorovania tlaku krvi a jeho dôsledná edukácia sestrou dokáže zabezpečiť kontrolu ochorenia u takmer polovice pacientov,“ vysvetľuje Zuzana Gavalierová, predsedníčka Odbornej sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek (SaPA) Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj lekárnici. „Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2003 upozornila, že približne polovica pacientov s chronickými ochoreniami nedodržiava liečbu, a zároveň jasne pomenovala úlohu farmaceuta pri zlepšovaní porozumenia terapii. Dnes systematické prehľady ukazujú, že farmaceutické intervencie dokážu zlepšiť adherenciu približne v 70 % prípadov,“ hovorí prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Pacient nie je odkázaný na drahý liek len preto, že má vysoký doplatok. Existuje generická substitúcia – lekárnik môže poradiť lacnejší liek s rovnakou účinnou látkou. „Dnes máme z mnohých liekov kategorizovaných päť-šesť výrobcov, kde jeden má vysoký doplatok, ten iný vysoký doplatok mať nemusí. Pacienti dnes majú obrovskú možnosť vybrať si liek, ktorý je pre nich finančne únosný,“ uviedol Sukeľ.
Ako vyzdvihol, farmaceuti vo verejných lekárňach môžu pacientovi významným spôsobom redukovať náklady na liečbu. Sukeľ tiež zdôraznil, že nevyzdvihnutý recept komplikuje život predovšetkým pacientovi. Ak si ho nevyzdvihne, recept jednoducho zmizne zo systému. „Musí tu byť nastavená istá zodpovednosť pacienta. Ak tam nie je zodpovednosť a pacient si liek nevyzdvihne včas, potom ho už nemôže dostať. Pacienti majú potom ambíciu dožadovať sa liekov bez predpisu, čím sa im život opäť komplikuje – musia znovu kontaktovať lekára, písať mu alebo volať,“ zhrnul.
O aké lieky ide?
Na základe dát o neprevzatých receptoch, ktoré redakcii ozdravme poskytlo ministerstvo zdravotníctva, možno konštatovať, že najväčšiu skupinu tvoria individuálne pripravované lieky (ide o špecifické prípravky, ako sú masti či roztoky, pripravované priamo v lekárňach). Hneď za nimi nasledujú lieky proti bolesti a zápalu (metamizol a diclofenac) a atorvastatín na cholesterol, o ktorom hovorila aj hlavná odborníčka. Podľa nej do skupiny neprevzatých liekov patria hlavne statíny – teda lieky na znižovanie cholesterolu.
Analýza dát o nevybratých receptoch tak odhaľuje znepokojivý trend najmä v oblasti chronickej liečby a prevencie vážnych komplikácií. Najvýraznejším zistením je vysoký počet nevyzdvihnutých receptov na atorvastatín (30 108 receptov).
Rovnako riziková je skupina liečiv na báze kyseliny acetylsalicylovej a levotyroxínu (sodná soľ), kde pacienti riskujú zhoršenie stavu v dôsledku prerušenia hormonálnej liečby alebo ochrany pred krvnými zrazeninami (viac ako 35-tisíc receptov).
Zaujímavým paradoxom je, že hoci pacienti často navštevujú lekárov kvôli akútnej bolesti, až 70-tisíc receptov na účinné látky, ako sú metamizol (sodná soľ) a diclofenac, zostáva v lekárňach nevyzdvihnutých. To môže naznačovať buď zlepšenie stavu pred návštevou lekárne, alebo hľadanie voľnopredajných alternatív, čo opäť odkazuje na spomínanú „selektívnu disciplínu“ slovenských pacientov.
Dáta tiež potvrdzujú výzvy v liečbe infekcií, kde kombinácia amoxicilínu s inhibítorom enzýmu a lokálnych antibiotík tvorí vyše 40-tisíc nevyzdvihnutých receptov. Pri krátkej, trojdňovej platnosti týchto receptov to vytvára tlak na opätovné návštevy ambulancií a zbytočnú administratívu.
.jpg)
.jpg)