Renáta Bláhová a Ľubomír Andrassy sú aktuálne na mediálnom turné, kde šíria svoje tézy, ktoré sa síce nemusia zakladať na faktoch či pravde, no zato ich sprevádza slušná dávka dezinterpretácií s príchuťou etatizmu. Kritizujú kadekoho a tvrdia, že na jednej strane tu funguje kartel Agelu a Penty, a zároveň, že tu nemáme trh. Železné drievko vyrobené z plastu by sa už pomaly po haluškách malo stať slovenským kultúrnym dedičstvom.

{{odporucane}}

Títo ľudia si však musia vybrať – buď tu existuje kartel, čo znamená, že existuje aj trh, alebo trh neexistuje a máme tu monopol. Byť „trochu tehotný“ sa jednoducho nedá.

V podcaste s Rudolfom Zajacom sme sa zamerali na ich chybné interpretácie zdravotného systému, prehnané tvrdenia o „monopole súkromných poisťovní“ a úplné nepochopenie úlohy štátu v regulácii zdravotníctva. Zajac podrobne vysvetľuje, prečo sú ich analýzy zavádzajúce a ako ich návrhy na „štátnu kontrolu“ môžu v skutočnosti systém ešte viac poškodiť.

Bláhová ani Andrassy zjavne nechápu základné princípy fungovania zdravotníctva – Bláhová sa pokúsila z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou urobiť cenového regulátora, hoci tento úrad na to nikdy nebol určený. Andrassy zas prezentuje zdravotníctvo ako oblasť, kde súkromný sektor „drancuje verejné zdroje“, pričom ignoruje fakt, že najväčším krížovým vlastníkom je samotný štát, ktorý rozhoduje o zákonoch aj o financovaní. Podľa Zajaca ich tvrdenia nemajú reálny základ, vychádzajú z populistických interpretácií a vedú k chybným politickým rozhodnutiam.

{{suvisiace}}

V diskusii podrobne rozoberáme, ako štát dlhodobo zlyháva v regulácii – namiesto férových pravidiel tu máme chaotický a neriadený systém. Kritika smeruje k neprehľadnému financovaniu nemocníc, neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov a absurdným tvrdeniam o „kartelovom správaní“ súkromných poskytovateľov. Ani Andrassy, ani Bláhová sa ani slovkom nezmienili o štátnych nemocniciach, ktoré prezentujú ako efektívne (bez akýchkoľvek dôkazov), a ktoré vraj trpia len zlým financovaním. O prezamestnanosti v týchto zariadeniach by ste v ich mediálnych výstupoch márne hľadali čo i len vetu.

Minister Kamil Šaško síce otvorene kritizuje postoj vlády k pandemickej dohode, no jeho vyjadrenia nemajú žiadny reálny vplyv na konečné rozhodnutie. Napriek jeho nesúhlasu vláda dohodu pevne odmieta. Šaško však svoj nesúhlas prejavuje len rétoricky – namiesto skutočného politického tlaku sa obmedzuje na vyhlásenia, ktoré nemajú žiadnu váhu. Aj keby položil hlavu na klát, podľa Rudolfa Zajaca by to nezmenilo vôbec nič.