Obávate sa, že to tak nebude a rovnosť príležitostí ostane len na papieri?

Včera ráno (29.3.2023) sme konečne podpísali zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou na prvú etapu medicínskych programov. Administratívny proces bol oveľa náročnejší, ako v prípade súkromných poisťovní. Koniec dobrý, všetko dobré. Aj tak zastávam názor, že to mohlo prebehnúť skôr a bez pachute možnej politiky v pozadí.

Pre poistencov VŠZP je to výborná správa a verím, že to nakoniec podobne vníma aj vedenie štátnej poisťovne. Pre nemocnicu je rovnako dôležité začlenenie do optimalizovanej siete ústavných zariadení. Medicínsky koncept zodpovedá tretej úrovni komplexnej nemocnice s doplnkovými programami štvrtej úrovne. Prvé rokovania na ministerstve už prebehli. Dúfam, že v tomto smere dosiahneme rovnako férový prístup.

Foto: Nemocnica Bory

Pamätám si ešte pomerne vášnivú diskusiu Jozefa Mathiu a Richarda Strapka na konferencii Trendu v roku 2021, na ktorej sa riešili okrem iného aj zazmluvnenie Borov zdravotnými poisťovňami. Odvtedy asi rokovania s VšZP prebiehali.

Rokovania s VšZP naopak dlho neprebiehali. VšZP totiž povedala, že sa s nami nebude baviť, dokým nebudeme mať všetky povolenia na prevádzku nemocnice. Unionu ani Dôvere to nevadilo a komunikovali s nami priebežne. Zmluvy sa samozrejme nepodpísali, no komunikácia s týmito dvoma poisťovňami prebiehala. Na všetky tri zdravotné poisťovne sme dali žiadosť o zazmluvnenie 15.02. 2023. Union a Dôvera Bory zazmluvnili.

Dopyt po zdravotnej starostlivosti v Boroch je veľký. Máme predregistrovaných 100 000 potenciálnych pacientov a až 40% tvoria poistenci VšZP. 50% tvoria poistenci Dôvery a 10% tvoria pacienti Unionu. Spomeniem ešte jeden fakt, keď sme boli v zdravotnej poisťovni Union, tak sme u vedenia poisťovne videli radosť nad tým, že budú môcť svojim klientom poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Podobne to bolo aj pri Dôvere, ktorá prístup k službám Nemocnice Bory využíva ako silný benefit pre svojich poistencov.

Prevyšuje zatiaľ dopyt po zdravotnej starostlivosti ponuku?

Dopyt bude veľký, no záleží na tom, ako ďaleko nás zdravotné poisťovne pustia v súvislosti s limitmi. Napríklad SVALZy budeme mať v nelimitnom prostredí u všetkých troch zdravotných poisťovní. Je však rozdiel posudzovať SVALZ, ktorý vznikol účelovo a SVALZ na Borov.

Ak ku nám príde pacient, tak je schopný za krátku dobu absolvovať všetky vyšetrenia bez toho, aby sme ho preháňali po meste. Nehovoriac o tom, že Bory budú najmä pre pacientov s akútnym zdravotným stavom. Takže ak nám príde pacient vo vážnom zdravotnom stave, tak nenastane situácia straty času. Prepravné trasy sú extrémne krátke.

Bola by Nemocnica Bory v zisku i bez zmluvy s VšZP?

Mali by sme nižšie výnosy. Očakávame však, že v roku 2023 budeme v strate, so silným tlakom na cash-flow. Pri takomto projekte hrá návratnosť úlohu, no téma dňa je dnes excelentnosť, kvalita zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacienta. To sú témy, ktorým venujeme priestor. Najhoršie, čo by sme mohli spraviť by bolo, ak by sme sa začali uprednostňovať čísla nad túžbou po excelentnosti.

{{odporucane}}

Chceme vybudovať nemocnicu, ktorej pacienti veria, a naši zamestnanci neoľutovali, že k nám prišli. Pacient je spokojný len vtedy, ak sa o neho starajú spokojní zamestnanci. Ak to dosiahneme, tak je to nutný predpoklad k tomu, aby sme dosahovali plusové čísla. A som si istý, že sa nemocnicu rozbehneme, tak sa do plusových čísel dostane určite. Jedinou istotou dnešnej doby je síce neistota.

Vráťme sa ešte k Vašej obave o tom, že na trhu nebudú platiť pre všetkých rovnaké pravidlá a z časti i Vašej obave, že budete na trhu diskriminovaný. Ako sa pozeráte na to, že štátne nemocnice patria medzi najväčších dlžníkov voči Sociálne poisťovni.

Keď som bol na čele Sociálnej poisťovne (SP), tak som tento problém riešil. Napríklad nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede dlhovali SP sociálne poistenie za viac rokov. Keď som sa „ocitol na opačnom brehu rieky“ a bol  na čele Sveta zdravia, tak sme tieto polehotné pohľadávky uhradili  a začali platiť poistné  načas. Nikto ma nepresvedčí o tom, že štátne nemocnice musia byť v strate. Sú to mýty a klamstvá a je to len výsledkom chaosu, ktorý v slovenskom zdravotníctve roky panuje.

Ak by sa štát správal zodpovedne a nemocnice by riadil holdingovo, teda sieťovým spôsobom, a robil by správne rozhodnutia, tak nemocnice by nemuseli byť v takých obrovských stratách. Za straty, ktoré štátne nemocnice vygenerovali sa mohli postaviť nové nemocnice a zdravotníctvo mohlo byť v lepšom stave. Je mýtus, že  koncové a fakultné nemocnice sú v strate preto, že majú tých najdrahších pacientov a  že riaditelia nemocníc dajú pacientovi aj to, čo nemajú. Nie je to príčinou ich stratovosti.

Pevne verím, že tento mýtus vyvrátime, keďže aj Nemocnica Bory je koncovou nemocnicou Svetu zdravia. Očakávame, že budeme mať tých najdrahších a najkomplikovanejších pacientov a chceme sa o nich postarať. Myslíme si, že ak nebudeme štátom perzekvovaný z hľadiska napríklad nižších limitov od VšZP, tak som presvedčený, že budeme hospodáriť lepšie a to napriek tomu, že za medicínske výkony budeme dostávať nižšie jednotkové platby v porovnaní s univerzitnou nemocnicou.

Chce to veľa úsilia, šetrenie (nie na pacientoch) a nulové politické zásahy. Administratíva v nemocnici musí byť  minimálna. Vieme ušetriť aj centrálnymi nákupmi, keďže si mnoho vecí nakupuje ako sieť nemocníc. V nemocnici nemáte nikdy jeden veľký problém, no čelíte tisícke malých problémov. Malé problémy prinášajú úpadok a presne to sa už udialo v štátnych nemocniciach. MZ SR už dávno rezignovalo na výkon vlastníckych práv. Po zápornom hospodárnom výsledku začnete mať problém s cashflow, ktorý prinesie postupný úpadok hodnôt. Ľudia stratia pracovné správne návyky a nemocnica sa stáva neriaditeľnou.

Od nástupu tejto vlády riešime v princípe tie isté neustále sa opakujúce problémy a otázky. Prvým z nich je nerovný prístup ku všetkým nemocniciam. Preferenciou dôležitej časti vlády a parlamentu sú štátne nemocnice. Čo sa s tým dá robiť?

O týchto otázkach hovorím ja osobne už od roku 2013. v Čechách sa nikto nezaoberá správnosťou či nesprávnosťou zisku v zdravotníctve. Majú zrelší pohľad na svet, no my dlhodobo prešľapujeme na jednom mieste.  Tí istí ľudia, ktorí kritizujú zisk, respektíve obhajujú stratovosť štátnych nemocníc, tak tým istým ľuďom nevadí ziskovosť pri farmaceutických  firmách, súkromných ambulanciách, pri prevádzkovateľoch nemocničných kuchýň, dodávateľov iných služieb, atď. Je za tým  obrovské pokrytectvo.

Títo ľudia, ktorí to hlásajú, sú častokrát mienkotvorní, čím neuveriteľným spôsobom zdravotníctvu škodia. Mnoho bežných  ľudí tejto demagógií uverí a následne sa tieto klamstvá a mýty stávajú večnými „pravdami“. Tiež považujem za obrovskú chybu, keď sa odborári miešajú do riadenia štátnych nemocníc. To, že sú štátne nemocnice riadené mizerne je, samozrejme, fakt.

Nie je to skôr tak, že odborári, hovoríme o LOZ, majú prirodzenú tendenciu miešať sa do vedenia nemocníc, no chybou je, že im to vedenia nemocníc roky umožňuje?

Najväčšou kvalifikáciou odborára je nevedomosť a odvaha. A platí, že čím menej viete, tým ste odvážnejší. Ľudia, ktorí majú nulové vedomosti a riadia sa nesprávnym  svetonázorom, tak títo ľudia sa snažia zasahovať do vedenia nemocníc. Prirodzene spôsobia tým zrýchlenie úpadku celého systému. Nič nevyjadruje lepšie ich prístup  ako insitný pokus kriminalizovať riaditeľov nemocníc sadzbou od 3-15 rokov, ak nebudú mať v nemocnici dostatok lekárov alebo sestier.

A takéto memorandum s úsmevom na perách podpíšu vládni predstavitelia.

Už samotný fakt, že v hlavách funkcionárov LOZ takéto niečo vôbec skrslo určite nesvedčí o ich láske k pacientovi. Na tomto návrhu je  vidno len  zlomyseľnosť a zášť  konkrétnych ľudí. LOZ vníma vedenie nemocníc ako triednych nepriateľov, ktorých treba lynčovať. Je to žiaľ exemplárny príklad, túžba po deštrukcii  a asi aj dôvod na zamyslenie celej členskej základne.

LOZ je však úspešná organizácia, no vďaka tomu, že im každý minister až na výnimku Rudolfa Zajaca vždy a takmer vo všetko ustúpi.

Beda každému štátu, kde sa stane mienkotvorcom odborár. A  u nás sa to žiaľ už stalo. Ich úspech je len prejavom slabosti ľudí vo vedení štátu. Samozrejme existencia odborov je garantovaná Ústavou SR a to nikto nespochybňuje.

Majú Bory odbory?

Nemajú a dúfam, že ani mať nikdy nebudú, čo samozrejme, nevieme ovplyvniť, riziko je vysoké. Vznik odborov spôsobuje  len deštrukciu. S odborármi vyjednávam vyše 30 rokov. Jednal som s odborármi slovenskými, českými, poľskými i nemeckými. To čo mi vadí pri odboroch, najmä u nás  je, že majú nulovú zodpovednosť a  v skutočnosti už ani nehája záujem zamestnancov. Starajú sa o svoj vlastný záujem, záujem úzkej skupiny ľudí okolo nich,  a zneužívajú ochranu na osobnú sebaprezentáciu, prípadne používajú odborovú organizáciu ako nástroj pomsty. 

Určíte záujem každého zodpovedného zamestnávateľa je smerom k spokojnosti zamestnancov úprimnejší ako teatrálne vystúpenia odborárskych funkcionárov.

Foto: Nemocnica Bory

Aká je úspešnosť náboru zamestnancov v Boroch?

Vhodných ľudí sa nám darí zháňať v intenciách situácie, aká je na Slovensku. Nerobíme nábor, ale výber ľudí. Dôležité je dodať, že rozbeh nemocnice nie je nijako ohrozený. Najväčším problémom Slovenska je nedostatok sestier, a to špeciálne v Bratislave. O nich sa rozpráva oveľa menej. Nedostatok lekárov nie je v Bratislave z pohľadu ich počtu nosnou témou.

Témou by však malo byť, že títo lekári nie sú optimálne rozložení v rámci jednotlivých nemocníc a oddelení.  Sú oddelenia v štátnych nemocniciach, ktoré sú silne poddimenzované a potom sú aj také, ktoré sú predimenzované a je na nich nezriedka viac lekárov ako lôžok. Toto je oblasť ktorej by sa mali kompetentní venovať.

Ako sa podarilo Borom pritiahnuť ľudí zo zahraničia, ktorí pracovali v moderných klinikách? Čo bolo pre nich najväčšie lákadlo?

Hlavným lákadlom pre ľudí zo zahraničia celkom iste neboli peniaze, ale možnosť vrátiť sa do podmienok, na ktoré boli zvyknutí a ktorým rozumeli. Výhodou štandardného prostredia je aj rovnosť šancí, existencia pravidiel a príležitosť robiť správne veci a nielen veci správne.

Ako ste sa rozhodovali o tom, ktoré medicínske programy budú Bory poskytovať?

Nemocnica Bory bola vybudovaná ako koncová akútna nemocnica siete ProCare a Svet zdravia. Pri zadefinovaní medicínskych programov rozhodovali dva aspekty. Prvým bola reakcia na vysoký spoločenský dopyt po kvalitnej zdravotnej starostlivosti a druhým reakcia  na zozbierané štruktúrované zdravotnícke dáta.

Vízia a koncepcia rozvoja nemocnice.

Chceme byť pacientovou prvou voľbou. Našou ambíciou je inšpirovať ostatných k neustálemu zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti.

V médiách sa obnovili ponosy na to, že z Univerzitnej nemocnice Bratislava odchádzajú lekári a sestry do Borov. Aká je Vaša reakcia na túto kritiku?

Férový konkurenčný boj je spravidla prospešný. Nie som si však istý, či sa dá pri všeobecných nemocniciach naozaj hovoriť o konkurenčnom boji o pacienta, alebo len o boji o odvrátenie potrebných zmien a o zachovanie všetkých oddelení za každú cenu. Štát mal extrémne veľa času, dostatok prostriedkov a všetky nástroje vo svojich rukách k tomu, aby sme mali na Slovensku nemocnice vo výrazne lepšom stave, ako je tomu teraz v realite. Je logické si položiť otázku koľko rokov by sme ešte mali čakať, aby sa dosiahlo to, čo nám všetci  politici sľubujú vždy na začiatku každého volebného obdobia? Zdravotníctvo na Slovensku sa už v súčasnosti nachádza v stave konvergujúcom k anarchii.

Donedávna zdravotníctvu škodili „len“ politici, teraz s nimi hrdo držia krok funkcionári LOZ, ale činia tak určite len s tým najlepším úmyslom...

Vo všeobecnosti platí, že mix nerozhodných politikov a nekompetentných a naviac odvážnych odborárov nedokážu zvládnuť ani zdravotné systémy bohatších štátov. Osobne mi neprekáža rast platov zdravotníckych pracovníkov, veľmi ma však trápi demoralizácia v oblasti pracovných  návykov. Inými slovami, žiaľ, čoraz menšiemu počtu ľudí sa už chce pracovať 8 hodín denne a 5 dní v týždni. A to za problém považujem.