Predseda LOZ sa na konci roka 2024 odvoláva na správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) z roku 2023, čo je irelevantné, pretože podmienky úhrad sa v roku 2024 značne zmenili v prospech štátnych nemocníc. Len v rámci úhradovej vyhlášky bolo štátnym nemocniciam pridaných 191 miliónov eur na úkor menších nemocníc, čím sa výrazne zvýhodnilo financovanie veľkých štátnych zariadení.

Napriek tomu sa celkový dlh štátnych nemocníc vyšplhal na približne 357 miliónov eur.

{{suvisiace}}

Ak chceme poukazovať na to, ktoré nemocnice sú financované lepšie a ktoré horšie, treba vziať do úvahy komplexný pohľad.

„Kým menšie regionálne nemocnice združené v ANS majú jediný zdroj príjmu – úhrady od zdravotných poisťovní, štátne nemocnice čerpajú financie zo štyroch hlavných zdrojov: úhrady od zdravotných poisťovní, kapitálové investície, príspevky od zriaďovateľov, financie na oddlženie,“ upozornil prezident ANS Marián Petko.

Pre porovnanie, kým 82 nemocníc združených v ANS získalo od zdravotných poisťovní 820 miliónov eur, z čoho museli pokryť všetky svoje výdavky, tak 24 nemocníc v Asociácii štátnych nemocníc (AŠN) dostalo od zdravotných poisťovní 1,4 miliardy eur. Navyše k tomu treba prirátať stovky miliónov na oddlženie, dlhy voči Sociálnej poisťovni, kapitálové investície a ďalšie príjmy, čo spolu predstavuje takmer 2 miliardy eur.

„Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, že štátne nemocnice sú lepšie financované ako menšie regionálne nemocnice,“ zdôraznil prezident ANS.

{{odporucane}}

„Ak pán Visolajský bojuje za to, aby sa financie presunuli od menších nemocníc k veľkým štátnym zariadeniam, tým pádom bojuje za to, aby zdravotnícki pracovníci v regionálnych nemocniciach prišli o svoje platy,“ dodal Petko.

ANS dôrazne žiada, aby bola diskusia o financovaní zdravotníctva vedená na základe faktov a s cieľom zlepšiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenska, a nie v prospech vybraných zariadení.