V CheckPointe HIV, kde poskytujú bezplatné a anonymné testovanie na HIV, syfilis a hepatitídu C, od októbra 2024 do decembra 2025 otestovali viac ako 1 200 klientov, pričom takmer 40 % z nich sa testovalo prvýkrát v živote. „To znamená, že ide o ľudí, ktorí by sa bez existencie komunitnej služby pravdepodobne nikdy nedostali k testovaniu v rámci štandardného zdravotníckeho systému, prípadne nie včas,“ podotkol.

Tento fakt je podľa neho alarmujúci, lebo ukazuje, že systém nedokáže zachytiť významnú časť populácie, ktorá sa nachádza v riziku. „Komunitné služby tak dnes predstavujú významnú súčasť prevencie a včasnej diagnostiky v oblasti HIV a sexuálne prenosných infekcií. Napriek tomu nie sú stabilne financované, nie sú systematicky zapojené do zdravotníckeho systému a ich fungovanie je často závislé od grantov, darov a individuálneho nasadenia,“ zhrnul Koller.

Neudržateľný stav

Združenie HIV/AIDS Slovensko sa dlhodobo podieľa na napĺňaní cieľov Národného programu prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2024 – 2026. Jeho zástupcovia sú v priamom kontakte s komunitou a ocenili by intenzívnejšie zapojenie, podporu a partnerstvo zo strany štátu pri rozvoji a stabilizácii služieb.

„Testovanie je často reaktívne – ľudia prichádzajú až po rizikovej situácii alebo pri výskyte symptómov. V praxi evidujeme opakované reinfekcie bakteriálnymi sexuálne prenosnými infekciami, nedostatočnú kontinuitu starostlivosti a výrazné regionálne rozdiely v dostupnosti služieb. To všetko poukazuje na systém, ktorý reaguje neskoro, fragmentovane a bez jasnej koordinácie,“ upozornil riaditeľ občianskeho združenia.

Osobitnou kapitolou je podľa neho edukácia zdravotníkov. Napriek medicínskemu pokroku totiž majú málo aktuálnych poznatkov o moderných prístupoch k HIV a sexuálne prenosným infekciám. Pretrváva u nich stigma a neistota v komunikácii s pacientom. „To má priamy dosah na kvalitu poskytovanej starostlivosti, aj na ochotu ľudí vyhľadať pomoc. V oblasti sexuálneho zdravia totiž nejde len o medicínu, ale aj o dôveru,“ vysvetlil Koller.

{{odporucane}}

„Treba otvorene povedať, že prevencia HIV a sexuálne prenosných infekcií na Slovensku dnes nie je nastavená ako priorita verejného zdravia. Tento stav nie je dlhodobo udržateľný, ani odborne obhájiteľný. Ignorovanie reality neznamená, že problém neexistuje. Znamená len, že sa bude ďalej prehlbovať – s dosahom na jednotlivcov aj celý zdravotný systém,“ vyhlásil. V liste preto vyzýva k odbornej diskusii o riešeniach, ktoré budú mať reálny dosah. HIV/AIDS Slovensko ponúka, že sa podelí o svoje dáta.

Apel na odbornú diskusiu

Podľa Kollera je nevyhnutné začať hovoriť o systémovej zmene: „Nie o jednorazových projektoch, ale o stabilnom a funkčnom modeli, ktorý bude prepájať prevenciu, testovanie, liečbu a edukáciu. Model, ktorý bude stáť na spolupráci štátu, odbornej komunity a organizácií pracujúcich priamo v teréne.“

K otvorenému listu sa pripájajú aj odborníci z oblasti infektológie, dermatovenerológie, verejného zdravotníctva a ďalší odborní pracovníci pôsobiaci v oblasti prevencie, diagnostiky a manažmentu HIV a sexuálne prenosných infekcií, ktorí považujú túto problematiku za dlhodobo poddimenzovanú.

Zástupcovia združenia HIV/AIDS Slovensko požiadali o stretnutie so zástupcami Ministerstva zdravotníctva SR, odbornou komunitou a relevantnými partnermi, s cieľom otvoriť vecnú diskusiu o konkrétnych krokoch a systémových riešeniach. Ako sme uviedli vyššie, ministerstvo zdravotníctva list ešte len bude posudzovať. Tvrdí, že víta odbornú diskusiu k tejto problematike.

Predseda zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Vladimír Baláž pre ozdravme povedal, že problémom sa bude parlament zaoberať počas najbližšej schôdze v septembri. Baláž, ktorý je lekár-urológ, je jedným z ambasádorov očkovania proti HPV (ľudskému papilomavírusu). Ten sa tiež prenáša pohlavnou cestou a môže spôsobiť rakovinu krčka maternice, ale aj penisu a ďalších orgánov.