Onkológovia: Ministerstvo zdravotníctva cestu pacienta nevyriešilo, preto ju ideme definovať my
Onkologický pacient nesmie byť týždne stratený v systéme.

Do roku 2030, keď finišuje aktuálny Európsky plán boja proti rakovine, chce byť Slovensko rovnocenným partnerom v sieti európskych onkologických centier. Aj preto sa teraz otvára téma Komplexných onkologických centier (CCC) a Komplexnej onkologickej infraštruktúry (CCI), teda vytvárania siete inštitúcií po celej krajine, spolupracujúcich na boji proti rakovine.
„Naším cieľom je prinášať excelentnosť do onkológie pre každého na celom Slovensku,“ vyhlásila Mária Pourová, projektová manažérka Národného onkologického inštitútu (NOI). Koordinuje projekt CCC a budúcej CCI po celom Slovensku. „Ide o iniciatívu lekárov, teda „zmenu zdola“, ale ministerstvo zdravotníctva za touto myšlienkou stojí a podporuje ju,“ povedala Pourová.
V tej súvislosti sme sa z ozdravme obrátili aj na rezort zdravotníctva. Zareagoval, že na rokovanie vlády je predložený nový Národný onkologický program, ktorý do roku 2030 počíta s vybudovaním CCC a CCI. Z čoho budú financované, však zatiaľ nie je jasné.
Dnes pacient blúdi
Národný onkologický ústav (NOÚ) v Bratislave ako centrálna inštitúcia projektu CCC podľa Pourovej podpísal memorandum so 7 spolupracovníkmi, ktoré spolu tvoria Komplexné onkologické centrum v Bratislave. Sú to:
- Národný onkologický inštitút (súčasť NOÚ, klinicko-výskumná, akademická a vzdelávacia platforma)
- Onkologický ústav sv. Alžbety (zdravotná starostlivosť)
- Univerzitná nemocnica Bratislava (zdravotná starostlivosť)
- Národný ústav detských chorôb (zdravotná starostlivosť)
- Biomedicínsky ústav Slovenskej akadémie vied (veda a výskum)
- Univerzita Komenského (vzdelávanie)
- Slovenská zdravotnícka univerzita (vzdelávanie)
Ďalšie spolupracujúce onkologické centrá sa majú nachádzať na východnom a strednom Slovensku. Ide o súčasný Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach a ďalšie podobné pracovisko by chceli vybudovať v Banskej Bystrici. V súčasnosti ako nadregionálne centrum pre onkologických pacientov zo stredného Slovenska funguje onkologická klinika v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici.
{{suvisiace}}
Cieľom budovania tejto infraštruktúry je podľa lekárov NOÚ to, aby postup liečby bol úplne rovnaký, kdekoľvek bude pacient liečený. Podľa nich sa dnes bežne stáva, že do NOÚ príde referovaný pacient trebárs s nádorom pankreasu a z jeho záznamov zistia, že má za sebou štvormesačnú cestu cez vyšetrenia, ktoré sú úplne zbytočné.
„Lekári, ktorí nie sú špecialisti v onkológii, nepoznajú odporúčania. Stane sa, že pacient má bolesti brucha a čaká dva týždne na ultrazvuk. Zistia podozrenie na tumor pankreasu. Ďalšie dva týždne čaká na CT a dva týždne na popis CT vyšetrenia. Šesť týždňov prešlo, CT odhalilo nádor pankreasu a lekár v rajóne, ktorý to vyšetruje, si myslí, že je potrebná magnetická rezonancia (MRI). Na tú pacient čaká ďalší mesiac. Rakovina je vážne ochorenie a keď človek ešte ďalšie dva týždne čaká na výsledok MRI, potom sa k nám dostane o tri mesiace,“ popísali. Medzitým však pacient s týmto typom nádoru môže zomrieť. „S nádorom pankreasu by sem mal byť referovaný už po tom ultrazvuku. CT by mal na druhý deň a o dva týždne môže byť po operácii,“ konštatujú lekári NOÚ.
Niektorí pacienti sa tak ani vôbec nedostanú do nemocnice, ktorá sa o nich dokáže komplexne postarať. Mnoho pracovísk v súčasnosti nevie, kam pacienta odporučiť, aby nestrácal čas. Presne zadefinovať smerovanie a cestu pacienta je zmyslom projektu CCC.
Čo vlastne robí ministerstvo?
„Pilotný projekt cesty pacienta zatiaľ robíme na západnom Slovensku, ale budeme spolupracovať aj s ďalšími centrami. Potrvá najbližšie dva roky. V NOÚ máme špičkové pankreatické centrum porovnateľné s inými špičkovými európskymi centrami z hľadiska kvalitatívnych parametrov. Rakovinu pankreasu nemožno „skúšať“ liečiť niekde inde,“ hovorí Pourová s tým, že treba mať vypracované štandardy, aby sa pacienti dostali na operáciu včas a boli liečení správne.
Jednou z rozbehnutých aktivít je teda vytváranie pacientskych ciest, pričom cieľom je vytvoriť komplexný popis cesty pacienta a jemu poskytovaných služieb od prvého kontaktu cez diagnostiku, liečbu až po následnú zdravotnú starostlivosť.
„Mala to (cestu pacienta) riešiť stratifikácia nemocníc, ale tá nebola uvedená do praxe. Keď to nedokázalo ministerstvo, chceme to riešiť my,“ tvrdí riaditeľ NOÚ Tomáš Alscher. Ako sme však uviedli, rezort zdravotníctva myšlienku podporuje.
Ten v stanovisku uviedol, že pokračuje v reformách zameraných na nastavenie optimálnej cesty onkologického pacienta naprieč jednotlivými úrovňami zdravotnej starostlivosti: „V najbližšom období bude predložený na rokovanie vlády nový Národný onkologický program, ktorý do roku 2030 počíta s vybudovaním Národného komplexného onkologického centra (CCC) a komplexnej onkologickej infraštruktúry CCI. Posilní sa tak komplexná zdravotná starostlivosť a definovanie cesty onkologického pacienta. Ministerstvo zdravotníctva SR tejto myšlienke vyjadruje plnú podporu a zároveň hľadá možnosti na zabezpečenie financovania tohto projektu.“
{{odporucane}}
Ministerstvo zároveň avizuje v tejto súvislosti spoluprácu s Národným onkologickým ústavom na báze pravidelných stretnutí. Na našu otázku, ako reforma nemocníc v praxi začala riešiť smerovanie či cestu onkologického pacienta, aby sa včas dostal ku kvalitnej liečbe, však nezareagovalo.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Mnohí pacienti sú podľa Alschera stratení v systéme, takže v projekte sa im snažia nakresliť guideliny a dohodnúť styčné body medzi ambulanciami a onkologickým ústavom. Pokiaľ ide o cestu pacienta a infraštruktúru onkologických centier v zahraničí, riaditeľ NOÚ zhodnotil, že v niektorých krajinách to funguje relatívne dobre, ale ani v mnohých európskych nie.
Vylepšenia vs. problémy s peniazmi
Národný onkologický ústav sa snaží zavádzať pre pacientov rôzne služby zvyšujúce ich komfort. „Pacient veľmi nevie vyhodnotiť kvalitu starostlivosti, ale vie vyhodnotiť prostredie, správanie personálu a to, ako má vyplnený čas,“ hovorí Alscher. „V lete sme vybudovali detské ihrisko a chceme vytvárať aj detské kútiky na jednotlivých poschodiach, aby tu bolo príjemnejšie prostredie, adekvátne pre deti a pacientky i pacienti mohli prichádzať aj s nimi,“ hovorí o ľuďoch, ktorí pravidelne chodia na chemoterapie.
„Chceme komunikovať, byť ľudskí, aby sa k nám pacienti nebáli chodiť, a chceme inšpirovať aj iných poskytovateľov,“ tvrdí riaditeľ NOÚ. Ľudia majú podľa neho voči onkológii neraz aj predsudky. V NOÚ zaviedli propacientsky program a kaderníctvo, ktoré zatiaľ funguje jeden deň v týždni. Je zadarmo k dispozícii všetkým hospitalizovaným pacientom. Po podobnej službe už podľa Alschera volajú aj pacienti Východoslovenského onkologického ústavu.
„Zrekonštruovali sme onkologický pavilón a nadstavili sme jedno poschodie, ktoré má slúžiť oddeleniu klinickej onkológie. Navýšili sme lôžkofond, pričom štandardom budú jedno- a dvojlôžkové izby,“ avizuje. „Zavádzame zlepšenia a chceme byť schopní obslúžiť viac pacientov. O päť rokov budeme potrebovať nové priestory, avšak zatiaľ na to nemáme financie,“ doplnil.
Pri NOÚ prevádzkujú aj mobilný hospic, o ktorom sme písali v tomto článku. Zomierajúci pacienti totiž nemajú byť osamelí v nemocnici. Tento hospic podľa riaditeľa odľahčuje aj oddelenie, avšak problém je v kapacitách. Financovanie z verejného zdravotného poistenia podľa riaditeľa nie je dostatočné na to, aby hospic dlhodobo dokázali prevádzkovať v adekvátnej kvalite.
Rok prevencie
Minister zdravotníctva Kamil Šaško v stredu 4. februára pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine vyhlásil rok 2026 za Rok prevencie. Práve túto oblasť považuje rezort pod jeho vedením za kľúčovú, preto tvrdí, že podniká systematické kroky na posilnenie preventívnych programov, včasného záchytu onkologických ochorení a na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.
„Na ministerstve vidíme, že kľúčom je prevencia. Napríklad pri rakovine prsníka máme na Slovensku účasť na skríningu len okolo 30 %, čo je jedna z najnižších v celej Únii. Pri skríningu rakoviny hrubého čreva je to ešte menej a na preventívne urologické prehliadky nechodí ani každý piaty muž. Pritom včasná diagnostika zachraňuje životy. Naším cieľom je priniesť nielen modernú diagnostiku, ale aj liečbu a inovatívne lieky do všetkých regiónov, aby nezáležalo na tom, kde žijete,“ povedal minister zdravotníctva Šaško.
Ministerstvo v januári tohto roka zriadilo Národné skríningové centrum, ktoré posilní riadenie a organizáciu národných skríningových programov. Financované je z Programu Slovensko. Centrum nastaví podmienky pozývania na skríning, skríningové testy a ich intervaly, bude hodnotiť výsledky, manažment cieľovej populácie či osvetu a komunikáciu smerom k verejnosti.
Od 1. júla 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá zavádza organizovaný skríning. Má cieľ efektívnejšie pozývať poistencov na preventívne vyšetrenia a zvýšiť účasť obyvateľstva na skríningových programoch. Vyššia účasť totiž výrazne zvyšuje šancu zachytiť onkologické ochorenie včas, ešte v bezpríznakovom štádiu.









