Niektoré diskusie, obzvlášť tie o zdravotníctve, vsadia diváka na miesto, ktoré sa nesnúbi s realitou. Cíti sa ako v Matrixe. Neo a Morfeus oproti sebe. Pomyselný Morfeus ponúkne divákovi kapsulu. Neo – divák má na výber – modrú a červenú kapsulu.

Modrá v tomto prípade znamená, že sa slovenský Neo vráti do bežného, doterajšieho života bez potreby odsledovať dáku diskusiu o zdravotníctve.

Červená znamená, že vstúpi do slovenského Matrixu a vypočuje si skutočnú pravdu (alebo aj nie pravdu) o zdravotníctve. Divák občas neuvážene uchmatne červenú kapsulu a všetko sa zrazu začne rozpadať.

{{suvisiace}}

Diskusia o zdravotníctve

Ako spomínam na úvod, v stredu v relácii Do kríža diskutovali Peter Visolajský a Peter Lednický. Keďže nemám televízor a relácia nebola k dispozícii v ten deň online, čakala som na archív. Neo vo mne i tak bojoval. Pozrieť si diskusiu? Dvihnúť si tlak? Naruším si svoje pokojné duševné rozpoloženie?

Nuž. Keďže mám červenú farbu rada, ulakomila som sa na červenú kapsulu a diskusiu pozrela.

Áno, pozrela. Celú.

Okrem roztomilej vety v podaní šéfa odborárov o tom, ako sa od 1. januára jemu a ani 2 200 lekárom mzda nezmenila, nenavýšila (hm, hm, a nezobrazia sa náhodou zmeny v mzde vo februári? Neviete? Kamarátka sa pýta), časť relácie sa niesla v predpokladanom duchu. On povedal to, on povedal to, on povedal to, on povedal to,... a tak dookola.

Až kým sa nevytiahla jedna téma.

Ľahko sa kope do zdravotných poisťovní, keď tam nie sú

Z pohľadu pacienta som zacítila istú neistotu, keď sa vynorila téma zdravotných poisťovní.

Niektoré príklady z tejto oblasti - existujú pacienti s ťažkými ochoreniami, ktorí sú poistení len v štátnej poisťovni, že ich súkromné poisťovne nepoisťujú z nejakého dôvodu (čo nie je pravda, žiadna poisťovňa nemôže odmietnuť-nepoistiť niekoho na základe jeho zdravotného stavu). Alebo že súkromné poisťovne nepreplácajú v takej miere niektoré náročnejšie onkologické úkony a iné ako štátna zdravotná poisťovňa.

Padla i otázka na riaditeľa nemocnice, či nemocnica pristupuje rovnako k poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a k poistencovi Dôvery s onkologickým ochorením. Darmo sa šéf nemocnice snažil povedať, že pristupujú ku každému poistencovi rovnako, jeho odpoveď zanikla.   

Následne do diskusie vstúpil odborár, ktorý primiešal ďalšiu ingredienciu a to hemofilikov.

„100 percent hemofilikov je poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,“ povedal Visolajský.

Ďalej podotkol, že liečba hemofilikov je finančne náročná liečba a teda preto sú všetci podľa neho poistení v štátnej poisťovni. „Pýtam sa: Prečo máme na Slovensku stav, že všetci tí pacienti sú poistení len v štátnej zdravotnej poisťovni? Prečo 80 percent onkologických pacientov sú poistení v štátnej zdravotnej poisťovni?,“ pýtal sa šéf lekárskych odborárov.   

A aj odpovedal: „Pretože systém je tak nastavený, že stratoví pacienti, ktorí niečo stoja, sú skôr posielaní do štátneho, alebo sú nútení, lebo to majú komplikované. Súkromné zdravotné poisťovne na Slovensku sú veľmi usmievavé k zdravým ľuďom, ktorí pracujú a platia zdravotné odvody, ale akonáhle ochorejú, tak sú všetci radi, keď odídu do štátnej poisťovne“.

{{odporucane}}

Nuž, keď by pán doktor chceli vedieť naozaj pravdu, možno by sa mohli opýtať hemofilickej obce, prečo sú všetci poistení vo VšZP. Tiež by sa v rámci rýchlych otázok mohli pán doktor opýtať, či niekto pred niekoľkými rokmi nenavádzal na prepoistenie do VšZP. A či sa to náhodou nedialo vo finále prepoisťovacej kampane.

„Vysvetlite teda, prosím vás, ste tu zástupca Penty, prečo 100% hemofilikov, pacientov veľmi náročných na liečbu, sú len v štátnej poisťovni, prečo dôvera nemá žiadneho poistenca, ktorému by platila hemofilickú liečbu? A ako sa to stalo? A prečo sa tí ľudia rozhodnú, že keď dostanú hemofíliu, že sa majú prepoistiť do VšZP?,“ pýtal sa odborár riaditeľa nemocnice.

Riaditeľ nemocnice nevedel povedať, či Dôvera nemá ani jedného poistenca hemofilika, pripomenul ale slobodnú voľbu poistencov, ktorí si môžu vybrať zdravotnú poisťovňu. Zopakujem – poisťovňa nemôže nepoistiť/odmietnuť niekoho pre jeho zdravotný stav.

Plus – pokiaľ viem, Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá všetkých pacientov s hemofíliou, má ich gro, to áno, ale nie všetkých.

A pán doktor o prerozdeľováku nepočuli?

Po tom všetkom moderátor načrtol, či by teda v tom systéme nemala existovať spravodlivosť a či by sa súkromný sektor nemal podieľať na znášaní bremena nákladov štátnej poisťovne.

A vtedy – konečne – niekto (riaditeľ nemocnice) spomenul, že sa podieľa, lebo máme prerozdeľovací mechanizmus, vďaka ktorému posielajú súkromné zdravotné poisťovne financie Všeobecnej zdravotnej poisťovni. 

Čiže platí, ak je gro hemofilikov v štátnej poisťovni, tak vzhľadom na prerozdeľovací mechanizmus sú títo pacienti férovo kompenzovaní. (pozn. k tejto téme pripravujeme článok). Pričom, čo sa týka hemofilikov, pokiaľ viem, boli v rámci PCG skupiny (pozn. pharmacy-based cost group - nástroj oceňovania rizika podľa nákladových skupín založených na predpísaných liekoch) vyriešení už od roku 2014.

Oháňať sa vetami o ťažkých liečbach a ťažkom kmeni štátnej poisťovne bez toho, aby sa povedalo, že tej štátnej poisťovni prichádzajú zdroje od súkromných poisťovní práve preto, že má ten ťažší kmeň, je nefér a zavádzanie.

Cieľom prerozdeľovacieho mechanizmu je, aby čo najspravodlivejšie rozdeľoval finančné zdroje medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Ak by zdravotná poisťovňa hradila náklady svojich poistencov len z ich odvodov, nebolo by možné hovoriť o spravodlivom rozdelení zdrojov. Nakoľko náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie práve v skupinách poistencov, ktorí neplatia zdravotné odvody, ako pri ekonomicky aktívnych poistencoch. Doplácala by na to poisťovňa, ktorá by mala náročný kmeň - a preto sa tieto zdroje prerozdeľujú prerozdeľovacím mechanizmom.