Na návrat zajacoviek bolo už dávno neskoro
Zrušenie zajacoviek sa počas predvolebnej kampane v roku 2006 stali vlajkovou loďou pre neskoršieho premiéra Roberta Fica. Kým jedným z prvých krokov Rudolfa Zajaca po nástupe do kresla ministra zdravotníctva, bolo zavedenie 20 a 50 korunáčiek, tak jedným z prvých krokov novej vládnej trojkoalície SMER, SNS, HZDS bolo ich odbúranie.
Áno, jedná sa odbúranie poplatkov, nie o ich zrušenie. Aj dnes v roku 2023 je stále platné nariadenie vlády, ktoré stanovuje výšku poplatkov. Avšak po roku 2006 sa nenašiel ani jeden minister zdravotníctva, ktorý by poplatky zaviedol. Poplatky môžu byť zavedené i dnes.
Ako vo svojom článku uviedli pri príležitosti desiateho výročia od zavedenia poplatkov autori Peter Pažitný a Tomáš Szalay, hlavné dôvody zavedenia poplatkov pred desiatimi rokmi boli tri:
- obmedziť nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti,
- zvýšiť spoluzodpovednosť pacienta za svoj zdravotný stav,
- znížiť mieru korupcie.
Efekt zavedenia poplatkov sa dostavil hneď v roku 2003. Podľa Pažitného a Szalaya poklesli v druhej polovici roku 2003 návštevy u všeobecných lekárov o 10 percent a návštevy na pohotovostiach až o 13 percent. Počet návštev u lekárov-špecialistov ani počet hospitalizácií sa zato príliš nezmenil (pokles o dve percentá).
Zajacovky, cesta ako do systému doliať stovky miliónov eur
Rozpočet pre zdravotníctvo je rok čo rok nedostatočný, v lepšom prípade dovoľuje systému prežívať. Financie na rozvoj a budovanie excelentnosti však chýbajú.
Téme poplatkov a spoluúčasti pacienta na vlastnej liečbe sa venuje už našim čitateľom známa publikácia Viac peňazí v zdravotníctve, možnosti dofinancovania zdravotníctva na Slovensku z pera autorskej dvojice Henrieta Tulejová, Dominika Šebová.
Jedna z alternatív ako dofinancovať zdravotníctvo na Slovensku je podľa autoriek zavedenie fixnej spoluúčasti za ambulantnú návštevu (okrem preventívnych prehliadok) a poplatok 5 eur za deň pobytu na lôžku. Zavedenie týchto poplatkov by mohlo do systému priniesť dodatočných 200 miliónov eur.
{{suvisiace}}
Suma, o ktorej hovorí Henrieta Tulejová a Dominika Šebová, je pomerne konzervatívna. Slovensko je lídrom EÚ v počte návštev u lekára. Priemerný obyvateľ Slovenska zavíta do ambulancie až 11x za rok. Podľa odhadov by mal byť kumulatívny počet návštev u lekára v roku 2024 takmer 60 miliónov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Ak by sme zaviedli poplatky za návštevu lekára vo výške 3 eurá (preventívne prehliadky by boli bezplatné a výber za vyšetrenia by tvoril 90% z celkového počtu návštev u lekára), tak by do systému mohlo za tieto návštevy pritiecť 161 miliónov eur.
Ak by sme poplatok stanovili na 5 eur pri rovnakých podmienkach, tak by do systému mohlo prísť až 268 miliónov eur a pri výbere poplatku 10 eur by do systému prišlo až o 537 miliónov eur viac.
Poplatky za deň na lôžku
Pacient, ktorý strávi v nemocničnej izbe, dnes neplatí za bežnú izbu ani za stravu v podobe priamej platby nič. Pacient na lôžku dostáva stravu v nemocnici niekoľkokrát za deň, čím nemocnici ako i samotnému systému v zdravotníctve spôsobuje náklady, ktoré by inak musel znášať vo vlastnej réžií.
Ako vo svojej publikácii uvádzajú Tulejová a Šebová „ďalším typom fixnej spoluúčasti by mohol byť poplatok za deň na lôžku. Ten sa momentálne na Slovensku týka iba kúpeľnej starostlivosti vo výške 1,7€ na deň. Ak by pri štandardných hospitalizáciách platila cena 5€, 10€ alebo 15€ na deň na lôžku, odhadovaný prínos zavedenia poplatkov za deň pobytu na lôžku by bol 30 mil. €, 65 mil. € alebo 95 mil. €“.
Obrázok: Odhad finančného prínosu fixnej spoluúčasti
Zdroj: Publikácia Viac peňazí v zdravotníctve, možnosti dofinancovania zdravotníctva na Slovensku
Poplatky v predvolebných programoch. Len s príchuťou
Strana Sloboda a Solidarita uverejnila beta verziu svojho predvolebného programu ešte začiatkom leta 2023. SASKA v programe konštatuje, že „Slováci nadmerne navštevujú najmä špecialistov. Na každého občana približne 7 návštev ŠAS ročne, pričom priemer ostatných štátov V4 je to 3,8 návštevy ročne. To znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov“. Celkový priemerný počet návštev u lekára je 11.
Riešenie tohto problému vidí SaS v zavedení poplatkov, no len v ŠAS. V programe SaS sa uvádza: „Zavedieme spoluúčasť pacienta pri návšteve ŠAS vo forme degresívneho poplatku za návštevu (napr. 5 eur pri prvej návšteve, 3 eur pri druhej návšteve, 1 euro za každú ďalšiu návštevu) a s ochrannými pásmami pre odkázaných a výhodami pre zodpovedných pacientov“.
SaS však vo svojom programe nespomína i zavedenie poplatkov za hospitalizáciu, čo je nečakané, keďže bol Tomáš Szalay v minulosti súčasťou reformného tímu Rudolfa Zajaca, ktorý poplatky za hospitalizáciu zaviedol.
{{odporucane}}
KDH vo svojom programe poplatky nespomína a tímlíder KDH pre zdravotníctvo Peter Stachura v nedávnom rozhovore výber poplatkov v straníctve rovno a priori odmietol. Vo svojom programe KDH na tému poplatkov uvádza len nasledovné: „neregulované, často skryté poplatky za zdravotnú starostlivosť, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia nie sú prípustné. Poplatky rovnako ako doplatky za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo za zdravotnú starostlivosť musia byť regulované, transparentné a nesmú viesť k preferovaniu poskytovania služieb nehradených z verejného zdravotného poistenia“.
Už dnes sú poplatky v zdravotníctve prísne regulované a to, za čo sa môžu a nemôžu poplatky vyberať vysvetľuje na našich stránkach aj Katarína Fedorová v článku Príručka poplatkov v zdravotníctve, za aké (ne)medicínske úkony pacient nemá a za aké platiť naopak môže.
Ostatné politické strany svoj program dodnes nezverejnili. Do volieb pritom ostáva len mesiac.
Veľmi stroho a vágne sa k téme poplatkov, minimálne vo svojom zverejnenom predvolebnom programe, stavia strana Modrí Most-Híd. V už zverejnenom programe strana na margo poplatkov uviedla nič nehovoriacu frázu „zavedieme jednotné transparentné pravidlá v štruktúre poplatkov, ktorá je dnes komplikovaná a líši sa v závislosti od poskytovateľa“.
