Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sme sa v nich venovali jednotlivým častiam starostlivosti, ktorú pacient absolvuje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Pôvodne plánované 4 rozhovory sme pre zvýšený záujem o tému rozšírili ešte o jeden rozhovor, v ktorom sme diskutovali o ďalšej dôležitej súčasti komplexnej starostlivosti o pacienta po CMP. A ňou je logopedická terapia.  

{{suvisiace}}

V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:

1. Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
2. Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
3. Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
4. Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode
5. Ako logopédia pomáha vrátiť pacientov po cievnej mozgovej príhode naspäť do života

Logopédia je náuka o slove, ako vedný odbor sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Môže ísť o poruchy artikulácie, o narušenie jazykových schopností, o poruchy hlasu alebo o poruchy prehĺtania. S týmito ťažkosťami trpia i pacienti po cievnej mozgovej príhode. O logopedickej terapii sme sa rozprávali s Mgr. Magdalénou Melišovou a Mgr. Biankou Rausovou, obe pôsobia na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava.

„Gro našej starostlivosti prebieha na cerebrálnej jednotke, čo je neurologická JIS-ka, a tam je kľúčové za nás prehĺtanie, pretože keď sa to zanedbá, môže ísť o život ohrozujúci stav. Takže každý prijatý pacient po cievnej mozgovej príhode má realizovaný skríning prehĺtania,“ vysvetľuje na úvod Rausová. Na základe výsledkov vyhodnotia ďalšiu starostlivosť, čo znamená, že buď sa doplnia ďalšie vyšetrenia alebo aplikuje intervencia – vo forme zavedenia nasogastrickej sondy (pozn. red. nasogastrická sonda je ohybná hadička zavedená cez nos priamo do žalúdka, ktorá slúži na dočasné podávanie tekutej výživy, liekov, hydratáciu, alebo naopak na odsávanie žalúdočného obsahu, dekompresiu žalúdka a prevenciu zvracania pri nepriechodnosti čriev) alebo sa robia režimové opatrenia pri kŕmení. Následne, ak to zdravotný stav pacienta dovoľuje, zhodnotia aj jeho rečové jazykové schopnosti.

Cieľom logopédie pri pacientoch po cievnej mozgovej príhode pri poruche prehĺtania je znížiť riziko aspirácie, čiže vdýchnutia stravy do dolných dýchacích ciest, pri poruchách reči je cieľom, aby pacient vedel v každom štádiu aspoň niečo vykomunikovať. „Všeobecný cieľ je vrátiť pacienta naspäť do života,“ zdôrazňuje Rausová.

Logopedická terapia počas hospitalizácie a v ambulancii

Melišová v rozhovore vysvetľuje rozdiel v starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie a v ambulantnej starostlivosti. „Počas hospitalizácie sa snažíme zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách (poruchy prehĺtania), ktoré sú pomerne časté, a zároveň sa snažíme už vtedy stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené,“ hovorí. V prípade, ak ide o narušenie motorickej schopnosti reči, pričom jazykové schopnosti zostanú zachované, vtedy sa sústredia na iné typy cvikov.

Ako ďalej zdôrazňuje, terapia v ambulantnej časti je už omnoho intenzívnejšia, v zmysle dĺžky sedení logopedickej intervencie.

V ambulanciách sa najčastejšie stretávajú s poruchami komunikácie. Najväčšiu časť tvoria pacienti s narušením jazykových schopností (afázia), ktoré vzniká v dôsledku cievnej mozgovej príhody. Pre pacientov je problémom porozumenie alebo hľadanie slov – pacient si nevie spomenúť na slovo.

Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí i dysartria, čo je motorická porucha reči, kedy je narušená zrozumiteľnosť reči.

Podobne ako pri iných zložkách celkovej rehabilitácie pacientov po cievnej mozgovej príhode aj pri logopédii je dôležitý čas. „Hovorí sa, že čas je mozog. Ako pri riešení celkovej mozgovej príhody je kľúčový čas, tak aj pri našej intervencii platí - čím skôr tým lepšie. Keď sa začne v akútnom štádiu, výsledky pacienta sú vždy lepšie. Vo všeobecnosti sa udáva, že prvých 12 mesiacov po cievnej príhode je kľúčových,“ hovorí Rausová. Zároveň i pacienti sú počas tohto obdobia najviac motivovaní.

Každý pacient po cievnej mozgovej príhode sa zaujíma, či sa dokážu po terapii zbaviť komplikácií úplne alebo isté obmedzenia pretrvajú. Podľa Melišovej je táto otázka pochopiteľná, „tým, že je to náhle, že pacienti zo 100% funkčnosti, kedy vedeli všetko vykomunikovať, niekedy prejdú na nulu a nevedia povedať ani svoje meno, nevedia povedať nič, nevedia vytvoriť ani hlas. Je to náročné vysvetliť pacientom i rodine, že môže sa to vrátiť (do pôvodného stavu) a nemusí“. Závisí to od primárnej liečby po cievnej mozgovej príhode a ako veľmi je poškodené tkanivo v mozgu, ktoré je zodpovedné za jazykové schopnosti.

Melišová tiež vysvetľuje, preto je dôležité motivovať pacienta formou, „že sa nemôžeme pozerať na tie schopnosti, ktoré boli pred cievnou mozgovou príhodou, ale skôr, že to bolo ako keby reštart a teraz ideme odznova. A porovnávajme to, čo bolo po cievnej mozgovej príhode, ako ste vtedy komunikovali, a ako je to lepšie teraz, čo všetko sa zlepšilo“.

Logopedická terapia

Od toho, aké komplikácie pacient má, závisia i cvičenia, ktoré absolvuje. Ak ide o motorické narušenie (dysartria), tak najčastejšie sa v terapii sústredia hlavne na to, aby sa zlepšila zrozumiteľnosť pacienta. „Aby ste si to vedeli predstaviť, čítame s pacientom text a upozorňujeme ho, aby hovoril pomalšie, aby viac otváral ústa, aby zreteľnejšie artikuloval a aby hovoril hlasnejšie. Všetky tieto atribúty vedia pomôcť, aby reč bola lepšie zrozumiteľná,“ popisuje Rausová.

V prípade, ak ide o afáziu, čiže pacient má problém vybavovať si slová, „môžeme s ním trénovať sémantické kategórie. Pacient si predstaví napríklad svoj byt alebo dom a robíme po miestnostiach, čo máme v obývačke, čo máme v kuchyni a robíme také pojmové mapy, aby sa tie slová podľa niečoho ukladali,“ uvádza Rausová.

{{odporucane}}

Využitie telemedicíny v logopédii

Obe odborníčky sa zhodli, že najlepšou pomôckou logopéda je pero a papier. Sú však i rôzne iné formy, ktoré vedia využívať. Melišová uviedla ako príklad aplikáciu AfaSlovník, ide o prvú slovenskú a českú logopedickú aplikáciu určenú špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po cievnej mozgovej príhode pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie. Pričom slúži ako pomôcka na domáci tréning aj prácu s logopédom. Obsahuje tisíce slov, obrázkov, zvukových nahrávok a videí, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka.

„Celkom často ju využívame s našimi pacientmi, nastavíme, čo by mali trénovať v aplikácii. Logopéd tam má svoje konto a môže si sledovať svojich pacientov, aký test tam majú nastavený, aké cvičenia cvičia, ako napredujú,“ vysvetľuje Melišová.  

Benefitom je i pre pacientov, ktorí sú imobilní a nevedia prísť do ambulancie.

Rausová vyzdvihuje výhodu aplikácie i v tom, že slová, ktoré sú tam poskytované, sú úrovňou šité na mieru pacientom. „Často sa stretávame aj s tým, že pacientom sú ponúkané hlavne detské materiály, ktoré ich buď nudia, alebo ich to uráža a potom sa stretávame s tým, že nechcú chodiť k logopédom. Tu sú také slová, s ktorými sa v bežnom živote stretnú. Nie je to iba – Ema má mamu -, ale niečo reálne využiteľné pre pacienta,“ dodáva.

Dostupnosť logopédie

Logopédia na Slovensku nie je dobrá, nie je taká, aká by mala byť. „Je to určite lepšie, ako to bolo, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Stále sa môžeme zlepšovať. Logopédov pre deti je veľmi málo, pre dospelých ešte menej,“ podotýka Rausová a dodáva. „My máme šťastie, že máme priestor pre pacientov a snažíme sa im dať termín raz za týždeň, čo je ideálne.“

Melišová následne dopĺňa, že v terapii je kľúčová rola rodiny a samotného pacienta. „Jedenkrát za týždeň 45 minút je veľmi málo na tréning komunikačných schopností, takže veľmi záleží aj na tom, ako sa cvičí doma.“ Podľa Rausovej je rola pacienta a rodiny kľúčovejšia ako logopédov. Melišová nadväzuje, „vidíme, keď má pacient motivujúce rodinné prostredie, tak neskutočne napreduje. Aj nás to vie potešiť a motivovať“.

Pozitívnou správou je, že logopéd začína byť súčasťou starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode od začiatku liečby, už na neurologickom oddelení. „Nebolo to úplne štandardom, pred štyrmi rokmi bolo miest pre logopédov na klinikách menej. Ale musím povedať, že sa to rozbieha a (logopéd) začína byť súčasťou balíčka starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje Rausová. Ocenila, že neurológovia si zvykli na prítomnosť logopédov počas terapie a vidia aj výhody spolupráce.

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

• Čo robí logopéd na neurologickom oddelení a v ambulancii
• Na čo sa zameriava pri pacientoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody
• S akými ťažkosťami pacienti prichádzajú
• Čo je cieľom logopédie pri pacientoch po CMP
• Kedy je dôležité navštíviť logopéda
• Do akej miery je možné pacienta zbaviť ťažkostí, ktoré sa týkajú narušenej reči a komunikačných schopností
• Čo v prípade, ak pacient vyhľadá terapiu neskôr
• Dá sa docieliť pri pacientovi úplne obnovenie, resp. odstránenie rečových problémov
• Aké cvičenia pacient absolvuje
• Ako dlho by mal pacient navštevovať logopéda
• Aká je dostupnosť logopédov
• Využitie telemedicíny
• Aká je rola príbuzných a pacientov
• Vedia pacienti o možnosti logopédie
• Je logopedická liečba hradená z verejného zdravotného poistenia