Už exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský bol nominantom hnutia OĽaNO. Paradoxom je, že jediná strana, ktorá ministra Lengvarského podporovala a mnohokrát ho podržala napriek nevôli OĽaNO bola SaS. Vďaka aktivite Jany Bittó Cigánikovej vydržal Lengvarský v ministerskom kresle dlhšie ako je bežný cyklus ministra zdravotníctva.

V princípe takmer ihneď po menovaní do funkcie sa Lengvarský dostal do konfliktu s Igorom Matovičom. Dovolil si totiž úplne otvorene povedať, že Sputnikom V, by sa nedal zaočkovať a neodporučil by to ani žiadnemu zo svojich rodinných príslušníkov. Tento názor, ktorý Lengvarský zastával, bol identický ako stanovisko ŠÚKL a Európskej liekovej agentúry. Odporoval však PR aktivitám dua Matovič Krajčí.

{{suvisiace}}

Lengvarský sa tak v priebehu niekoľkých hodín, stal druhým najväčším nepriateľom expremiéra a exministra financií (na čele nepriateľov kráľuje neohrozene Richard Sulík).

Dôvodov, prečo Lengvarský končí na ministerstve, je nepochybne viac. Nebol silným ministrom, no vyčítať mu to sa dá len ťažko, keďže disponoval len minimom alebo skôr žiadnymi politickými žetónami. Zbalené kufre už mal neraz, no zjavne miere autonómie pri riadení ministerstva zdravotníctva klesala až do takej miery, že sa situácia stala neudržateľnou. 

Iste, výčitky, že meškáme s plánom obnovy sú opodstatnené, no kritika prichádzala práve od tých, ktorí pôvodný plán obnovy kreovali. Tí istí ľudia presadzovali svoj bezbrehý a ničím nepodložený etatistický pohľad na svet, ktorý ovplyvnil aj to, ako vo finále vyzerá plán obnovy. Ak má niekto dojem, že plán obnovy skončí v mnohých smeroch fiaskom, nebude mať ďaleko od pravdy. Desivou predstavou však je, akým veľkým fiaskom by bol plán obnovy, keby sa Lengvarskému aspoň do istej miery nepodarilo tlmiť tlaky, ktoré na neho a na jeho ľudí doliehali.

Ministra Lengvarského si teda budeme pamätať, ako človeka, ktorý sa snažil (nie vždy úspešne) o damage control. Do istej miery sa mu to podarilo, keďže sa do ministerského kresla nevrátil Marek Krajčí, ktorý bol pre slovenské zdravotníctvo len o čosi menšou pohromou ako bola pandémia covidu-19.

Otázkou ostáva, či sa Lengvarský odhodlá a verejnosti vysvetlí reálne dôvody jeho odchodu. Je v záujme celého sektoru zdravotníctva, aby po svojom definitívnom odchode z politiky, nemlčal a verejne povedal o tom, čo sa dialo na ministerstve a akým tlakom musel zo strany tých, ktorí rezort riadili do jeho vymenovania, čeliť.