Vládna koalícia „konsoliduje“, teda zavádza nové daňové balíčky, ako napísal v komentári z 01. 10. 2024 Martin Vlachynský.

Jedným z „konsolidačných opatrení“ je aj zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Toto opatrenie má do štátnej kasy priniesť pár desiatok miliónov €. Pozdravujeme „šťuku“ v diplomacii, ergo ministra zahraničných vecí, ktorý, pevne veríme, momentálne rokuje vo Vatikáne o rušení dňoch pracovného pokoja počas cirkevných sviatkov.

To, že vláda kovaných boľševikov ruší 17.11. ako deň pracovného pokoja, je v súlade s ich ideológiou, keďže Fico si November'89 nevšimol a šedá eminencia smeráckeho zdravotníctva Pavol Paška - už na pravde Božej - v Novembri'89 kachličkoval.

{{suvisiace}}

Nepokradneš, brat Marek

Ešte počas môjho pôsobenia v časopise .týždeň sa začala eskalácia Jihádu proti súkromnému vlastníctvu v zdravotníctve. Písal sa rok 2019 a táto svätá vojna nielenže neprestala, no naberá na obrátkach za asistencie značnej časti mainstreamových médií (preventívne, autor tohto článku je pravidelným čitateľom týchto médií, s ktorými navyše väčšinou súhlasí a za ich obsah platí).

Dvadsiate storočie bolo pre Slovensko hlbokou traumou, ktorú spôsobili hneď dve totalitné obdobia - fašizmu a komunizmu. Plody toho, že sme sa s týmto obdobím nevyrovnali, žneme v podobne kultúrnej traumy a kolektívnej straty pamäti dodnes. 

Komunizmus a fašizmus sú len dvomi stranami jednej mince. Mimo iného mali spoločné aj to, že ľuďom odopierali vlastnícke práva a ich majetok kradli. Termíny, ktorými krádež nazývali fašisti a komunisti, sa líšili, no podstata ich činov bola vždy identická.

Kým jedni arizovali židovský majetok, tak druhí zoštátňovali. Argumentácia bola však v princípe identická, krádež legitimizovali dehumanizáciou svojich nepriateľov a orwellovsky vydávali lož za pravdu. Počas fašizmu to boli Židia, Rómovia, homosexuáli alebo hendikepovaní a počas komunizmu bol vnútorným nepriateľom bárskto, koho za nepriateľa režim označil. Krádež ich majetku „nebola“ krádežou, lež prinavrátením majetku „ľudu“ či strane.

{{odporucane}}

Krádež a násilné zabratie majetku je však vždy krádežou bez ohľadu na to, ako tento skutok marketingovo totalitná (no zjavne i pseudodemokratická) mašinéria za potlesku más predávala.

Siedme Božie prikázanie je nepokradneš. Toto Božie prikázanie nemá žiadnu hviezdičku, ktorou by Boh v poznámke pod čiarou zmienil, že krádež židovského majetku alebo znárodnenie majetkov triednych nepriateľov je v poriadku. Rovnako sa pod čiarou nenachádza, že sa smie z vôle božej kradnúť v prípade, ak sa jedná o majetok ideového nepriateľa.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí však v podcaste, ktorý uverejnil podcast Aktuality, povedal slová, z ktorých by malo mraziť kohokoľvek, kto má akú-takú historickú pamäť: „My už sme niekam prešli a treba tam urobiť tú analýzu, čo by to znamenalo kvázi vyvlastniť súkromníkov, ktorí teraz spravujú jednotlivé poisťovne.“. Nepokradneš, brat Marek, a rovnako v desatore v desiatom Božom prikázaní stojí „nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo jeho je“.

Vyvlastnenie nie je ničím iným len krádežou a rovnako žiadaním majetku blížneho svojho. Zároveň je právo podnikať, právo na súkromné vlastníctvo a z nich vyplývajúce právo tvoriť zisk jedným z posvätných výdobytkov November'89. Tieto práva sú pre tých, ktorí si ctia demokraciu a právny štát posvätné. A krádež ostane krádežou aj vtedy, keď je prezlečená do šiat cnostného a mravného konania.

To, že na ideály Novembra'89 kašlú a pľujú aktéri súčasnej vládnej garnitúry (česť nemnohým výnimkám) je očakávateľné a zrejme nikoho nemôže prekvapiť. Bohužiaľ to, že legitimácia krádeže je súčasťou DNA i nemálo ľudí z opozície, prekvapivé už nie je tiež.