Komentár Františka Majerského (KDH): Rok premárnených príležitostí v zdravotníctve končiaci krízou

Hneď v januári sme sa museli obrátiť na generálnu prokuratúru s podnetom týkajúcim sa zaradenia nemocníc Bory v Bratislave a Kardiocentra Agel v Košiciach vo veci možného porušenia zákona o kategorizácii nemocníc. Máme za to, že ministerka Dolinková ešte v roku 2023 v tomto prípade nekonala v súlade so všetkými dostupnými podkladmi, ktoré mala na ministerstve a ktoré mali k dispozícii príslušné komisie.
Prokurátorka generálnej prokuratúry vybavila náš podnet ešte v máji 2024, a to pomerne šalamúnsky, a síce bez prijatia ďalšieho prokurátorského opatrenia, pretože (zjednodušene) cit.: „prijatím niektorého z prostriedkov prokurátorského dozoru by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu prioritného verejného záujmu, ktorým je ochrana zdravia obyvateľstva, keďže prípadným zrušením rozhodnutí ministerstva by mohla existovať napr. reálna hrozba predĺženia čakacích lehôt v intervenčnej kardiológii (kardiochirurgii), či presunu značného objemu zdravotnej starostlivosti (hospitalizácie, onkológia, pôrodníctvo, chirurgické výkony a pod.) do iných nemocníc.“
Teda máme síce zákon, no keď sa zjavne nedodrží, niet prostriedku na opravu. A že sa kategorizácia dostala pod politické tlaky sa ukázalo aj neskôr na jar, kedy podnikateľ Vladimír Soták v Brezne najprv dourážal polku ministerstva zdravotníctva, aby následne neskôr ministerka Dolinková preradila brezniansku nemocnicu do inej kategórie a vyhodila riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve.
{{suvisiace}}
V januári sa udiala ďalšia nemilá udalosť – Vláda Slovenskej republiky vymenovala za splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie MUDr. Petra Kotlára, poslanca národnej rady za SNS. Pán Kotlár sa počas roka viac krát „vyznamenal“, spomeniem napríklad odmietnutie medzinárodných zdravotných predpisov WHO v júni, jeho vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že žiadna pandémia nebola, spochybňovanie vedecky dokázaných faktov, výzvy na zastavenie očkovania a podobné nezmysly, ktoré by v normálnej krajine viedli k jeho odvolaniu vládou. Pán splnomocnenec nakoniec aj tak nič nevyšetril, ak nerátame jeho kvapky krvi vyšetrené pod domácim mikroskopom.
Vo februári vláda odvolala predsedníčku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to najmä vďaka účelovej zmene kompetenčného zákona, ktorý si vyslúžil kritiku naprieč odbornou aj politickou obcou. Cesta k predsedníckej stoličke pre Michala Palkoviča, ministra zdravotníctva v úradníckej vláde, tak bola otvorená.
Vo februári a marci prebiehal „boj“ o lokalitu novej národnej univerzitnej nemocnice. Napriek tomu, že nemocnica na Rázsochách sa stavala (aj nestavala) už 42 rokov, preinvestovalo sa viac ako 50 miliónov eur, ministerka Dolinková zvažovala úplne inú lokalitu. Rozhodnutie nakoniec padlo v máji a koncová slovenská nemocnica mala vyrásť v podobe prístavby pavilónu a rekonštrukcie 50-ročnej nemocnice v Ružinove. To už ale neplatilo v septembri, kedy sa viacerí predstavitelia strany, ktorí pani Dolinkovú nominovala, nechali počuť, že Ružinov nie je dobrá lokalita (o čom hovoríme od začiatku) a rozhodnutie sa bude zase raz meniť. Sága pokračuje.
Požiadavkou redakcie bolo spomenúť v tomto komentári aj nejaké pozitíva. Tak teda spomeniem, a to hneď v apríli. Vtedy totiž padlo rozhodnutie o výstavbe novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorú má zabezpečiť slovenská armáda a ktorá má napriek tomu slúžiť najmä civilnému obyvateľstvu na východe Slovenska. Tento na slovenské pomery unikátny krok sme privítali a pozorne sledujeme, či sa projekt skutočne podarí, alebo išlo len o silné vyhlásenia tejto vlády. Prešovský kraj si novú modernú nemocnicu určite zaslúži. Len dávam do pozornosti kontrast s predchádzajúcim odstavcom o Rázsochách.
Ďalšou účelovou zmenou bolo v júni schválenie zákona, ktorý umožňuje odvolať riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie (NIHO). Týmto krokom sa vláda chcela zbaviť konkrétne Michala Staňáka, ktorý ročne slovenskému zdravotníctvu preukázateľne ušetril 100 miliónov eur. Podali sme v tejto veci podnet na Ústavný súd a ten ho prijal na ďalšie konanie. Budeme teda čakať na finálny verdikt a podľa neho zjavne „dopadne“ aj riaditeľ inštitútu. No ale uznajte...
V júli sa, po konci pohotovosti v Trenčíne, začal rozklad kardiologického oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Zjavne nekompetentný riaditeľ odvolal primára, následne nepreberali infarkty z terénu, na oddelení slúžil kde kto a namiesto rozvoja oddelenia sa prehlbovala kríza. Riaditeľa Michala Plesníka odvolal až nový minister. Popri tom vyplávala na povrch kauza rekonštrukcie potrubí a kotolní v nemocnici, ktorá ukázala veľa pochybných krokov a nezodpovedaných otázok.
V lete bol Všeobecnej zdravotnej poisťovni nariadený ozdravný plán, na jeseň sa opäť menilo jej vedenie, aby sme sa neskôr v decembri dozvedeli, že ozdravný plán už poisťovňa predložiť nemusí. Či sa všetky problémy štátnej poisťovne vyriešili, to sme sa nedozvedeli.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Jeseň začala turbulentne, a to tým, že sa vláda rozhodla konsolidovať verejné financie. Za obeť v zdravotníctve padli zákonom ustanovené mzdy zdravotníkov, ktorých ministerka Zuzana Dolinková hodila cez palubu. Bez predchádzajúcej diskusie s nimi. Ju napokon cez palubu hodil premiér Robert Fico. Nič to ale nezmenilo na tom, že tento krok spustil krízu a výpovede lekárov, ktoré riešime dodnes. Cenovka za konsolidáciu platov zdravotníkov mala byť 259 miliónov eur. Vláda neskôr korigovala a napríklad sestrám, či záchranárom a ďalším pracovníkom, mzdové koeficienty vrátila. Krízu to nezastavilo. A pritom to bol asi najzbytočnejší počin tejto vlády v zdravotníctve za celý rok. Nikomu na konci dňa nepomôže.
Ministerka Zuzana Dolinková 4. októbra podala demisiu. Bola dvadsiatou druhou ministerkou a nevydržala na svojej pozícii ani rok. Riadky popísané vyššie sú jej vysvedčením. O pár dní ju nahradil na ministerskom poste Kamil Šaško.
30. októbra podalo hromadné výpovede 3300 lekárov. Ak sa s nimi vláda nedohodne, od 1. januára 2025 lekári opustia nemocnice a Slovensku hrozí obrovský problém. Začala sa hra nervov, minister rokoval s Lekárskym odborovým združením, potom s ním už nerokoval, následne si posielali odkazy cez médiá. Neviem, či v čase publikovania tohto komentára (pozn. red. - komentár prijatý 16.12.2024) budeme už poznať výsledok, no záver tohto celého musí byť len jeden – vláda sa musí s lekármi dohodnúť.
To a priori neznamená, že druhá strana automaticky akceptuje požiadavky tej prvej a vice versa. Dohodnúť sa ale musia, lebo v opačnom prípade na to všetko doplatí pacient. Osobne som zažil výpovede lekárov v roku 2011 a musím povedať, že nemocnice nefungovali, a to ani v núdzovom stave. Pacienti boli v ohrození života a toto si musia aj dnes uvedomiť obe strany. V polovici decembra bol síce prijatý zákon o mimoriadnej situácii, ktorý má lekárov udržať v nemocniciach, no je v ňom toľko ale, že výsledok nie je zaručený a bez dohody to nakoniec aj tak nepôjde.
Možno tento komentár vyznie trochu pesimisticky, no zhrnul som tie najvypuklejšie problémy, ktoré nemuseli nastať, ak by štát poctivo riadil rezort a robil zdravotnú politiku ako takú. Osobne si prajem do roku 2025, aby sme sa skutočne venovali tomu, čo posunie naše zdravotníctvo dopredu. Nerobili personálne čistky, začali konečne stavať nemocnicu v Bratislave, poslali pána Kotlára naspäť do parlamentu a rozmýšľali nad tým, ako skutočne pomôcť slovenskému pacientovi.
František Majerský, autor je poslanec NR SR za KDH a člen výboru pre zdravotníctvo.