Dôvodom sú i rozdiely v prístupe k riešeniu problémov a dosahovaniu cieľov. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška „rozdiel medzi tými najúspešnejšími krajinami a nami je v tom, že kým my, keď zistíme, že cieľ nedosahujeme, zvyčajne zmeníme alebo zrušíme plán. Úspešné krajiny sa však nevzdávajú, ale hľadajú spôsoby, ako svoje ciele naplniť. A to je prístup, ktorý by sme mali nasledovať“.

Ako ďalej podotkol, hľadať odpoveď na otázku, kde by malo byť slovenské zdravotníctvo o desať rokov, nie je správne. „Môžeme si nakresliť akékoľvek vízie, ja ale hovorím o konkrétnych krokoch: čo musíme spraviť už v prvom kvartáli budúceho roka a počas roku 2025. Kľúčové je uskutočniť audit, zaviesť efektívne centrálne obstarávanie, či spustiť analýzu ekonomicky oprávnených nákladov, aby sme presne vedeli, čo je v systéme efektívne a čo nie,“ povedal minister na konferencii Jesenná ITAPA 2024.

Podľa ministra je potrebné zefektívniť zdravotnícky systém na rôznych úrovniach a zastaviť zadlžovanie. Zároveň tiež uviedol, že „transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti nie je cieľom vlády“.

{{suvisiace}}

Financovanie štátnych nemocníc nie je šprint

Transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti nevidí ako top prioritu ani Mongi Msolly, prezident Asociácie štátnych nemocníc: „Je to jedna z alternatív, ale nie prvá. Pre niektoré nemocnice je to predčasné“. Podľa jeho slov je potrebné dôvody, prečo sú nemocnice zadlžené.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko uviedol, že ministerstvo má pripravené viaceré kľúčové nástroje na centrálne riadenie nemocníc a centrálne obstarávanie, taktiež má v pláne urobiť hĺbkový personálny a produkčný audit, ktorý má vniesť viac svetla do toho, ako sú dnes nemocnice riadené. Tieto kroky podľa neho majú viesť k finančnej stabilizácii sektora.

Tento rok v lete totiž vláda schválili na dofinancovanie štátnych nemocníc 191 miliónov eur. „Zadlžovanie štátnych nemocníc sa určite nepodarí zastaviť tento rok. Ale ani budúci,“ povedal Štofko a dodal: „Financovanie štátnych nemocníc nie je šprint. Krajiny, ktoré sú pred nami desiatky rokov, stále dotujú zdravotníctvo oveľa väčšou sumou ako my. My sa na to nemôžeme pozerať dvoj–trojročnou optikou“.

„Zadlžovanie štátnych nemocníc sa skončí vtedy, keď budú mať stabilné dostatočné financovanie a kontrolu nad svojimi nákladmi. Tieto dve veci sa musia k sebe približovať,“ reagovala Dajana Petríková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR.

Ako ďalej uviedla, štátnym nemocniciam rozdeľujú financie aj na základe zásluhovosti -  75 percent alokácie dostane každá nemocnica, o zvyšných 25 percent z balíka 191 miliónov eur súťažia všetky štátne nemocnice svojimi výkonmi a kvalitou. „V systéme nemáme dostatok financií. Nechýbajú nám milióny, chýbajú nám miliardy. Ak by napríklad Slovensko platilo na hlavu pacienta toľko, čo Česká republika, tak by sme ročne museli mať v rozpočte o 2 miliardy eur viac,“ dodala.

{{odporucane}}

Farmaceuti: nevyužitý potenciál v zdravotníctve

Pomôcť systému môže i širšie zapojenie farmaceutov. V súčasnosti ich kompetencie zahŕňajú predaj, resp. výdaj liekov a základné poradenstvo. Pritom v mnohých krajinách západnej Európy už funguje model, v ktorom farmaceuti zohrávajú oveľa širšiu rolu v zdravotníckom systéme. Ide napríklad o očkovanie priamo v lekárňach, predpisovanie vybraných liekov či skríning. Vďaka čomu sa zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

„Slovensko je pripravené urobiť krok týmto smerom, no vyžaduje si to legislatívne zmeny, investície do vzdelania farmaceutov a do technológií, ktoré by umožnili efektívnejšiu spoluprácu medzi jednotlivými zložkami zdravotníckeho systému,“ povedal Marián Jánoš, generálny riaditeľ spoločnosti Dr. Max.

Dôvera je kľúčová

„Úroveň štátu sa dá posúdiť podľa toho, ako je vybudovaná infraštruktúra kľúčových odvetví – predovšetkým zdravotníctva a školstva. V Nórsku sú veľmi dobre vybudované inštitúcie a celková starostlivosť o vzdelanie, zdravie i rodiny je veľmi vysoká,“ uviedla Mária Dušinská, slovenská vedkyňa, ktorá už 20 rokov žije v Nórsku a ktorá do minulého roka viedla Nórsky inštitút pre výskum ovzdušia (NILU).

Systém zdravotnej starostlivosti je v Nórsku založený na dátach s vysokou kvalitou, krajina ako taká má rovnako v rámci Európy najlepšie čísla odvrátiteľnej úmrtnosti aj očakávanej dĺžky života a darí sa mu udržiavať si zdravotníkov.

„Lekári v krajine sú veľmi rešpektovaní, pretože samotná vláda im prikladá obrovskú dôležitosť. Zdravotná starostlivosť je financovaná štátom,“ zdôraznila Mihaela Roxana Cimpan, vedkyňa a profesorka na katedre klinickej stomatológie Lekárskej fakulty Univerzity v Bergene. Ako tiež uviedla, zubnej starostlivosti a prevencii sa v krajine prikladá veľký dôraz, deti do 24 rokov majú starostlivosť zadarmo.

Podľa jej slov v Nórsku vďaka technológiám nemá množstvo občanov ani priamy kontakt s lekárom.

„Slovensko a Nórsko sú si veľmi podobné. Veľkosťou aj históriou. Avšak tam ľudia silne dôverujú štátnym inštitúciám a nemajú problém plniť nariadenia, ktoré im inštitúcie dajú. Ľudia dôverujú vláde, pretože vedia, že vláda dôveruje im,“ uzavrela Dušinská.